Piatkovú poradu Rebeka schválne presunula na piatu – aby sa hneď po nej všetci ponáhľali domov.
Celé sedenie odprezentovala profesionálne a s gráciou, ako vždy. Rozhodnutím, že do južnej Ázie expandovať nebudú, plánovane nechala Erika na seba skríknuť. On ešte fialový od zlosti sedel v zasadačke, kým ona sa vrátila k sebe.
Skontrolovala zapnutú kameru, rozopla si ďalší gombík na blúzke a pod sukňou poopravila samonosné silonky aj nohavičky s jemnými cvokmi na stranách – vyrábané presne na strhnutie. Nestála o odreniny na citlivých miestach. Sadla si a upratala stôl – preložila telefón aj stojan s perami, odsunula monitor, skryla dôležité papiere a nahradila ich zbytočnými. Naklonila sa nad ne, akoby ich čítala a čakala. Jemné napätie v podbrušku cítila už od rána, ale teraz naberalo na intenzite.
Predstavovala si Erika v rôznych scénach a jej vzrušenie rýchlo rástlo.
´Len nezabudni hrať, že nechceš. Musí to tak vyzerať,´ opakovala si.
Napriek tomu, že to čakala, strhla sa, keď začula otvorenie dverí. Erik vošiel a hneď za sebou aj zamkol. Bez slova sledovala, ako sa jej postavil pred stôl:
„Nemusela si to tak vyhrotiť,“ povedal prekvapivo pokojne. Mlčala, tak pokračoval:
„Stačilo povedať, že potrebuješ dobre pretiahnuť, urobil by som to rád.“
Pohŕdavo sa usmiala:
„Neuveríš, ale mojím cieľom nie si ty. Ja si len robím svoju prácu. A že sa ti to nepáči ma ani najmenej nezaujíma.“
Venoval jej dlhý pohľad, z ktorého nedokázala nič vyčítať. Ležérne sa otočil a poodstúpil od stola. Pomaly si vyzliekol sako a starostlivo ho prevesil cez operadlo stoličky. Otočil sa späť k Rebeke a s pohľadom upretým do jej očí si uvoľnil aj stiahol kravatu a hodil ju na sako. Sledovala, ako si rozopína horné gombíky košele a uvedomila si, že ju táto jeho príprava vzrušuje.
„Máš chuť mi urobiť radosť, keďže mi vadia obleky?“ podpichla.
Usmial sa:
„Momentálne som naladený robiť ti skôr niečo iné, než radosť,“ začal si vyhŕňať rukáv košele, „ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa pokúsiš brániť.“ Kým si vyhrnul druhý, dokončil: „Sako dosť obmedzuje v pohybe.“
Strčil si ruky do vreciek nohavíc. Pokojne stál a vyzývavo sa na ňu uškŕňal.
Strnula. Aj keď celé toto narafičila sama, jeho správanie vzbudzovalo rešpekt a veľmi ju vzrušovalo. Tá sebaistota a pokojná ležérnosť, ktoré z neho sálali, napriek tomu, čo sa chystal urobiť, boli odzbrojujúce. Ak sa s ňou takto bude pohrávať ďalej, vlhko z nohavičiek pretečie na sukňu a to už teda na znásilnenie neuhrá. Rázne vstala:
„Dobre. Tak si sa povyhrážal a už by aj stačilo.“
Jemne naklonil hlavu:
„A čo urobíš?“
Veď jasné, že sa odtiaľto sama nedostane. Stojí jej priamo v ceste k dverám, s tým počítala. Uvedomila si, že hoci táto situácia je divadlo na neho, ona sama sa začína cítiť, akoby to bolo naozaj. Prešla by cez neho, keby skutočne chcela?
„Pokojne poď sem,“ navrhol Erik.
„Poď ty sem!“ vyzvala ho a ustúpila o krok. To zjavne nečakal, ale pohol sa. Tesne pri nej sa zadkom oprel o stôl za sebou, nohy rozkročil tak, aby mu stála medzi nimi a s rukami stále vo vreckách čakal.
Chvíľku sa mu dívala na pery, ktoré mala vďaka jeho polosedu o niečo nižšie od svojich a pomaly sa naklonila. Prekvapením stuhol, ale Rebeka sa potom stiahla a odvrátila. Vybral ruky z vreciek, jemne jej ich položil na pás. Nebránila sa, pôsobila skôr váhavo. Opatrne si ju pritiahol k sebe a položil pery na tie jej. Takmer hneď mu ich oblízla a jazyk jemne vtlačila medzi jeho zuby. Neha, s akou ho bozkávala, mu vyhnala z hlavy všetky myšlienky na pomstu. Vzdychol a jemne jej prešiel dlaňou po stehne. V tej chvíli ucítil prudkú bolesť – uhryzla ho. A hneď sa aj rozbehla k dverám. Tých pár sekúnd, ktoré stratil spamätávaním sa, získal späť vďaka jej boju so zamknutými dverami. Dobehol a zdrapol ju skôr, ako otočila kľúčom. Celým telom ju pritlačil chrbtom o dvere, zápästia zdvihol nad hlavu a pevne držal.
„Ty to proste chceš natvrdo,“ vrčal, kým sa metala. Prechytil si obe zápästia do jednej ruky, prstami druhej jej zovrel sánku:
„Ak pritlačím ešte viac, ostane ti modrina,“ snažil sa ju upokojiť. Zabralo.
Prestala sa brániť, iba prudko dýchala.
„Rozumné,“ zhodnotil sucho.
Potom v sekunde pustil jej tvár aj zápästia a vykrútil jej ruku za chrbát. Vykríkla od bolesti, ale to ju už dotlačil k stolu a oprel oň bruchom. Ešte sa bránila, keď jej vtlačil nohu medzi tie jej a prinútil rozkročiť sa. Stojac medzi jej stehnami, panvu pritlačil na zadok a ruku držal za chrbtom tak, aby sa nedokázala zdvihnúť.
„Pusti ma!“ vrieskala bez šance na pohyb.
Namiesto odpovede si rozopol nohavice a jej vyhrnul sukňu. Chytil nohavičky a trhol. Mala pocit, že od vzrušenia exploduje a že je to na nej vidno. Potrebovala rýchlo demonštrovať nesúhlas. Tie dve sekundy navliekania kondómu, kedy potreboval obe ruky, hneď využila na márny pokus o útek. Schmatol ju za vlasy a surovo do nej vnikol. Zaťala zuby, aby zadržala spokojný vzdych. Zbytočne, prezradili ju už mokré nohavičky.
„Tebe sa to takto páči,“ skonštatoval chrapľavo Erik a k ďalším tvrdým prírazom sa prosiť nenechal.
Urobila sa ešte rýchlejšie, ako v ten piatok. Ani ho to neprekvapilo, ale nechcel ju pustiť tak skoro. Pridržal ju, keď sa pokúsila o odpor a sám si doprial orgazmus až pri jej druhom…
„Nabudúce stačí povedať, rád ti to takto urobím,“ znel nežne. Zapol si nohavice, ona stále bezvládne ležala na stole a omámená si vychutnávala dozvuky božských pocitov. Len posledné zvyšky zdravého rozumu našepkali, aby si ľahla tvárou od kamery. Erik sa k nej naklonil, vtisol jej jemnú pusu na líce a zabuchol za sebou dvere.