Neuč orla lietať – 13. kapitola

Hmla sa plazila dolinou ako sivý had, dusila posledné zvyšky ranného svetla a pohlcovala obrysy hôr. Kaelan stál na vyhliadke nad nádvorím svojho hradu, zabalený v plášti, ktorý mu vietor strhával z pliec. Každé ráno vyzeralo rovnako a predsa sa dnes všetko zdalo iné.

Správa, ktorú poslal Tharanovi, sa k nemu dostala rýchlejšie, než čakal. Nepriateľská armáda smerujúca na Deren tam síce už bola a obkľúčila mesto, ale zatiaľ nezaútočili. Tharan sa zjavne o dohodu zaujímal, ale chcel si najprv overiť, že Nirella naozaj žije a je na Kaelanovom hrade. Posol s touto správou prišiel skôr, ako samotná návšteva. Jej príchod sa odhadoval až o niekoľko hodín.

Kaelan zostal stáť pri kamennej rímse, ale v duchu sa už dávno nepohol od Nirelly. Vedel, že by ju mal vydať. Rozum mu to opakoval neúprosne, znovu a znovu. Toto bola jeho jediná šanca, ako zachrániť nielen Deren, ale celú krajinu. Len tak dosiahne mier.

A predsa.

Niečo v ňom sa bránilo. Zasekol sa. Myšlienka, že ju skutočne odvedú, v ňom vyvolávala nepokoj, ktorý nedokázal potlačiť. Prečo? Nie je predsa zamilovaný, je to len sex. Tak prečo si ju chcel nechať?

Sám sebe nevedel dať odpoveď. Len stisol čeľusť a pohľadom znovu prešiel po hmlistých kopcoch. Musí ju vydať. Určite áno. Ale možno ešte existuje spôsob, ako to celé otočiť.

Keď za ňou vošiel, sedela na zemi. Už dávnejšie jej tam priniesol zopár starých kroník, aby jej príjemnejšie ubiehal čas. A vlastne ani sám sebe to nevedel úplne vysvetliť, či ospravedlniť.

„Tvoj otec ťa má asi rád,“ začal a sadol si na posteľ.

Sivé oči mu začali venovať pozornosť.

„Podľa všetkého si váži viac tvoj život, ako moju krajinu,“ doplnil.

„Možno preto, že pre neho nie som trofej,“ odvrkla.

Ak chcela, aby ho to zamrzelo, tak sa jej to podarilo. Odmietol však reagovať a pokračoval:

„Je ochotný súhlasiť s ukončením vojny, ale chce si najprv overiť, že si naozaj tu a živá.“

Tentokrát mlčala ona.

„Večer dorazí návšteva. Môžem ti dovtedy pripraviť kúpeľ.“

Nenamietala, takže si to vysvetlil ako súhlas a otočil sa na odchod.

„Ehm…“ začala, ale slová nenašla, ani keď sa obrátil naspäť k nej. Nakoniec však zo seba dostala:

„Predpokladám, že sála bude plná stráží, však?“

„Samozrejme.“

Zdvihla spútané ruky pred tvár:

„Nešlo by niečo urobiť s týmto?“

Nadvihol obočie, pokrútil hlavou a otvoril ústa.

„Len na tú krátku návštevu!“ predbehla ho, kým odmietol. „Prosím,“ doplnila.

Rozumel jej. Je to ich panovníčka. Muselo jej byť veľmi nepríjemné také poníženie, aby ju videli zviazanú. A nejako si nevybavoval, že by ho už niekedy o niečo poprosila. 

„Porozmýšľam o tom,“ oddialil svoje rozhodnutie. 

Prikývla. Zdalo sa mu, že jej v tvári zahliadol vďačnosť.

V izbe panovalo ticho, v rohu stála ťažká medená vaňa, ktorú sem dvaja muži s námahou vtiahli len pred chvíľou. Kaelan strážil situáciu po celý čas, čo nosili vodu v hrubých vedrách a zlievali ju do kade. Keď za sebou zavreli dvere, Nirella si na posteli sadla rovno. Pristúpil k nej pomaly a bez slova jej odopol putá. Všimol si, že sa nebráni, no sleduje ho s napätím. Zápästia mala odreté a začervenané, ale neuhýbala. Pritiahol ju bližšie k vani a sklonil sa, aby skontroloval teplotu vody. Potom jej nahé telo opatrne zdvihol do náručia a bez slova uložil do horúcej vody. Nirella ani nedýchala, keď ju spúšťal, para ich oboch na okamih ukryla. Kaelan sa jej pohľadu vyhol. Vedel, čo by nasledovalo, keby si dovolil dívať sa pridlho. Nechcel začať niečo, čo by nedokázal zastaviť.

