Rozprávka pre veľké dievčatá – 25.kapitola

Lili sa zobudila opäť na jemné pohladenie. Spokojne sa natiahla a nebránila ľahkej puse.

„Dobré ráno,“ zašepkal Mark nežne.

„Aj tebe,“ odvetila rozospato.

„Zjedz niečo, pôjdeme sa prejsť na nádvorie,“ nakázal Mark sledujúc nedotknuté raňajky a odopol reťaz od náramku.

„Prejsť sa môžeme, ale hladná nie som,“ odvetila a sadla si. Mark jej venoval nespokojný pohľad a váhal.

„Najem sa po vychádzke,“ pokúsila sa Lili zjemniť svoj predchádzajúci príliš rázny tón. Mark súhlasne prikývol až po ďalších pár sekundách. Počkal, kým sa oblečie a bez slova vyšli von.

„Maličká, budem mať na teba teraz pár dní málo času,“ začal, keď prešli pomedzi kvety a kríky a nechali za sebou zvedavé uši stráží.

„Prečo?“

„Musím chvíľku vládnuť,“ žmurkol na ňu, čím si vyslúžil úsmev.

„Dobre,“ prikývla bez najmenšieho náznaku nespokojnosti.

„A,“ pokračoval neochotne, „pár dní budeš musieť jesť pri dámskom stole.“

Kráčal vedľa nej akoby nič, ale v hlase bolo počuť, že sa mu samému nepáči, čo hovorí.

„Prečo?“

„Ehm… Napriek tomu, že som kráľ, musím dodržiavať isté pravidlá. Ráno k nám dorazil kráľ Filip…“

Ponorený do vysvetľovania si nevšimol, ako Lili zmeravela.

„Je neprijateľné, aby pri stole s kráľom sedel niekto, kto nemá modrú krv…“

Až teraz zbadal, že Lili stojí pár krokov za ním a bez pohnutia hľadí do zeme.

„Ani Martin s nami nesmie sedieť. Vieš, že mne na takých hlúpostiach nezáleží, ale musím akceptovať majestát iného panovníka,“ vysvetľoval.

Lili na neho zdvihla neprítomný pohľad a pomaly sa natiahla za krk, aby chytila kapucňu svojho ľahkého plášťa a prehodila si ho cez hlavu.

„Mrzí ma to,“ zašepkal Mark ospravedlňujúco.

„Radšej budem jesť v izbe,“ ozvala sa Lili tichým, bezfarebným hlasom.

„V poriadku, ako chceš,“ zaznela okamžitá odpoveď.

„Rada by som sa vrátila dnu,“ požiadala, aby vzápätí dostala ďalší súhlas bez akéhokoľvek zaváhania.

Obaja sa hneď obrátili na cestu späť.

„Povedal, čo hľadá?“ vyzvedala Lili, snažiac sa zakryť svoj zrýchlený krok.

„Tvrdí, že nič konkrétne,“ pokrútil hlavou Mark. „Vraj len niečo výnimočné ako svadobný dar pre svoju budúcu manželku.“

Lili neodpovedala, len blížiac sa k strážam si stiahla kapucňu viac do tváre. Markovi sa ani najmenej nepáčila jej reakcia, ale aj sám sa cítil previnilo. Rozhodol sa neprehlbovať ťaživé ticho a radšej rozprával ďalej:

„Jej Veličenstvo Elizabeth II. Musí byť riadne hlúpa, keď je ochotná vziať si toho hajzla. Hoci možno sa jej do toho veľmi nechce, svadbu ohlásili už takmer pred rokom. Aj tak som zvedavý, koľko problémov narobí okolitým panovníkom fakt, že tou svadbou sa Filipova krajina aj armáda takmer zdvojnásobí…“

Snažil sa len rozprávať, čo mu napadlo, lebo aký veľký problém je Filipova svadba s panovníčkou inej krajiny už pár mesiacov riešili všetci v okolí. Cez kapucňu nevidel Lili do tváre, takže si nevšimol, že ho nevníma. Už boli takmer na mramorovej terase, keď sa tam zjavili traja ozbrojení muži, podľa farieb na brnení jasne príslušníci Filipovej gardy. Ani jeden z nich nereagoval na okolie a zjavne iba niekam prechádzali, ale Lili sa v okamihu, keď ich zbadala, prudko zvrtla a ostala stáť mužom chrbtom. Pokúšala sa vyhnúť Markovmu prekvapenému pohľadu, ale nakoniec sa mu do očí predsa len pozrela.

