Vstávajúc ráno od stola na pozdrav, keď do sály vošla Lili, bol presvedčený, že ďalšie také divadlo ako včera už nezvládne. Pokúsil sa vyhnúť pohľadu do očí, keď sa jej uklonil, ale neodolal. Nedalo sa nevidieť, že si všimla jeho únavu, ale prešla to mlčaním a sadla si. Až keď urobil to isté, opýtala sa …
Mark sa hodil na stoličku oproti priateľovi a hľadiac mu do očí sucho oznámil: „Už viem, kto je Lili.“ Martin nadvihol obočie a čakal. „Jej Veličenstvo kráľovná Elizabeth II.,“ predniesol Mark teatrálne a ostal pokojne čakať, kým Martinovi dôjde, čo povedal. Ten na neho hodnú chvíľu civel bez reakcie, až z neho konečne vypadlo: „Šibe …
Lili sa zobudila opäť na jemné pohladenie. Spokojne sa natiahla a nebránila ľahkej puse. „Dobré ráno,“ zašepkal Mark nežne. „Aj tebe,“ odvetila rozospato. „Zjedz niečo, pôjdeme sa prejsť na nádvorie,“ nakázal Mark sledujúc nedotknuté raňajky a odopol reťaz od náramku. „Prejsť sa môžeme, ale hladná nie som,“ odvetila a sadla si. Mark jej venoval nespokojný pohľad a váhal. …
Jej horúce, vlhké vnútro ho pripravovalo o rozum. Rovnako vášnivou pusou ho bozkávala, kým sa do jej tela snažil vtlačiť čo najhlbšie. A nebránila sa. Skôr naopak, poddajne roztiahla stehná a prispôsobovala sa jeho pohybom. V ošiali mu preletelo hlavou, že takto pripravená ho do druhej dierky poľahky zvládne. A aspoň sa mu podarí vynechať tú chvíľu, kedy ona vydesene …
Mark prudko vstal a po sekunde sa k obom rozbehol. Asi v polovici sály sa definitívne utvrdil v tom, že sa naozaj pozerá na Lili. Zastal a pomalým dýchaním sa snažil utíšiť srdce. Podarilo sa mu to len trochu, ale pomaly opäť vykročil. „Priniesol som vám váš majetok, Vaše Veličenstvo,“ vtieral sa sedliak nechutne sladkým hlasom. „Má na nohe náramok! …
„Nájdi mi ju!“ štekal Mark na priateľa, keď sa po hodinách bezvýsledného cválania vrátil na hrad. „Už som vyslal vojakov,“ odpovedal Martin čo najpokojnejšie, hoci vedel, že búrku nezastaví. „Tak ich pošli viac!“ „Ako povieš.“ „Do čerta, nemôže byť také ťažké nájsť dve bohato oblečené ženy na koňoch. Niekto ich musel vidieť!“ „Ani jedna z nich …
Mark nechal Lili sadnúť si na jej stoličku. Urobila tak bez slova a on sa sklonil, aby jej videl do tváre: „Buď už dnes dobré dievčatko,“ zašepkal viac starostlivo, než káravo a bez akéhokoľvek náznaku hnevu ju pohladil po tvári. Bez ďalších slov sa vrátil na svoje miesto a ešte ju pohľadom skontroloval. Bola bledá a zúfalo hľadela …
Keď ráno otvorila oči, Mark sa na ňu díval a hladil po vlasoch. Nežne sa usmial: „Dobré ráno.“ Zažmurkala a potom sa zamračila. Jemne je prešiel palcom po líci: „Mrzí ma, čo si včera musela vydržať,“ zašepkal. „Ale dnes už budeš poslušná, však?“ Zmocnila sa jej chuť ho udrieť. Hlavou jej však preleteli spomienky na minulý večer …
Zložil z nej svoje stehno, teplú dlaň položil na mušličku. Lili sa ani nepohla. Vkĺzol jej prstami medzi chĺpky a bez váhania začal dráždiť. Takmer hneď dostal za odmenu vzdychy. Najprv tiché a neochotné, ale keď ponoril jeden prst dovnútra jej tela a potom znova a znova, Lili sa prestala kontrolovať. Počkal, kým ochotne roztiahne stehná a vtedy prestal. Prekvapene …
Hneď, ako za sebou stráže zavreli dvere, Mark z Lili postrhával šaty. „Prestaň!“ bránila sa, keď ju nahú pritiahol k posteli. Z baldachýnu odtrhol šnúru, čo ho držala, Lili nechal stáť a jej zápästia priviazal k priečeliu postele. „Pusti ma!“ neprestávala zúrivo kričať a trhla spútanými rukami. Postavil sa k oknu a chvíľu cez neho hľadel. „Nemáš právo sa ku mne takto …