Moja žena, moje pravidlá – 41. kapitola

Aiden ležal na posteli a čítal. Aspoň sa tváril, ale nezdvihol hlavu. V kútiku úst mu trhal úsmev. Vedel presne, čo sa s ňou deje. A vedel, že to bude len horšie.

Tess sa vrtela, ako keby si nevedela nájsť pohodlie, ale pravda bola, že každým drobným pohybom sa hračka v nej znova prihlásila. Tlak sa menil, šíril sa do podbruška a do stehien. Pomaly sa postavila. Nevedela, čo chce spraviť – len že už nemôže zostať v kresle. Každé zavŕtanie, každé dotknutie sa látky ju privádzalo k šialenstvu. Prešla niekoľko krokov a ľahla si na posteľ. Pokúsila sa nájsť si polohu, v ktorej by to bolo znesiteľnejšie. Nepomohlo. Hračka sa v nej pohla hneď, ako sa oprela chrbtom o matrac. A znova. A ešte.

Zatvorila oči, zovrela kolená, potom ich zas uvoľnila. Začala sa podvedome pohybovať – len bokmi, stehnami, ale stále viac a viac. Ruky zovreté v päsť, čelo orosené. Hrudník sa jej dvíhal v nepravidelnom dychu. A potom si jednu dlaň stiahla nižšie. Jemne, nesmelo, len aby sa cez košieľku dotkla miesta, kde už nedokázala viac čakať. Nebola to odvaha. Bolo to zúfalstvo. Takmer okamžite sa k nej Aiden otočil a jemne jej chytil zápästie.

„Ts, ts, ts, mačička!“

Sklonil sa k nej, pobozkal ju na čelo a potom len takmer nevinným dotykom perami prešiel popri spánku. Ľahol si späť na vankúš, vzal knihu a bez jediného slova sa opäť uložil.

Tess ostala ležať. Zahanbená, rozpálená, ešte viac vzrušená. A tentoraz celkom potichu zakňučala.
„Aiden, …“
Otočil k nej len pohľad.

„Šššššš, užívaj si to.“
„Ja už nechcem,“ kňučala.

Začínalo mu jej byť ľúto a jeho tvrdý vták bol tiež proti tomu, aby toto odďaľovanie pokračovalo ďalej. Ale ešte nechcel ustúpiť. Uprel pohľad na Tess a pomaly začal:

„Dvakrát, vlastne v podstate trikrát, si urobila to isté. Nepovedala si mi, že máš problém. Neprišla si za mnou po pomoc. Na to by si ešte mala právo. Ale ty si sa rozhodla problém vyriešiť sama. A urobila si to nielen tak, že mňa si úplne vylúčila a rozhodla aj za mňa, ale ešte aj tak, že nám to obom ublížilo.“

Tess na chvíľu zabudla na vzrušenie a vnímala jeho oprávnenú výčitku.

„Keď som ťa našiel, plakala si,“ hlas mu ešte viac znežnel. „Dohnala si sa k tomu sama, hlúpym rozhodnutím. A to robiť nebudeš. Po prvom podozrení z nevery som sa snažil ťa poučiť. Ale ty si si z toho nevzala vôbec nič.“

Tess chcela niečo namietnuť, ale nakoniec len bez slova zatvorila ústa a ďalej počúvala. „Takže tentokrát to bude tvrdšie. A ak to nebude stačiť, nabudúce ešte tvrdšie. Dokážem to stupňovať v podstate neobmedzene.“

Tess nervózne zmenila polohu a nenávidený mramor sa opäť pohol. Zostala ticho. Len zhlboka dýchala, rozpálená, vzrušená, a úplne bezmocná. Aiden stíchol tiež, pokýval hlavou a vrátil pozornosť knihe. Tess si po čase sadla naspäť do kresla. Aj v ňom sa vrtela, nevedela nájsť polohu. Nohy prekladala cez seba, potom ich zas rozvinula. Jemne sa nadvihla, ale len tým pohybom v sebe zatlačila hračku hlbšie. Zasyčala, potichu. Látka košieľky sa jej lepila na telo, spotené, rozpálené. Cítila, ako sa leskne medzi stehnami, hoci si zakazovala na to myslieť. Po viac ako hodine už bola takmer na pokraji. Dych mala trhaný, líca červené, čelo vlhké. Aiden sa jej stále nevenoval. Ale vedel. A páčilo sa mu to. Vzrušoval ho jej stav. Až príliš vzrušoval.

