Rebeka – 16. kapitola

Erik súhlasil, že sa ešte zastavia v Rebekinom byte po zopár vecí. Napadlo mu namietať, že oblečenie potrebovať nebude, ale rozmyslel si to. Aspoň mal čas rozhodnúť sa, že nepôjdu k nemu domov, ale využije víkendovú chatu.

Kým Rebeka prehrabávala šaty v skrini, rozhliadol sa po spálni. Pomaly vykročil k nočnému stolíku a otvoril zásuvku. Najprv ho prekvapilo, keď našiel len vibrátory a lubrikačný gél. Ktovieprečo čakal aspoň putá. Ale uvedomil si, že to vlastne len potvrdzuje, čím sa Rebeka ani netají – že v posteli býva sama. Nespokojne sa zamračil, vzal hračky a strčil si ich do vrecka. Zásuvku zavrel, vrátil pozornosť Rebeke a zistil, že ona už stojí zbalená a pozoruje ho.

„Pripravená?“ drzo jej rozhodil pokoj dvojzmyselnou otázkou. Bez odpovede vystrúhala grimasu a zvrtla sa na opätku. Spokojne sa usmial a nasledoval ju von z bytu.

V aute nastalo ticho. Cesta ubúdala rýchlo, ale ani zďaleka nie tak, ako myšlienky. Rebeke sa v hlave miešali stovky obrazov. Bez ohľadu na nespokojnosť so situáciou, cítila, že je vzrušená a dokonca stále viac. Napätie jej spomienky stále dookola vracalo k Erikovmu telu. Vyšportovanému, silnému a vášnivému. Neochotne si uvedomovala, že vlhne a zamrvila sa.

„Vieš, prečo z tohto nemôžeš vyjsť víťazne?“ ozval sa odrazu Erik.

„…lebo som krava a plním sľub, ktorý som vlastne ani nedala?“ odsekla.

Nenechal sa vyrušiť jej vzdorom:

„Keď som si zariaďoval lístok za mreže,“ pokračoval. Rebekine telo si okamžite spomenulo na šialené vzrušenie tej situácie. Motýle v žalúdku zatrepotali krídlami.

„…nohavičky si mala celé mokré, už keď som ti ich strhával. Nestihol som sa ťa ani dotknúť a bola si nádherne vzrušená. Teraz už viem, že si si to naplánovala a na rozdiel odo mňa si dopredu vedela, čo sa stane. Pripravená a nadržaná si sa nemohla dočkať. Lebo si vedela, že na teba budem hrubý.“

Rebeke vyschlo v krku a mlčala. Erik sa usmial:

„Máš to tak rada. Som si istý, že ak by som ťa teraz vytiahol z auta a prirazil o kapotu, urobila by si sa zrejme skôr, ako by som do teba vnikol celý.“

Rebeka cítila, ako jej tvár zalieva rumenec. Vydýchla a bojovne zdvihla nos:

„Príliš veľa sebavedomia,“ povedala trochu priškrtene, ale s odhodlaním pôsobiť pokojne.

Erik sa pobavene usmial a pohľad obrátil naspäť na cestu pred sebou.

„Vyhrň si sukňu a roztiahni nohy,“ nariadil. Na sekundu stuhla a zaváhala. Potom stisla pery a veľmi pomaly sa pohla. Periférne vnímal, ako sa čierna látka posúva po jej pokožke. Potom si oba vysoké opätky našli stabilnú polohu dostatočne ďaleko od seba.

Erik neodtrhol pohľad od čelného skla, iba pravú ruku zložil z volantu a presunul ju pod sukňu. Rebeka, už si vedomá, že jej teraz dokáže klamstvo, strnula, ale dokázala sa nepohnúť. Nahmatal okraj nohavičiek a strčil pod ne prsty. Spokojne si vychutnal horúčavu a vlhko v nich, práve tak, ako Rebekino zadržanie dychu. Jej roztúžené, mäkučké telo zvádzalo k dráždeniu, ale odolal. Len zopár jemných pohladení a ruku vytiahol. Rebeka privrela oči a od hanby by sa najradšej prepadla pod zem.

„Takže toľko k tejto téme,“ predniesol Erik, stočil volant a prudko zabrzdil. Motýle v žalúdku vzlietli všetky naraz.