Neuč orla lietať – 21. kapitola

Na chvíľu zavládlo úplné ticho. Kaelan pozeral Tharanovi do očí, ale každou bunkou svojho tela vnímal Nirellu a čakal na jej reakciu.

„Nie!“ vykríkla a prudko vstala.
Tharan mlčal. Len sa oprel v kresle a pozrel na dcéru krátko, ťažko čitateľne. A znova na Kaelana. V očiach mal tieň úvahy. Hodnotil ponuku. Bolo jasné, že ho prekvapila, no nie natoľko, aby ju odmietol.
Gavran sa ani nepohol. Len spod prísne zvrašteného čela sledoval oboch mužov a periférne kontroloval princeznú. Rholan mierne zovrel čeľusť, zhlboka sa nadýchol, ale inak mlčal. Stál vzpriamene, no rýchlo sa pozrel na Nirellu, akoby čakal, že ho bude potrebovať.
Ju chytila panika.
„Otec, to nemôžeš!“
Prešla pohľadom z Tharana na Kaelana a späť. V očiach mala šok aj zúrivosť, hlas sa jej zlomil:

„Predsa by si ma… To nemôžeš urobiť!“

Kaelan sa ani nepohol, hoci každý sval mal napnutý. Vnímal jej vzlyk, každé slovo, každý nádych. Sedel stále pokojne, ale konečne jej venoval pohľad. Vedel, že sa na neho všetci pozerajú a nechcel ju ponížiť, tak sa rozhodol neprikazovať, skôr sa jemne vyhrážať.

„Princezná, možno by si chcela nechať tento rozhovor len na mužov? Že by si si na výsledok počkala vo svojej komnate?“

Pochopila. Ak sa ihneď neupokojí, nechá ju odviesť, hoci aj nasilu. Neodpovedala, len zavrela ústa a sadla si.

„Rozumiem, že takéto riešenie môže byť trochu nečakané,“ povedal Kaelan Tharanovi priamo do očí. „Máte právo na čas. No ak by ste sa rozhodli do zajtrajšieho večera, sú prítomní všetci potrební svedkovia. A nikto z nás nebude mať dôvod váhať.“

„Je to veľmi rozumný návrh,“ prikývol hlavou Tharan.

„Čože?!“ vyštekla Nirella. Prudko sa postavila, ruky zovreté do pästí, tvár rozhorúčená.

„Nie! Nie, nie, nie!“
Kaelan ju pozoroval len kútikom oka. Zato myšlienkami bol v situácii, kedy mu zviazanému kolenom tlačila na vtáka a dýkou do brady. V očiach mu hrala spokojnosť a v hrudi hlboké zadosťučinenie. 

„Drahá?“ upozornil ju slovom aj pevným pohľadom.

Zamrzla. Hruď sa jej ešte dvíhala od zúrivého dychu, pery sa chveli, ale jeho pohľad ju pribil na mieste. Ruky mala stále zovreté, nohy napäté, celá sa chvela túžbou vzdorovať. Nenávidela ho, túžila ho ponížiť, zoškrabať mu z tváre ten samoľúby úsmev. Ale zároveň vedela, že jediný ďalší výkrik ju vyradí z hry. Poslúchla. So zaťatými zubami sa opäť usadila. Sťažka, prudko. Ticho. Ale vnútri nej zúrila búrka.

Kaelan vrátil pozornosť Tharanovi a uvedomil si, že on túto interakciu medzi nimi sústredene pozoroval. Len nevedel, ako si ju vysvetlil. Tharan sa potom zhlboka nadýchol, prekrížil si ruky na prsiach a pevne sa zadíval na Kaelana.

„Bolo by to pre všetkých výhodné, ale áno, radšej by som si to premyslel, kým poviem posledné slovo,“ povedal Tharan ticho a zdvihol sa.

„Do dvoch hodín dám vedieť svoje rozhodnutie,“ oznámil, otočil sa a odišiel. Rholan a ozbrojenci ho nasledovali. Gavran ešte chvíľu zotrval, potom tiež cúvol do tieňa.

Kaelan sa pozrel na Nirellu, tá mu pohľad opätovala a mlčala. Vstal a ponúkol jej rameno. Keď ho prijala, odviedol ju do izby. Celou cestou chodbami si užíval jej vnútornú zúrivosť. A bolo mu úplne jasné, že za dverami ho čaká výbuch.

Nechal ju vojsť prvú. Sotva za sebou zavrel, rozohnala sa po ňom.

„Ty bastard!“ vykríkla.

Zachytil jej ruku. Hneď si ju strhol chrbtom k sebe, vtlačil do lona, pevne objal a trochu sa predklonil.

„Šššš, princezná!“ snažil sa ju utíšiť. „Pokojne,“ šepkal.

„Pusti ma!“ vrieskala a snažila sa mu vytrhnúť. Bola taká zúrivá, že sa jej to takmer podarilo. Otočil sa s ňou, uvoľnil objatie a celým telom ju natlačil prsiami na dvere. Chytil jej zápästia a prirazil ich vedľa ramien.

„Upokoj sa,“ pokračoval ticho.

„Neupokojím sa!“ kričala ďalej a zvíjala sa pod ním.

„Ako chceš,“ nehádal sa. Jednu ruku jej strčil do zložitého účesu a zovrel vlasy tak, aby nemohla pohnúť hlavou. Sklonil sa a začal jej bozkávať ucho a potom krk. Pulzovala na ňom tepna, jemne ju prešiel jazykom. Začínajúcu erekciu jej pritlačil na zadok a pokračoval v bozkávaní.