Z malého stolíka vzal špongiu a bez slova jej ju podal. Potom sa odsunul, ostal stáť bokom k nej a uprene sa díval na kamennú stenu, ako keby ho zaujímala viac než čokoľvek iné v miestnosti. Nirella mlčky prijala špongiu a spustila ruku pod hladinu. Neponáhľala sa. Sadla si tak, aby jej kolená ostali nad vodou a horná časť tela sa mierne nadvihla. Jemne sa otierala pomalými pohybmi, ako keby len kvôli čistote. No periférne sledovala jeho tvár. Čakala, kedy sa otočí.

„Koľko si myslíš, že ich príde?“ spýtala sa ticho. Hlas mala vyrovnaný, pokojný, ako na nezáväznú konverzáciu. Jemne sa na ňu otočil. Vlasy jej kĺzali po pleciach, nahé ramená sa leskli pod tenkou vrstvou pary a voda, ktorú si pomaly nalievala na hruď, zvýraznila jemné krivky pŕs. Nedokázal to nevnímať. Jej hlas, spôsob, akým sedela. Všetko ho nútilo pozerať sa. Nebol to dobrý nápad. Vták mu začínal tuhnúť a na to teraz nebola vhodná situácia. A žiadna už ani nebude. Nechcel si ju do pamäti vrývať ešte viac, keď už vedel, že odíde.

„Podľa všetkého jeden koč, takže asi štyria. Ale neviem to určite.“

„Myslíš, že ma bez brnenia vôbec spoznajú?“ pokračovala nenútene, pričom si špongiou prešla po kľúčnej kosti a potom nižšie. Kaelan mlčal. Sledoval jej pomalé pohyby a mal pocit, že toto mu robí naschvál.

„Nirella, dovolím ti večer nemať putá. Toto robiť nemusíš,“ hlas mu znel priškrtene.

Zdvihla na neho pohľad, sivá mala akýsi zvláštny odtieň. A špongia prešla pomedzi prsia. 

Uhol pohľadom.

„Si hotová?“

„Ešte chvíľu, ak môžem.“

Nevydržal už veľmi dlho, lebo mu pohľad stále utekal k nej. Podišiel ku kadi a vybral nahé žieňa z vody.

Položil ju na posteľ, prehodil cez ňu plachtu a zavolal slúžky so šatami. Tie už vedeli, že idú obliekať spútanú ženu a podľa toho odev vyberali. Kaelan Nirelle uvoľnil aspoň členky a ustúpil od nej. Dve ženy rozložili oblečenie a ako prvé vybrali korzet bez ramienok. Ani jedna z nich nepozrela Nirelle do očí. Obe vedeli, kto pred nimi stojí. Nirella sa postavila a keď z nej spadla plachta, Kaelan sa radšej pozrel von oknom. Prestával si byť istý, či nohavice ešte skrývajú jeho erekciu.

„Toto sa tu stáva často?“ opýtala sa Nirella. Hlas mala pokojný, takmer znudený.

„Čo?“ otočil sa späť k nej.

Pohľad, ktorý sa mu naskytol, mu na chvíľu vyrazil dych. Stála čelom k nemu. Nahá. Nohy mierne od seba, ruky nad hlavou, spútané, vystavená ako na podnose. Služobné jej práve prikladali korzet na chrbát.

„Že obliekate spútanú ženu,“ odpovedala Nirella úplne nevinným tónom, ale pozerala mu vyzývavo priamo do očí. V tej chvíli mu konečne došlo, že to jednoznačne robí naschvál.

„Vypadnite,“ zasyčal. Hlas mal pokojný, ale nepripúšťal odpor. Nirella len tak-tak skryla úsmev. Ženy si vymenili krátky pohľad, no bez slova ustúpili a potichu zavreli dvere.