Lili pôsobila a pohybovala sa pokojne a elegantne. Zavrela dvere a podišla bližšie: “Prišla som ti poďakovať.” “To nemusíš.” “Ale musím. Zachránil si všetkých mojich poddaných,” namietla. ´Poddaných??´ zopakoval si v duchu neveriacky. Kým odpovedal, oprel sa zadkom o okennú rímsu. “Naozaj nemáš za čo,”…

Jej horúce, vlhké vnútro ho pripravovalo o rozum. Rovnako vášnivou pusou ho bozkávala, kým sa do jej tela snažil vtlačiť čo najhlbšie. A nebránila sa. Skôr naopak, poddajne roztiahla stehná a prispôsobovala sa jeho pohybom. V ošiali mu preletelo hlavou, že takto pripravená ho do druhej dierky poľahky zvládne….

Zložil z nej svoje stehno, teplú dlaň položil na mušličku. Lili sa ani nepohla. Vkĺzol jej prstami medzi chĺpky a bez váhania začal dráždiť. Takmer hneď dostal za odmenu vzdychy. Najprv tiché a neochotné, ale keď ponoril jeden prst dovnútra jej tela a potom znova a znova, Lili sa prestala…

Hneď, ako za sebou stráže zavreli dvere, Mark z Lili postrhával šaty. „Prestaň!“ bránila sa, keď ju nahú pritiahol k posteli. Z baldachýnu odtrhol šnúru, čo ho držala, Lili nechal stáť  a jej zápästia priviazal k priečeliu postele. „Pusti ma!“ neprestávala zúrivo kričať a trhla spútanými rukami. Postavil sa k oknu a chvíľu…