Moja žena, moje pravidlá – 39. kapitola

Aiden vyšiel z malej miestnosti s vlhkými vlasmi a len uterákom okolo bokov. Kroky mal pomalé, presne odmerané. Zastal pri posteli. Zohol sa po košeľu, keď si uvedomil Tessin pohľad na svojom tele. Len veľmi pomaly sa vystrel a obzrel. Tess sedela v kresle pri okne, otočená mierne bokom, s jednou rukou na opierke a knihou v lone. Oči mala upreté naňho. Na kvapky vody, ktoré mu pomaly stekali po hrudníku, na uvoľnené držanie ramien, na pevné napätie stehien pod uterákom.

Mlčal a nechal ju dívať sa. Užíval si, ako mu jej pohľad vlieza pod kožu a vyvoláva opatrné napätie. Vedel, že ona na to myslí už dlhšie a intenzívnejšie a bol by rád, keby sa to začalo diať. Až keď sa im pohľady stretli, pochopila, že jej myšlienky videl. Zahanbene odvrátila zrak.

„Ak ťa požiadam, aby si sa vyzliekla, urobíš to?“ opýtal sa nežne.

„Nie!“ odsekla.

Takže buď sa zmieri s tým, že sex nebude, alebo si ju bude musieť zase znásilniť. Na to nemal chuť, a tak sa začal obliekať. Naschvál začal spodnou bielizňou a nohavicami, ale Tess už mala pohľad v knihe. Sotva sa zapol, keď sa ozvalo zaklopanie. Tess okamžite vyskočila na rovné nohy a už stála skrytá za závesom.

Aiden si otrávene vydýchol a dvere otvoril len trochu, zato s okamžitou otázkou:

„Čo zas chceš?!“

Viktoria sa takmer zvodne oprela o zárubňu a jeho nahej hrudi venovala rovnaký pohľad, ako pred chvíľou manželka. Lenže tento mu s telom nerobil absolútne nič.

„Pozvanie priateľov na zajtra bol výborný nápad,“ usmiala sa Viktoria. „Som veľmi rada, že sa už začínaš upokojovať.“

Aiden pozval ľudí k nej? nemilo prekvapilo Tess.

„Upokojovať?“ nerozumel Aiden.

„No, asi by sa dalo skôr povedať… Že už vidíš výhody mojej prítomnosti.“

„No tak to nevidím ani jednu.“

„Aiden. Nemusíš byť stále taký odmeraný. Keď si urobil toto, tak zrejme… Mi už chceš dať šancu. Ver mi, neoľutuješ. Som si istá, že sa o tvoje telo dokážem postarať lepšie…“ natiahla k jeho hrudi ruku. Aiden jej ju bleskovo zachytil skôr, ako mala šancu sa dotknúť. Viktoria ho už fakt vytočila.

„Prečo si s tým už nedáš pokoj?!“ zdvihol hlas. „Nedostala si ma doteraz a nedostaneš ma ani v budúcnosti. Prečo sa o to stále snažíš?!“

Doteraz ho nedostala?? Tess za závesom zmeravela.

„Zrejme si len potreboval čas. Rovnako, ako s tvojimi priateľmi. A teraz už snáď konečne…“ nedala sa Viktoria.

„NIE. Keby som Tess už nikdy v živote nemal ani vidieť, teba sa nedotknem. Nikdy. Pochopíš to konečne?“

Zostala stáť, zaskočená. Na ďalšie už Aiden nemal trpezlivosť, a tak dvere s buchotom zavrel a zamkol.

Až keď počul jej kroky na schodoch, otočil sa do izby.

„Tess?“

Stála už pred závesom, nie za ním. Aiden k nej podišiel a pohladil ju po tvári:

„Mrzí ma, že ju stále musíš počúvať. Už to dlho nepotrvá.“

Prešiel jej po vlasoch a pramienok zasunul za ucho. Až vtedy si uvedomil jej uprený pohľad. Spozornel:

„Čo je?“

Tess ho ešte pár sekúnd pozorovala, kým z nej konečne vypadlo:

„Ty si s ňou nespal.“

Aiden sa pobavene zasmial:

„Samozrejme, že som s ňou nespal!“

A opäť ju pohladil. Až po sekunde si uvedomil, čo povedala a úsmev mu zamrzol na tvári, ruka v pohybe. Prepichol Tess pohľadom:

„Ty… ma celú tú dobu odmietaš preto, lebo si myslíš, že som ti pretiahol sestru?“

Nedokázala odpovedať, len sa pozrela do zeme. Aiden od nej o krok ustúpil, hlas mu sprísnel.