„Prestaň,“ prikázala nahnevane, ale už nie zúrivo.

Neposlúchol. Vedela, kam to smeruje. Nebola ochotná nechať sa zase ovládnuť, a tak zavrčala:

„Už som pokojná, len ma pusti.“

Neochotne prestal. Potom sa odtiahol a napokon aj ustúpil o pár krokov.

„To nemôžeš myslieť vážne,“ namietala, ale už ako-tak pokojne. „Sobáš? Odkedy si to plánoval?“

„Od chvíle, čo som ležal s rukami za chrbtom a tvojou dýkou pod krkom,“ odvetil bez zaváhania. „Vedela si, že za to príde odplata. Tak tu ju máš.“ Nepokryte si to užíval.

„Nie som tvoja korisť, Kaelan!“ zasyčala a prešla k nemu prudkým krokom.

„No, nie že by som ťa chcel zase rozzúriť, ale… Si!“

„To nie je vtipné!“ vykríkla. „To, čo robíš, je… je absurdné, kruté!“

„Absurdné? Nie, princezná. Len spravodlivé. A sladké,“ odvetil ticho, s neskrývanou rozkošou.

„Uvedomuješ si, že ma ako kráľovnú nebudeš môcť držať na reťazi v komnate?“

„No, áno, toho potešenia sa budem musieť vzdať,“ uznal.

„A čo ďalej? V noci ma budeš znásilňovať a cez deň ukazovať svetu ako svoju trofej?!“

Pomstychtivosť mu z očí ustúpila, pohľad sa mu zmenil na úprimný.

„Nikdy som si ťa nevzal, keď si povedala nie.“

„Budem ti hovoriť nie do konca života!“ vyhrážala sa.

Jemu sa do očí vrátila sebaistota.

„To by si dokázala, iba keby som nebol silnejší. Ale ja som,“ usmial sa.

Okamžite si spomenula, s akou ľahkosťou ju dokázal umlčať už pred chvíľou. Rukami pritlačenými k dverám, telom, ktoré ju držalo ako pasca, bozkom, čo prerazil jej odpor bez jediného výkriku. Vedela, že mu na to stačí sekunda. A že ak niečo chce, vezme si to. Znova a znova. Celým telom. Silou. Prudko. Bezohľadne. Tvrdo. Zabolel ju žalúdok, ako jej ho zovrelo vzrušenie a mušlička začala pulzovať.

„Nemôžeme byť manželia,“ snažila sa presunúť pozornosť na rozumné argumenty. „Nemiluješ ma.“

No tak tým si už sám nie som úplne istý, preletelo mu hlavou, ale nahlas ju radšej dráždil ďalej:

„Ale rád ťa mám vo svojej moci. Rád ťa ovládam. A rád ťa ponižujem, ak si to zaslúžiš.“

„Ako tvoja žena by som ti to mohla opätovať,“ prebralo sa v nej vlastné ego.

Usmial sa.

„No, to by bolo zaujímavé.“

„Je ti jasné, že ako kráľovná tu budem vládnuť? Tvojej krajine?“

Uvedomil si, že hádka začína prechádzať do faktických argumentov.

„Samozrejme. Moja kráľovná bude…“ prebehol ju pohľadom a v mysli sa mu vynorila spomienka, ako ju jeho stráže držali bezmocnú na kolenách, ale ona aj tak mala v očiach odvahu a vzdor. „Silná, nebojácna, sebavedomá,“ pokračoval. „Hrdá… Nezlomná… Múdra panovníčka.“

Pozrel sa do jej očí a uvedomil si, že v nich má akési slabé podozrenie na existenciu jeho citov.

„Budeš môcť vládnuť, rozkazovať, rozhodovať, robiť si, čo chceš,“ doplnil menej zasneným tónom. „Kým tvoj kráľ nepovie inak.“

Nirelle sa zaiskrilo v očiach.

„Budem ťa odmietať tak dlho, až budeš prosiť na kolenách,“ začala zákerne sladko. „Zakážem ti dvorné dámy. Vymažem tvoje rozkazy a pošlem tvoje vojsko stavať latríny. Zruším ti obľúbené poľovačky. Vymenujem ti za radcu najnudnejšieho starca z dvora a zakážem víno na večeriach.“

Zastala pred ním a naklonila sa mu k uchu.
„A ak si myslíš, že si príliš veľký pán na to, aby som ti to urobila… o to radšej to spravím.“

Kaelan sa oprel o stĺpik postele. S mierne pozdvihnutým obočím a pobaveným úsmevom si ju premeral.
„Ty ma chceš odmietať?“ zopakoval mäkko, až nežne. „Môžeš sa vybúriť škodoradosťou. Môžeš skúšať, ktorý tvoj rozkaz ma vytočí len trochu a za ktorý už dostaneš na zadok. Ale nikdy ti nedovolím odmietať ma. Nezáleží na tom, ako sa budeš brániť. Záleží len na tom, ako veľmi budeš vzdychať moje meno, keď ťa budem pevne držať.“

Zase to šialene vzrušujúce sebavedomie.

„Zabijem ťa!“ vykríkla opäť zúrivo.

„To si mala urobiť, keď som ti to radil. Teraz je už môj pohár pomsty naliaty. A vychutnávanie sotva začalo.“

„Tak pi, kým ti ho nevyrazím z ruky,“ odsekla mu a otočila sa na päte.

„Nezabudni, princezná, že každá vojna má svoje následky. A ja poznám dosť spôsobov, ako potrestať vzburu. Aj kráľovskú.“