Rebeka – 23.kapitola ZÁVEREČNÁ

V utorok ráno sa Erik zobudil oddýchnutý a prekvapený – po Rebekinom odchode bol presvedčený, že mu myšlienky nedovolia zaspať. Ale trojdňový maratón sexu sa na únave jasne podpísal a zaspal takmer hneď. S úsmevom si uvedomil, že až sa Rebeka odhodlá k nemu vrátiť, bude musieť zainvestovať do rozšírenia zbierky vibrátorov. A rozhodne dostane putá, potvora drzá. Vyhonil si vtáka a neochotne sa vybral do práce.

Streda ráno bola ešte prekvapivejšia. Také nádherné, dlhé nohy zvýraznené krátkou kostýmovou sukňou a štrnásť centimetrovými opätkami, aké zbadal na recepcii, má len jediná žena na svete. Prekvapene ostal stáť medzi dverami, Rebeka sa na neho otočila.

„Dobré ráno,“ spamätal sa a vošiel dnu. „Nevedel som, že tu ešte budeš-te,“ opravil sa na poslednú chvíľu. Recepčná zažmurkala, Rebeka mu venovala ten svoj nadriadený pracovný pohľad:

„Len potrebujem dopodpisovať zopár papierov. Pán Demský, zastavte sa u mňa tak za dvadsať minút,“ rozkázala. Mal čo robiť, aby mimikou nedal najavo žiadnu emóciu. Výrazne mu to uľahčil fakt, že sám nevedel, čo cíti. Kto teraz pred ním stojí? Jeho nadriadená? Alebo ex-milenka? To naozaj nikdy z nej nebude jeho partnerka? Do riti, táto mrcha mu ešte predvčerom v rukách kričala od rozkoše! A teraz? Tvári sa, že zabudla? Alebo už nechce? Alebo to len skrýva? Pred ním, či sama pred sebou?

Prikývol a odišiel.

Tých dvadsať minút sa mu zdalo ako večnosť. Ale nakoniec predsa len uplynuli a vybral sa do jej kancelárie. Rebeka práve s niekým na chodbe hovorila, tak vošiel a oprel sa zadkom o stôl, aby na ňu cez dvere dovidel. Premeral si jej postavu, oblečenie, aj výraz tváre – dokonalá a tvrdá profesionálka. Zaškrípal zubami. Rebeka ukončila debatu podaním ruky a tým svojím perfektným, ale umelým úsmevom. Vysoké opätky odklopkávali jej sebaistý vstup do kancelárie.

„Zdravím vás, ďakujem, že ste prišli,“ povedala strojene  a Erikovi došlo, že toto nebude rozhovor, ktorý by chcel. Zavrela dvere a oprela sa o ne chrbtom.

„Teraz som dokončila projekt,“ povedala bez akéhokoľvek náznaku sebavedomia. Erik nechápal a čakal. Rebeka sa zhlboka nadýchla a otvorila ústa. Pozrela sa mu do očí, prudko sa začervenala, ústa zavrela a uhla pohľadom.

Došlo mu. Po tvári sa mu začal rozlievať šťastný úsmev, pomaly k nej vykročil:

„Dokážeš to povedať,“ zašepkal povzbudivo. Prišiel až k nej, obe predlaktia si oprel o dvere okolo jej hlavy, ale dal pozor, aby sa jej nedotkol.

„Dokážeš to!“ zopakoval a zatajil dych. „Predstav si, čo ti za to urobím,“ lákal ju. To zabralo. Pozrela sa mu do očí a zašepkala:

„Som nadržaná štetka.“

Takmer sa mu zatočila hlava, vták mu začal tvrdnúť.

Zhlboka sa nadýchla:

„A veľmi potrebujem…“

Začínalo mu jej byť trochu ľúto. Ako s tým priznaním bojuje. Dostala zo seba väčšinu, so záverom jej snáď môže trochu pomôcť. Chytil ju okolo pása, zvrtol a pritlačil o dvere. Rýchlo jej vyhrnul sukňu a plánoval stiahnuť nohavičky. Lenže žiadne nemala. Prehla chrbát a vystrčila k nemu zadok. Položil prsty presne na mokrú dierku, ľavú dlaň jej pridržal pár centimetrov pred ústami. A čakal.

„…tvrdo vyšukať,“ zakňučala konečne. V tej sekunde urobil dve veci naraz – jednou rukou jej prekryl pusu a tri prsty druhej do nej prudko vrazil. Prehla sa ešte viac a pokúsila o výkrik, ale jeho dlaň zvuk utlmila.

„Nadržané defky,“ šepkal jej do ucha a šťastím celý bez seba hrubo brázdil jej jemnučké vnútro.  „…sa majú preťahovať na miestach, kde môžu vrieskať.“

Zvíjala sa mu v rukách a kňučala od rozkoše. Oprel si jej zátylok o rameno, pevnejšie prekryl ústa a prsty do nej vrážal silnejšie a rýchlejšie.

„Ale dnes ti ešte doprajem výnimku.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Shopping cart

close