fbpx
Rebeka

Rebeka – 17.kapitola

Uvedomujúc si svoje napäté telo hľadela nikam a nehýbala sa. Erik vytiahol kľúče zo zapaľovania a pootočil sa k nej. Ležérne si oprel ľavé predlaktie o volant a čakal, kým sa na neho pozrie. Nechcela, bolo jej jasné, že vzrušenie a túžbu má nepriehliadnuteľne napísanú v očiach. Čo sa teraz stane? Naozaj ju oprie o kapotu a tvrdo pretiahne? Bože, tak nech už! Zdvihla na neho pohľad plný očakávania. Prezrel si jej tvár a spokojne sa usmial. Sebavedome dával najavo, že presne vie, čo by od neho chcela. A vzápätí sa úsmev zmenil na škodoradostný:

„Sme na mieste,“ schladil ju.

Zahanbene a neochotne prijala, čo povedal a rozhliadla sa. Bežná lesná chata, stáli na príjazdovej ceste. Nič výnimočné. Erik sa natiahol na zadné sedadlá, vzal jej tašku a vystúpil. Nahnevaná sama na seba odfúkla, vystúpila tiež a nasledovala ho dovnútra. Položil tašku a zhodil zo seba sako:

„Urobím nám kávu,“ povedal a prešiel ku kuchynskému kútu.

„Je desať hodín večer,“ namietala.

Odpovedal jej vyzývavým úškrnom:

„Čo, bojíš sa, že pôjdeš neskoro do postele?“

Situáciou kompletne vyvedená z miery už nedokázala vystrúhať ani grimasu. Odvrátila sa od neho a opäť rozhliadla. Krb a mäkká kožušina na zemi pred ním vyzerali presne tak gýčovo, ako by sa dalo čakať. Sedačka vo vidieckom štýle s patchworkovou dekou a vankúšmi tak pôsobili tiež, ale to jej aspoň nepripadalo pripravované na sexuálne radovánky.

´Sex, stále myslím len na sex. Kriste, veď nech už ma pretiahne! Snáď mi toto nechce robiť tri dni!´

Netušila, čo čakať, ale predpokladala skôr nepretržité sexuálne využívanie, než dráždivé, ale prázdne reči.

„Tieto prikrývky dnes stoja majland,“ pokúsila sa zmierniť napätie vo vzduchu akoukoľvek zmenou témy.

Idúc k nej skontroloval, kam sa pozerá:

„Šila to moja mama,“ odpovedal, „ani nie pred dvoma rokmi.“

Ešte raz pohľadom prebehol Rebekine luxusné obtiahnuté šaty na ešte luxusnejšom tele. Rozopol si dva gombíky košele a postavil sa jej za chrbát. Trochu stuhla, keď sa o ňu celým telom oprel. Položil jej dlane na boky a tvrdého vtáka ešte pritlačil na zadok. Zrýchlil sa jej dych, všetky deky sveta okamžite pustila z hlavy. V štrnásť centimetrových opätkoch bola takmer taká vysoká, ako Erik, takže sa ani nemusel veľmi skláňať, aby jej do ucha zašepkal:

„Ešte som nemal tú česť, urobiť sa ti do pusy.“

Otočil si ju k sebe. Chvíľu čakala, či niečo urobí, ale len stál a pohľadom ju vyzval k aktivite. Nespokojne sa zamračila, ale keď stále nič neurobil, oblízala si peru a neochotne kľakla.

Rozopla mu opasok, zips a vytiahla jeho pýchu. Okamžite si spomenula, ako tvrdo ju preťahoval na stole. Vzdychla a zdvihla roztúžený pohľad do jeho tváre. Uvedomila si, že sa na ňu pozerá ohromne arogantne a mysľou jej preletelo:

´Zabudni na to, že ja si ho neužijem.´

Sklonila sa a bez váhania vzala vtáka do úst čo najhlbšie. Okamžite ho začala cmúľať, Erik zaklonil hlavu.

Spôsobovaná rozkoš mu okamžite vyhnala z hlavy prekvapenie, ako ochotne sa Rebeka svojej úlohy zhostila a už sa pod dotykmi jej jazyka stratil…

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *