Unavene zatvorila obal fotoaparátu, potom aj kabelku a sadla si na schod. Prehrabla dlhé ryšavé vlasy, aby jej nepadali do tváre, pripálila Marlborku, vydýchla. Roztiahla kolená, oprela sa o ne lakťami a dlane spojila medzi nohami. Po chvíli si opäť potiahla a unavene sledovala dianie vo veľkej podzemnej sále ponorenej do polotmy. Nahé modelky pobehovali …
Sedela za stolom a počúvala zúrivé kroky blížiace sa k jej kancelárii. “Idiot!” precedil cez zuby. Prešiel okolo jej stola bez zastavenia a vošiel k sebe. Ešte nikdy ho nepočula buchnúť dverami, ale teraz to čakala. Neurobil to a práve naopak sa k nej vrátil: “Ten debil to neurobil. Ja mam za pol hodiny prezentáciu …
Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, bolo raz jedno kráľovstvo. Vládol mu mladý panovník, Jeho Veličenstvo kráľ Mark. Svojich poddaných viedol pevnou, no láskavou a spravodlivou rukou. Rád sa zabával poľovačkami, ale ešte radšej trávil čas s niektorou zo svojich ochotných dvorných dám, ktorých mal viac, než dosť… Unavene aj unudene sa na …
Cítil sa nepohodlne. Mal pocit, že úplne všetci, vrátane otravne úslužného vodiča taxíka, to vedia. Maličký plast bol ľahký a netlačil. Aj tak to bolo nepríjemné. Adresa „Lucia Kováčová“ zjavne fungovala. Prebehli centrum, Karlovku, Líščie údolie. Taxikár zastavil až niekde, kde sa Lucas už dávno neorientoval. Vysoký kamenný plot. Keď vytiahol peňaženku, taxikár sa uškrnul: „Vy …
Od Luciinho odchodu prešiel týždeň, potom druhý a aj tretí. Lucas sa snažil zladiť s novou asistentkou, ktorá síce nebola škaredá, ale zato dostatočne blbá. Každý deň si uvedomoval rozdiel medzi jej reakciami a tým, ako svoju hlúposť hrala Lucia. Chýbala mu takmer pri všetkom. Aj keď bral ako pozitívum, že už zase je jeho vták väčšinu dňa …
Ocitol sa priamo oproti Lucii, ktorej tvár prezrádzala úplne všetko: Že počula, čo hovoril. Že jej došlo, že za všetky odvolané stretnutia kolegov, ktoré sa poslednou dobou stávali, môže on. Že sa jej za chrbtom pokúša riadiť život. Že je zúrivá. Že toľko času, koľko by ona potrebovala na upokojenie, človek nežije. Že toto mu …
Lucas ráno zistil, že je úplne jedno, či má Lucia na sebe sukňu, alebo nohavice. V tej chvíli mala rifle a dokonca tenisky. A aj tak stačilo, aby ju pri príchode našiel naklonenú cez stôl lepiť niečo na stenu za ním a stav v jeho nohaviciach bol hneď taký, ako poslednou dobou takmer vždy. So zúfalým vzdychom sa hodil do …
Najbližších pár dní prešlo bez nejakých výnimočnejších situácií. Lucas sa evidentne pokúšal vyhýbať Luciinej spoločnosti, čo jej vyhovovalo. Lucia sa začala správať akosi uvoľnenejšie – už u nej sem-tam pila kávu aj nejaká kolegyňa, dokonca začala vybavovať súkromné telefonáty od stola aj keď vedela, že Lucas ju môže počuť. Takže sa dozvedel, že rada usporadúva tematické …
Dočkala sa až o takmer hodinu: „Poď sem,“ zaznel jeho hlas do ticha. Prešla k nemu. „Dvere,“ povedal do stola, keď ona už ich zatvárala. Nie, žeby sa ho bála. Vedela, že toto bude nepríjemný rozhovor, ale súhlasila s tým, že nepatrí do cudzích uší. Ostala stáť pri dverách a on sa rozhodol nenavigovať ju. Vzal do rúk …
Ráno sa zobudil na sedačke, sám. Povzdychol si a prešiel do kúpeľne. Keď došiel do kancelárie, Lucia už niečo robila na počítači. Čupol si vedľa nej: „Dúfal som, že ostaneš,“ zašepkal. Pozrela sa na neho, ale mlčala. „Urobil by som ti raňajky, mohol som ťa doviezť.“ „Potrebovala som sa prezliecť,“ odpovedala sucho. Prikývol. Evidentne nemala chuť …