Tess sa vrátila ľahnúť si späť na posteľ. Uložila sa na bok, bezmocne zakňučala do vankúša, pomaly pohybovala panvou. Aiden si uvedomoval vlastnú erekciu aj to, že Tess sa blíži k svojim hraniciam. Vzdala to rýchlejšie, než čakal. Otočila sa k nemu a pritlačila čo najbližšie. Položila na neho jedno stehno, až sa mušličkou dotkla jeho tela. Pomalým, roztraseným dotykom ho pohladila po ramene, po hrudi a perami sa priblížila k jeho uchu.

„Aiden…“ zašepkala. „Už dosť… Už to nevydržím.“

Jej ruka mu vkĺzla pod pás, napriek naliehavosti slov mu vtáka chytila nežne. Bozkávala ho na krk, na čeľusť, medzi šepotmi, ktoré nedávali priestor na odmietnutie.

„Zbláznim sa, ak to bude trvať čo i len o chvíľu dlhšie… Prosím, už dosť. Prosím!“

Každé slovo bolo ako ston, celé telo sa jej chvelo, odhodlané urobiť čokoľvek, len aby ho presvedčila. Ale on už dávno vedel, že nevydrží, aby ho vlastná žena musela takto prosiť. Od začiatku mu bolo jasné, že akonáhle to urobí, jeho tvrdosť sa zlomí.

„Prosím,“ zopakovala mu do ucha. „Už budem dobrá,“ sľubovala.

Vzdychol. Takže k proseniu ešte aj pokora a poddajnosť. Mal pocit, že mu jej slová roztrhnú buď srdce, alebo vtáka. Zadržal vzdych a pomaly vydýchol nosom. Chytil jej ruku a potiahol tak, aby skončila rozkročená nad ním a nad jeho tvrdým penisom. Netušila, čo to znamená, len mlčala a hľadela mu do očí. A s napätím čakala na rozsudok.

„Zajazdi si na mne,“ povedal nakoniec a jeho snaha znieť prísne bola dosť neúspešná. „Urob ma. Koľkokrát sa pri tom urobíš ty, mi je jedno.“

Tess sa pohla okamžite. Bleskovo mu rozopla nohavice a vytiahla vtáka. Chytila Aidena za plecia, nadvihla sa a nasmerovala si ho do seba. Keď na neho dosadala, cítila všetko – nielen jeho hrúbku, ale aj mramorový tlak zozadu, ktorý jej vnútro vypĺňal do posledného miesta. Ani centimeter priestoru. Ten pocit bol takmer priveľa. Aiden vzdychol. Cítil ju horúcu, napnutú, zovretú ako nikdy predtým. Tá hračka v nej pôsobila aj na neho – jeho penis bol stlačený, obopnutý tak, že nedokázal kontrolovať vlastné dýchanie.

Tess sa pomaly začala pohybovať. Najprv váhavo, potom s čoraz väčšou istotou. Každý pohyb spôsoboval nové vlny trenia, nové šialené impulzy, ktoré prechádzali jej panvou ako výboje. Vzdychla, zaborila mu prsty do hrude.

„Aiden…“ vydýchla a o sekundu neskôr sa jej celé telo zachvelo. Prvý výdych, prvé uvoľnenie, prvý orgazmus. A pokračovala ďalej. Nestíhala ho ani spracovať a už ju dostihol druhý. A potom ďalší a ďalší. Aiden ju držal za boky, pozoroval a len občas šepol:

„Nádherné mačiatko… Zober si, čo potrebuješ…“

Keď sa mu konečne rozbúril dych, chytil ju ešte pevnejšie a so stonom sa do nej urobil.