Člena predstavenstva, ktorého potreboval, sa Erikovi nepodarilo zohnať. Až v zasadačke, tesne pred začiatkom porady.

„Filip, prisahal si, že jej to nepovieš,“ zlostne zašepkal hneď, keď sa pri ňom zastavil.

„Langsfeldovej? Nič som jej nepovedal,“ znela prekvapená odpoveď. Erik sa zamračil:

„Tak odkiaľ to vie?“

„Neviem. A veľmi sa neteš, nedarí sa mi presvedčiť ostatných. Zatiaľ sme len dvaja proti trom.“

„Už ser na to,“ povedal Erik a zvrtol sa na odchod. Kým sa dostal k svojej stoličke, vošla Rebeka. Zdvihnutá hlava, vystretý chrbát. Klopkanie vysokých opätkov podčiarkovalo jej sebavedomé vystupovanie. Venovala mu pohľad bez akejkoľvek emócie a sadla si.

´Mám chuť ju pretiahnuť, alebo zabiť?´ polemizoval v duchu Erik.

Porada začala tak, ako čakal. Predstavenstvo sa dožadovalo informácií o zrušenom projekte, Rebeka vysvetlila, prečo je proti. Erik v duchu neochotne pripúšťal, že v niečom asi bude mať pravdu. Slovo si vzal Filip a veľmi rázne vyjadroval svoj názor.

„Takáto expanzia v tejto chvíli vám zlomí krk,“ Rebeka odmietala ustúpiť. „A pod to sa ja nepodpíšem. V krajnom prípade, nemusíme sa tu navzájom oberať o čas. Ja mám na stole dlhý zoznam potenciálnych klientov, ktorí na mňa čakajú. A vy si môžete najať niekoho, kto vám bude prikyvovať na vaše nápady. Pokojne si expandujte, ale bezo mňa.“

Erik mlčky sedel a čím ďalej, tým viac uznával, že Rebeka má na svoje sebavedomie plné právo. A že je vlastne očarujúce. No už len to mu chýbalo. Ešte aby mu tá mrcha začala byť sympatická.

„Váš postoj sa mi vôbec nepáči,“ útočil Filip ďalej.

„To mám ja, so všetkou úctou, úplne v riti,“ skonštatovala Rebeka. Filip očervenel, Erik pobavene nadvihol obočie, väčšina prítomných sa uchechtla. „Ak ste si nevšimli, ja som platená za to, aby som sa ľuďom nepáčila. Vy dobre platíte, ja sa dobre nepáčim.“

A potom už porada skončila podľa očakávania – Rebeka ostáva rozhodovať o budúcich krokoch firmy a do Ázie expandovať nebudú.

——————————————————-

„Bola si skvelá,“ oprel sa jej o niečo neskôr do dverí. Venovala mu prekvapený pohľad:

„Vďaka.“

Zadíval sa jej na pery a dostal chuť ju pobozkať. Predstavil si, že ju teraz objíme a ochutná. Čo ak by sa nebránila? Čo ak by ho nechala vkĺznuť do svojich úst a poddala sa? Vyzliekal by si ju veľmi pomaly. Opäť by jej hladil prsia, cmúľal bradavky. Vzdychala by a ponúkala svoje telo jeho rukám. Prsty by do jej hebkého vnútra vtlačil nežne a opatrne. A práve tak by ju aj dráždil a pripravoval pre seba. Zatúžil mať ju prítulnú a povoľnú. Nech si šteká na celý svet, ale voči nemu nech je poddajná…

„Erik?“ oslovila ho.

„Áno?“

„Tvoja bohumilá schopnosť stratiť sa vo vlastných myšlienkach mi príde vcelku zábavná,“ vyzerala káravo a pobavene zároveň. „Zvlášť, keď je tie myšlienky vidno,“ posmešne mávla smerom k jeho rozkroku. Uvedomil si svoju viditeľnú erekciu a zahanbený radšej odišiel.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *