Rebeka – 17. kapitola

Uvedomujúc si svoje napäté telo hľadela nikam a nehýbala sa. Erik vytiahol kľúče zo zapaľovania a pootočil sa k nej. Ležérne si oprel ľavé predlaktie o volant a čakal, kým sa naňho pozrie. Nechcela, bolo jej jasné, že vzrušenie a túžbu má neprehliadnuteľne napísanú v očiach. Čo sa teraz stane? Naozaj ju oprie o kapotu a tvrdo pretiahne? Bože, tak nech už! Zdvihla na neho pohľad plný očakávania. Prezrel si jej tvár a spokojne sa usmial. Sebavedome dával najavo, že presne vie, čo by od neho chcela. A vzápätí sa úsmev zmenil na škodoradostný:

„Sme na mieste,“ schladil ju.

Zahanbene a neochotne prijala, čo povedal a rozhliadla sa. Bežná lesná chata, stáli na príjazdovej ceste. Nič výnimočné. Erik sa natiahol na zadné sedadlá, vzal jej tašku a vystúpil. Nahnevaná sama na seba odfúkla, vystúpila tiež a nasledovala ho dovnútra. Položil tašku a zhodil zo seba sako:

„Urobím nám kávu,“ povedal a prešiel ku kuchynskému kútu.

„Je desať hodín večer,“ namietala.

Odpovedal jej vyzývavým úškrnom:

„Čo, bojíš sa, že pôjdeš neskoro do postele?“

Situáciou kompletne vyvedená z miery už nedokázala vystrúhať ani grimasu.

Odvrátila sa od neho a opäť rozhliadla. Krb a mäkká kožušina na zemi pred ním vyzerali presne tak gýčovo, ako by sa dalo čakať. Sedačka vo vidieckom štýle s patchworkovou dekou a vankúšmi tak pôsobili tiež, ale to jej aspoň nepripadalo pripravované na sexuálne radovánky.

Sex, stále myslím len na sex. Kriste, veď nech už ma pretiahne! Snáď mi toto nechce robiť tri dni!

Netušila, čo čakať, ale predpokladala skôr nepretržité sexuálne využívanie, než dráždivé, ale prázdne reči.

„Tieto prikrývky dnes stoja majland,“ pokúsila sa zmierniť napätie vo vzduchu akoukoľvek zmenou témy.

Idúc k nej skontroloval, kam sa pozerá:

„Šila to moja mama,“ odpovedal, „ani nie pred dvoma rokmi.“

Ešte raz pohľadom prebehol Rebekine luxusné obtiahnuté šaty na ešte luxusnejšom tele. Rozopol si dva gombíky košele a postavil sa jej za chrbát. Trochu stuhla, keď sa o ňu celým telom oprel. Položil jej dlane na boky a tvrdého vtáka ešte pritlačil na zadok. Zrýchlil sa jej dych, všetky deky sveta okamžite pustila z hlavy. V štrnásť centimetrových opätkoch bola takmer taká vysoká, ako Erik, takže sa ani nemusel veľmi skláňať, aby jej do ucha zašepkal:

„Ešte som nemal tú česť, urobiť sa ti do pusy.“

Otočil si ju k sebe. Chvíľu čakala, či niečo urobí, ale len stál a pohľadom ju vyzval k aktivite. Nespokojne sa zamračila, ale keď stále nič neurobil, oblízala si peru a neochotne kľakla.

Rozopla mu opasok, zips a vytiahla jeho pýchu. Okamžite si spomenula, ako tvrdo ju preťahoval na stole. Vzdychla a zdvihla roztúžený pohľad do jeho tváre. Uvedomila si, že sa na ňu pozerá ohromne arogantne a mysľou jej preletelo:

Zabudni na to, že ja si ho neužijem.

Sklonila sa a bez váhania vzala vtáka do úst čo najhlbšie. Ihneď ho začala cmúľať, Erik zaklonil hlavu. Spôsobovaná rozkoš mu okamžite vyhnala z hlavy prekvapenie, ako ochotne sa Rebeka svojej úlohy zhostila a už sa pod dotykmi jej jazyka stratil…