„Drahá, túto hru sme spolu už raz hrali. A ak ma pamäť neklame, nevyšla si z nej ako víťaz.“

Nie, nevyšla. Pamätala si veľmi dobre, čo za to potom dostala.

„Zisťujem, že lekcia, ktorú si vtedy dostala, ťa ničomu nepriučila,“ Aiden znel skoro sklamane.

„Ja nehovorím, že som si to myslela určite!“ začala sa Tess konečne brániť. „Lenže… ty si niečo také povedal, čo tak vyznelo.“

„Čo som povedal?“

„Že sa ťa snaží dotýkať ako ja.“

Keď to sama povedala nahlas, už to neznelo tak presvedčivo, ako ona vtedy pochopila.

„Do čerta, to ale neznamená, že ja jej to dovoľujem!“

Mlčala.

Zhodil sa do kresla. Ona si, omnoho pomalšie, sadla na okraj postele.

„Tess, ja ťa roztrhnem,“ zavrčal. Veľmi rýchlo však svoj tón upokojil a predniesol pomaly a rozvážne:

„Kým ma miluješ, nikdy by som na inú ženu nesiahol. Nikdy by som si nevybral tvoju sestru, už len z tej úcty voči tebe. A už vôbec nikdy by som si nevybral takú bezcitnú beštiu, ako je Viktoria!“

Chápala ho. A verila mu. Ale prečo až teraz? Mlčala.

Pozoroval ju a premýšľal. Mohol by ju hneď teraz prehnúť cez koleno. Mohol by ju zrezať hoci aj remeňom, nebránila by sa. Lenže nemal chuť ju biť. Mal chuť na jej poslušnosť. Na jej lásku, oddanosť.

Vstal a zmizol jej kamsi z dohľadu. Zjavne niečo odniekiaľ vzal a vrátil sa späť do kresla. Sadol si, nohy ďaleko od seba. Na stôl vedľa kresla položil malú akoby dekoráciu. Malá kvapka z bieleho mramoru, leštená do hladka. Na jednej strane sa zužovala do zaobleného hrotu a potom sa rozširovala do plného tela. Spodok sa opäť zúžil, no pri konci bol plochý a pevný – ako záštita. Tess od toho nevedela odtrhnúť pohľad, za to Aidena prestala dekorácia zaujímať hneď, ako ju položil.

Pozoroval Tess a rozhodol sa dopriať si rozkoš.

„Poď sem,“ prikázal ticho.

Ihneď vstala a podišla k nemu. Aiden nohy roztiahol ešte viac.

„Kľakni si.“

Pochopila. A urobila, čo kázal. Obe ruky mal voľne položené na opierkach, nehýbal sa. Pozrel sa na ňu pohľadom, ktorý veľmi dobre poznala. A do toho sa ešte krásne usmial.

„Poteš ma,“ vyzval ju bez hnevu, takmer šarmantne.

Tess prikývla, ale nič nepovedala. Opatrne mu položila ruky na boky, prsty ticho vkĺzli k opasku. Pomalými pohybmi ho rozopla, uvoľnila, ani raz sa nezastavila. Spona cinkla, no látku nohavíc roztiahla pomaly a opatrne. Neprekvapilo ju, že je tvrdý. Po celej dĺžke ho prešla dlaňou. Len raz a keď vzdychol, sklonila sa a jemne sa ho dotkla perami. Aiden sa stále nehýbal. Pozoroval ju, ako si ho berie do úst, pomaly, dôsledne. Aj keby mu nespôsobovala fyzickú rozkoš, ten pohľad ho vzrušoval. Našla rytmus. Nie prudký, nie naliehavý. Mal chuť zatlačiť jej ho hlboko do hrdla, ale udržal sa nechať to na ňu. Stisol opierky. Dlane nechal na mieste. Dýchal hlboko, až po záver. Pozeral sa na ňu, keď jej do pusy začal striekať. Odtiahla sa, až keď jeho orgazmus začal odznievať a Aiden sledoval, ako prehltla.

„Je ti jasné, že trest ťa aj tak neminie?“

Neodpovedala, len si sadla na päty.

„Akoby si toho nemala na rováši dosť už za ten útek,“ pokrútil hlavou.

S prekvapením si uvedomil, že Tess ho asi nepočúva. Sedela, pozerala na neho a myšlienkami bola inde. Ale tvárila sa zamilovane a potom sa nežne usmiala. Aj tak takmer nečujne zašepkal:

„Milujem ťa.“