Rebeke sa už pár dní nedarilo vyhnať Erika z hlavy. Ani teraz nie. V posteli, s notebookom na paplóne a papiermi všade dookola zase rozmýšľala o ňom. Už si to v hlave prehrala tisíckrát, ale nedokázala určiť, prečo sa u neho v kancelárii správala tak, ako sa správala. Z nejakého dôvodu sa necítila ohrozená. Takmer okamžite tam stratila kontrolu nad situáciou aj nad sebou, a nevadilo jej to.
Podráždene zabuchla notebook, preložila ho vedľa seba a na veľkom vankúši sa zosunula do poloľahu. Asi to bolo ním. Dotýkal sa jej vášnivo, ale pozorne, aj keď bolo jasné že jeho vzrušenie nad rozumom jednoznačne vyhráva. Stratil sa v situácii práve tak, ako ona. Nechcel ju manipulovať, ani kontrolovať. Jednoducho po nej bez bočných úmyslov túžil. Rebeka prehltla a strčila si ruku pod paplón, rovno do nohavičiek. Privrela oči a slastne vydýchla. Nepotrebovala ani lubrikant, ako bežne. Vlastná vlhkosť ihneď pomáhala prstom poľahky vkĺznuť medzi chĺpky. Tvrdohlavo si držala pred očami obraz z posledného porna, ktoré videla, len aby do svojej hlavy nepustila Erika. Ale čím viac sa dráždila a uvoľňovala, tým viac v predstavách aj tak bol. Jeho bozky, hladenie. Prsty prestali stačiť, chcela ho cítiť v sebe. Vibrátor z nočného stolíka podčiarkol spomienku na to, ako si ju vzal. Ako do nej vášnivo vnikal, až kým jej telo neovládol šialene silný orgazmus… Na chvíľu privrela oči, kým sa spamätala. Potom sa zamyslela, schmatla vibrátor a zlostne ho hodila o stenu:
„Do riti s tebou, Demský!“
—————————————————————-
Ďalších pár týždňov prešlo pokojne. Erik sa držal stranou, ale všimol si, že vždy vycíti, keď je Rebeka nablízku. Akési zvláštne napätie sa ho zmocnilo na každej porade, rozhovore, alebo aj keď stála ďaleko od neho. Aj teraz, vychádzajúc z kuchynského kútika so šálkou kávy v ruke odrazu vedel, že stojí na konci chodby. Nevšimla si ho, s telefónom pri uchu sa mračila. Vyzerala, akoby zakričala nejaké slovo. Ešte raz a potom stíchla a zmeravela. Zaváhal, či dobre videl, že sa zapotácala. A potom jej mobil vypadol z ruky, hoci tú držala stále pri uchu. Erik spozornel a položil šálku na najbližšiu skrinku. Rebeka sa veľmi nekoordinovane zohla po telefón a potom pomaly prešla do svojej kancelárie. So zlým tušením sa rozbehol. Jej dvere už boli zatvorené, prudko ich otvoril. Rebeka stála v predklone, oboma rukami opretá o stôl.
„Príďte neskôr!“ skríkla hrubo bez toho, aby sa otočila.
„Nie,“ odvetil a zatvoril za sebou dvere. Jemne pootočila hlavu:
„Erik, teraz naozaj nie, prosím. Prídem za tebou neskôr.“
Hlas sa jej triasol.
„Čo sa stalo?“ opýtal sa.
Prudko sa k nemu otočila:
„Vypadni!“ zakričala. V očiach sa jej leskli slzy. Prekvapene a nechápavo, ale odhodlane pokrútil hlavou a podišiel bližšie:
„Kto ti volal?“
„…brat,“ odpovedala konečne. „Že mal haváriu… A spojenie sa prerušilo… Môj brat je motorkár… Bluetooth má v prilbe!“