Rebeka – 20.kapitola

Ráno sa Erik zobudil na pohyb matraca. Rebeka sedela na posteli vedľa, už oblečená, a pozorovala ho:

„Som hladná,“ zamrnčala a detinsky pokrčila nos. Prišlo mu to rozkošné a pousmial sa:

„Prepáč, viem, že tu nič nie je. Dám si rýchlu sprchu a zájdeme sa najesť do dediny.“

Radšej by ju pretiahol, ale urobil, čo sľúbil. Kúpeľňa a cesta do dedinskej krčmy.

Vulgárne hvízdanie, keď Rebeka vošla medzi miestnych štamgastov, jej neistota pri konfrontácii s krčmárovým nárečím a zistení, že jedálny lístok neexistuje. Odmietnutie Erikom navrhnutých zabíjačkových špecialít a zhrozenie pri pohľade na nakladaný encián doslova plávajúci v oleji. A odovzdaná rezignácia pri objednávke piva. K raňajkám. Lebo plán B bola slivovica. Z tejto pre ňu zúfalej situácie ju vytiahlo až väčšie zúfalstvo: Erik si nadiktoval striptíz hneď, ako sa vrátia na chatu. Zamyslela sa nad tou slivovicou.

Naspäť v spálni sa so všetkých síl sa snažila, aby Erik nespoznal, ako sa jej do vyzliekania nechce. Neúspešne, kričalo to z nej do ďaleka. Napriek tomu, jej cit pre rytmus a dokonalé telo zariadili, že nemohla byť neúspešná. Erik si veľmi rýchlo začal hrýzť do pery. Nádherné prsia mu brali dych už oblečené. Pomalé odhalenie bradaviek by ho dostalo do kolien, keby nesedel. Keď si Rebeka po jednej z nich zmyselne prešla nechtom, prestal si byt istý, kto koho tu teraz trápi. Mušličku mu začala odhaľovať tak blízko pred tvárou, že cítil jej vôňu. Dávno uveril, že sa mu naozaj snaží urobiť radosť. Takže keď prešla po štyroch, zvodnými mačacími pohybmi, medzi jeho stehná a vzala vtáka do dlane, rozhodnutie o jej odmene padlo.

Dovolil, nech mu ho ešte chvíľu pohoní, pohladil ju po vlasoch. Venoval jej upokojujúci úsmev a potom vlasy pevne schmatol. Prekvapene otvorila ústa, ale nestihla povedať nič. Hrubo ju pritiahol k posteli a hodil na brucho. Keď dopadla, pokúsila sa otočiť, ale položil jej dlaň na chrbát a pritlačil späť.

„Erik!“ vykríkla nechápavo, keď ju stiahol nižšie tak, aby mala kolená na zemi. Necítil potrebu odpovedať, iba ju pevne pritlačil o posteľ a roztiahol jej nohy.

Prudko dýchala. Táto jeho surovosť jej vystrelila vzrušenie do nebies. Zaprela sa rukami o paplón, na ktorom ležala. Zrejme to pochopil ako snahu brániť sa, lebo jej chytil obe zápästia a stočil za chrbát. Hlasno vzdychla, ale nekládla odpor.

„Prosím,“ zakňučala. Vedel, že neprosí o slobodu, ale o jeho vtáka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Shopping cart

close