Moja žena, moje pravidlá – 40. kapitola

Aiden sa na ňu chvíľu díval. Zamilovane, milujúco. Najmä, keď sa na neho dívala tak, ako teraz. Nemala v očiach vzdor, ani hnev. Len tú svoju nežnú lásku. Ale nebol ochotný nechať jej hlúpe nápady ostatných dní len tak. Bol by radšej, keby o všetkom rozhodoval len on, čo samozrejme urobiť nemohol. Ale nech sa aspoň zamyslí, kým niečo urobí. A síce chápal jej strach z Viktorie, ale nemala sa pokúšať to riešiť sama. Mala prísť za ním a zveriť sa do jeho rúk. To ju naozaj musí naučiť. Hoci aj tvrdšie. Ale zase tak, aby si to on užil. Minulú lekciu, kedy dostala príliš veľa orgazmov, si zjavne veľmi nezapamätala. Tak to skúsi naopak. Potom prehovoril ticho, vlastne nežne:

„Prines mi svoju nočnú košieľku, mačička.“

Tess sa okamžite zdvihla. Len prikývla a ticho odišla k obrovskej masívnej komode. Otvorila ju a vybrala jeden z tých jemných kúskov. Keď sa vrátila k Aidenovi, nebola si istá, čo s ňou. Vzal jej ju z rúk a bez záujmu položil na stôl vedľa tej mramorovej sošky.

„Vyzleč sa.“

Jeho hlas nebol tvrdý, ale nespochybniteľný. Pomaly si porozopínala gombíky, stiahla rukávy z pliec a nechala látku skĺznuť dolu. Hľadela mu do očí, aj keď jej dych sa zrýchlil. Zostala pred ním nahá a ochotná. Aiden sa postavil a pristúpil k nej. Neponáhľal sa. Dlane položil na jej boky a jemne ju pohladil, prstami jej prešiel po krížoch až na chrbát. Potom sa sklonil a pobozkal ju na plece. Tess sa zachvela. Neucukla, len zatvorila oči. Aiden sa presunul k jej krku, perami sa dotkol citlivej kože pod ušným lalôčikom. Jeho dych bol teplý, pokojný.

„Túžim po tebe každý deň,“ zašepkal.

Tess stála bez pohybu. Jeho ruky sa presunuli na jej pás, potom na brucho. Jemne ju hladil, pomaly, nežne. Užíval si, že sa mu nebráni. Opäť ju pobozkal, tentoraz rovno na ústa. Bozk bol hlboký, pomalý, úplne pokojný. Keď sa od nej odtiahol, ostal ešte chvíľu veľmi blízko. Potom sa otočil, natiahol ruku a vzal mramorovú sošku zo stola. Chvíľu ju držal v dlani. Tess sa na ňu pozrela, ale nechápala. Predmet bol hladký, ťažký, studený. Nepoznávala ho. Nevyzeral ako nič, čo by sa nosilo, ani ako niečo, čo by malo byť na výstave. Aiden sa opäť pozrel na ňu. Nie prísne, skôr s tichým očakávaním. Tess jemne zbledla, no nepohla sa. Vedela, že sa jej to týka, ale netušila ako. Aiden ju uchopil za zápästie a potiahol dopredu. Nestrhol ju. Len ju viedol k stolu. Pomalým, presným krokom. Keď stáli pri ňom, sklonil jej telo dopredu a dlane položil na dosku.

„Nohy od seba a ruky nechaj presne tam.“

Jeho hlas bol tichý, ale neústupný. Tess poslúchla okamžite. A zatajila dych. Aiden si vzal malú fľaštičku z police. Neponáhľal sa. Odsunul jej vlasy z krku a sklonil sa k nej, akoby jej chcel niečo zašepkať, no namiesto toho jej dlaňou jemne roztiahol zadoček. Na prsty si nalial pár kvapiek oleja a bez slova ho začal rozotierať. Najprv len po bokoch, potom nižšie, kúsok po kúsku. Tess sa zachvela. Aiden vzal mramorovú hračku do ruky a tiež ju natrel olejom, dôsledne, pomaly, so znalosťou pohybu, aký jej telo zatiaľ nepoznalo. Prstami ju ešte raz roztiahol a špičku hračky položil na zadnú dierku. Tess zalapala po dychu. Chladný dotyk ju zaskočil, najmä, keď Aiden hračku jemne zatlačil. Už vedela, čo cíti. A nemohla tomu zabrániť. Nepovedala nič, len zovrela okraj stola. Aiden postupoval pomaly, veľmi pomaly, ale neochvejne, až kým nebola celá v nej. Potom ju vzal za boky, otočil a nadvihol. Položil ju na stôl tvárou k sebe. Keď sa usadila, cítila, ako hračka vkĺzla ešte hlbšie. Nestihla ani zareagovať – Aiden sa už skláňal k nej a pobozkal ju. Dlho, hlboko. Potom siahol po košieľke, ktorú predtým položil na stôl. Pomaly ju roztvoril a natiahol Tess cez plecia. Obopol jej telo s takou starostlivosťou, akoby ju chcel prikryť pred nocou.

„Teraz od teba nič nechcem,“ povedal ticho. „Oddýchni si. Môžeš si čítať, alebo ľahnúť. Čokoľvek chceš.“

Tess naňho zmätene pozrela. Čakala čokoľvek – trest, vášeň, ďalší príkaz. Ale nie toto. Ostala sedieť na stole, telo stále horúce a vystavené, no v očiach tiché prekvapenie. Ale poslúchla. Prešla k svojmu kreslu a usadila sa, tentoraz pomaly a opatrne. Cítila, ako sa v nej mramor ticho pohol, košieľka jej jemne padala cez stehná.