Chvíľu ju váhavo pozoroval, potom mu poznanie na tvári vykúzlilo víťazoslávny úsmev a zdvihol bradu:

„Tebe nevadí, že so mnou nemôžeš sedieť pri stole. Iba vieš, že by ťa niekto mohol spoznať!“

Lili nervózne sklopila pohľad do zeme.

„Tak hovor,“ Mark sa ani nepokúšal zakryť nadšenie, „ktorému a čo si urobila?“

Neodpovedala.

„Ale no tak!“ zvolal Mark posmešne. „Naozaj ťa musím dovliecť pred nastúpenú gardu a počkať, kto ťa spozná?!“

Lili až teraz pomaly zdvihla hlavu a pozrela sa na neho s kamennou tvárou. Mark sa uškŕňal a čakal. Plne si uvedomoval, že Lilino utekanie práve skončilo a zmocnila sa ho radosť, že už o chvíľu bude vedieť, čo tak dlho chce. Vpíjal sa pohľadom do veľkých hnedých očí, plných prehry. V tej chvíli mu jej začalo byť ľúto a ucítil potrebu upokojiť ju:

„Neboj sa, maličká. Nedám ťa, si moja“ zašepkal a povzbudivo sa usmial. „Neviem, čo si urobila, ale nejaký hrdelný zločin iste nie. To by si mi povedala už dávno, aby som na teba zanevrel a pustil ťa. Vydatá nie si, som práve ten, kto to vie určite,“ usmial sa. „Takže len nejaká hlúposť, ktorá mi tak nanajvýš dá dôvod potrestať ťa. A to urobím rád,“ dokončil spokojne a sledoval, ako Lili sčervenali líca.

„Vaše Veličenstvo!“ ozval sa odrazu z terasy nadšený výkrik kráľa Filipa. Mark by otrávene prevrátil oči, že mu tento nevítaný hosť kazí dôležitú chvíľku, keby ho nezastavila Lilina reakcia. Stuhla, prudko zbledla a rozšírili sa jej zreničky. Bol si takmer istý, že zakolísala. Meravo na ňho hľadiac ešte dlhých pár sekúnd ani nežmurkla. A potom odrazu nasadila tvrdý výraz, zaťala zuby. Vystrela chrbát aj ramená a so vztýčenou hlavou sa otočila k príchodziemu. Mark potom váhavo urobil to isté, rozhodnutý zbaviť sa narušiteľa čo najskôr. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, že blížiaci sa odporný úsmev nepatrí jemu, ale Lili.

„Elizabeth, drahá!“ zvolal Filip ešte kým k Lili došiel. Vzápätí jej chytil ruku a kým jej ju pobozkal a opäť pustil, Mark ani veľmi nereagoval v presvedčení, že Filip sa pomýlil. Ten sa vystrel a dokončil: „Veľmi rád vás opäť vidím!“

Lili zdvihla hlavu ešte vyššie a hlasom takým odmeraným a tvrdým, akým na tomto hrade ešte nezaznela, odvetila:

„Obaja vieme, že ja vám túto radosť opätovať nebudem!“

Mark skamenel.

Filipa odpoveď neprekvapila a nenechávajúc sa odradiť pokračoval:

„Nevedel som, že sa na predsvadobnú cestu vyberiete sem.“

Zlovestný, výhražný tón jeho hlasu nenechával na pochybách, že jeho slová sú len divadlom. Odpoveďou mu bolo len prudké zacvaknutie Liliných zubov, čomu tiež pozornosť nevenoval:

„Musím vás ešte na pár chvíľ nechať bez mojej prítomnosti, drahá, ale iste sa uvidíme pri večeri.“ Slizkým úsmevom doplnil poklonu na pozdrav a keď sa vyrovnal, Lili odsekla:

„Na to by som sa nespoliehala!“

Prepichol ju sebavedomým, zákerným pohľadom a konečne obrátil pozornosť na Marka:

„Vaše Veličenstvo,“ pozdravil sklonením hlavy, ktoré mu šokovaný Mark ledva dokázal opätoval.

Filip sa vzápätí zvrtol a rýchlo odišiel. Lili za ním ešte chvíľu hľadela a potom sa pomaly obrátila k Markovi. Ten sa na ňu díval bez najmenšieho pohybu a pomaly mu začalo dochádzať, čoho svedkom práve bol. Neschopný akejkoľvek reakcie ju obišiel a vybral sa k hradu. Až po pár krokoch bez toho, aby sa otočil, tvrdo zakričal:

„Na tej večeri budeš!“

2 thoughts on “Rozprávka pre veľké dievčatá – 25.kapitola

Napísať odpoveď pre Alexandra Veľká Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Shopping cart

close