Chvíľu len tak sedela, potom si vzala knihu. Pokúsila sa sústrediť, ale Aidenov pohľad stále cítila na pokožke. Mramor v nej sa pri každom zavrtení nepatrne pohol. A tie nenápadné dotyky ju veľmi dráždili. Po niekoľkých minútach už nevydržala, zložila knihu a potichu vstala. Bez pohľadu na Aidena prešla k posteli a ľahla si. Opatrne, chrbtom na matrac, nohy pokrčené. Aj tam ho cítila. A možno ešte viac. Aiden mlčal a užíval si ju. Potom vstal, pomaly, s pohľadom stále upretým na Tess. Prešiel k oknu, pozrel sa von, akoby si niečo overoval. Napokon sa otočil späť k nej.

„Musím odísť. Prídu nejaké papiere k zajtrajšej návšteve a musím ich osobne prebrať.“ Jeho hlas bol pokojný, ale tón nesľuboval veľa zhovievavosti. Tess na neho pozrela, trochu zmätene. Aiden podišiel späť k posteli. Sklonil sa k nej, nežne ju pobozkal na čelo a potichu povedal:
„Keď sa vrátim, chcem, aby si mala zadoček stále pekne naplnený.“

Nepotreboval sa vyhrážať, čo bude, ak ho neposlúchne. Vedel, že ju má zase späť – poslušnú, poddajnú. Ani jej nenapadne neurobiť, čo od nej chce. Zbožňoval to.
„Dve hodiny. Nie viac,“ povedal, keď sa vyrovnal a potom odišiel.

Tess osamela. V izbe zostalo len ticho, jemné šumenie vetra za oknami a pravidelný tlkot jej vlastného srdca. Ostala chvíľu ležať, bez pohybu. Cítila, ako sa v nej mramor pevne usadil, stále prítomný, ťažký, dráždivý. Každý drobný pohyb bokov jej pripomenul jeho ticho daný príkaz.

Po niekoľkých minútach sa zdvihla a prešla späť ku kreslu. Sadla si tentoraz bokom, nohy si podvihla a oprela o lakťovú opierku. Siahla po knihe, ale nečítala. Len ju držala v lone a zhlboka dýchala.

Jej telo bolo v tichom napätí. S každým pohybom, ktorý robila, sa v nej hračka nepatrne posunula – niekedy len ako tlak, inokedy ako slabé zavibrovanie vnútorných stien. Netušila, že niečo tak drobné môže mať taký účinok. Dýchala, pokúšala sa na to nemyslieť, ale práve to ju dráždilo najviac. Pocit, že má zostať nehybná, ju nútil hýbať sa. A každá zmena polohy bola trestom aj rozkošou zároveň.

Zatvorila oči. Ruky držala v lone, prsty pevne prepletené.

Keď začula kroky na chodbe, prudko otvorila oči. Nestihla si nič upraviť. Aiden už stál vo dverách.

Opieral sa o zárubňu, plášť mal ešte zapnutý. Pohľad uprel rovno na ňu – najprv do tváre, potom nižšie, až k jej zloženým stehnám. Tess zatajila dych. Nevedela, či niečo urobila zle, alebo dobre. Len ho čakala. A on sa pomaly pohol. Prešiel izbou bez slova, každý jeho krok mal váhu. Zastal priamo pred kreslom. Chvíľu sa na ňu díval zhora, potom jej dlaňou prešiel po tvári. Videl jej vzrušenie – v napätom postoji, v zrýchlenom dychu, v jemne rozochvenom pohľade. Tess ho nedokázala skryť. Možno ani nechcela.

Aidenovi sa napli prsty. Jeho telo zareagovalo skôr než myšlienka. Všetko v nej ho vzrušovalo – tichý súhlas, vnímanie každého príkazu, poddajnosť, ktorá sa menila na očakávanie. Natiahol ruku a nechal prsty skĺznuť pod lem jej košieľky. Len o kúsok. Prstami sa dotkol jej stehien, pomaly, dôverne, akoby si len pripomínal, že môže. Cítil, ako sa jej pokožka zachvela. Bolo to sotva znateľné, ale jemu stačilo. Dlaň nechal opretú o jej nohu, teplú, pevnú. Potom sa sklonil a pobozkal ju. Jemne, akoby jej chcel ukázať, že to vzrušenie, ktoré v nej vyvolal, v ňom horí rovnako. Tess sa takmer nepohla, len jej telo sa nebadane nadýchlo, jemne nadvihlo v bokoch. Bola na pokraji – roztrasená, oddaná, nevedomky žiadajúca viac. Aiden sa na ňu pozrel zblízka, v očiach mal pokoj, ale v dychu už nie. Jeho ruka sa presunula vyššie. Prešiel jej cez látku po prsiach, potom po brušku. A rovnako tak cez látku na mušličku. Tess prudko vzdychla a zalapala po dychu. Cítila sa plná, citlivá, pod jeho dotykom takmer rozpustená. Aiden sa usmial. Ticho, spokojne, so zvláštnym pohltením. Táto jej poslušnosť bola darom, ktorý si rád vychutnával pomaly.

„Ešte chvíľu ťa nechám.“