Moja žena, moje pravidlá – 34. kapitola

Koč zabočil z cesty, zašiel do tieňa hospodárskych budov a spomalil. Kolesá sa konečne prestali triasť. Aiden len krátko zabúchal na stenu a kočiš porozumel. Drevená brána stajne sa otvorila. Koč vošiel dnu a okamžite za ním zapadli vráta. Tma. Ticho. Vlhký pach sena a potu.

Aiden vstal a pozrel sa na Tess. Ležala nehybne, ale jej oči horeli. Umlčaná, spútaná, a predsa mu to nedarovala. Ani pohľad. Ruky jej strčil pod stehná a chrbát. Na chvíľu si ju oprel o koleno a zdvihol. Bola ľahká. Jej telo sa bránilo už len napätím, ako struna. Zoskočil z koča rovno na udupanú podlahu stajne, presne na miesto, kde sa rozvetvovalo dláždenie. Nikto ich nevidel. Kočiš mlčal. Kone frkli a ustúpili.

Prešiel pomedzi stĺpy, potom k tmavej stene vzadu. Dotkol sa kamenného výčnelku a ťažké dvere do chodby sa pomaly otvorili. Zavrel ich za sebou. Stajňový zápach nahradila vlhkosť kamennej úžľabiny, v ktorej sa odrážal len zvuk jeho krokov. Chodba bola úzka, tmavá, no poznal ju naspamäť. Tess sa v jeho náručí napla. Ako keď zviera zacíti otvorenú klietku. Zatiaľ čo predtým ležala ticho, teraz sa opäť rozkmitala. Pokúsila sa mu vytrhnúť, zakopla o stenu, zaborila nechty do jeho plášťa.

„Nezačínaj znova,“ zavrčal tlmene, ale nezastavil sa.

Vzdor. Prudký, fyzický. Dvihla koleno, pokúsila sa trafiť ho do pŕs, vykrútila sa, až jej ruky zovreté pred telom udreli do jeho ramena. Aiden zovrel čeľusť. Prehodil si ju vyššie, pritisol si ju k hrudi ako šelmu, o ktorej vedel, že bude klásť odpor.

„Ublížiš si,“ varoval ju. „A potom ma budeš ešte prosiť, aby som ťa šetril.“

Dychčala. Tlmený zvuk z jej úst, zviazaných šatkou, mu pulzoval v spánkoch. Krok za krokom stúpal hore. A ona sa predsa mykala. Ešte. Posledné kŕče vzdoru. Vošiel do výklenku na konci chodby. Priložil ruku na vnútorný zámok, vchod sa potichu otvoril. V izbe bolo šero a všetko tak, ako to nechal – posteľ úhľadne ustlaná, okná zatiahnuté, vonku súmrak.

Jej telo sa mu v náručí stále mykalo, no už nie tak silno. Vykročil k posteli a položil ju na matrac. Hladko, presne. Ako niečo, čo vlastní a nechce porušiť.

Pokožka napnutá pod šatkou, ruky stiahnuté, členky tiež. Jej dych bol tvrdý, prudký, no ona sa naňho nepozrela. Ani raz. Zdržal sa pri nej len chvíľu, potom sa otočil a pomaly zamieril k dverám. Otočil kľúčom a pohol kľučkou, opatrne, takmer nehlučne.

Zastavil sa a mlčky kontroloval priestor. Dvere dámskej spálne boli zavreté, na chodbe ticho. Ani kroky, ani šepoty, ani dotyk dlaní o drevo. Len prázdnota. Ako keby v celom dome nikto nebol. Stál tam ešte pár sekúnd, načúval. Potom zatvoril a zamkol.

Otočil sa späť na Tess. Sedela a práve si ťahala uzol na členkoch. Prsty nešikovné, ale vytrvalé. Už len raz zatiahla a viazanie povolilo. Obe nohy mala zrazu voľné.

„Nie, nie, nie!“ zvolal a v sekunde bol pri nej. Sadol si obkročmo za ňu, pritiahol si ju chrbtom k sebe. Jeden pohyb, jeden výdych – a už bola v pasci. Objal ju. Ale nie jemne. Ohol jej zviazané ruky v lakťoch a pritlačil k hrudi. Jeho predlaktie prekrížilo tie jej, zápästia zovrel dlaňou, úplne, silno. Nemohla sa ani pohnúť. Ani trhnúť. Telo mala zohnuté v napätí. Dýchala rýchlo, hlasno, nepravidelne. Zachytil jej jednu nohu pod svoje stehno. Druhá mu vykĺzla, zúrivo ňou kopla.

„Hej, hej, hej, pokojne.“

Jeho hlas bol tichý. Nízky. Nezvýšil ho ani o tón.

Tess sa vzpierala. Zúrivo, úporne, celým telom. Hrýzla šatku v ústach, nadnášala panvu, mykala sa mu v lone, no on ju držal.

„Tíško, mačiatko, tichúčko.“

Naklonil sa k jej uchu, dýchal do vlasov, dlaň zatlačil na zápästia ešte pevnejšie.

„Už si so mnou. Si v bezpečí.“

Vrtela sa, chcela sa zdvihnúť, no jeho telo jej bránilo. Oprel si bradu o jej temeno, kolená zovrel k jej bokom, ruky držal v tej istej polohe. Ani o milimeter neuhol.

„Tichúčko, šššš… Si so mnou.“

Tess zasyčala do šatky. Jej noha sa mu vytrhla. Zdvihla ju prudko, pokúsila sa zase kopnúť.

„Nie,“ zopakoval nežne. Zachytil ju znova. A držal.

„Len sa upokoj. Už je všetko v poriadku. Už ťa mám,“ vytrvalo šepkal presne tým tónom, ktorým ju k sebe vždy ťahal z jej paniky. Pokojným, láskavým, trpezlivým. Zrýchlene dýchala. Hrudník sa jej dvíhal proti jeho predlaktiu. Špičky nôh sa šúchali po plachte. No pohyb už nemal silu. Aiden sa nepohol. Len jej držal ruky jednou svojou. Tak pevne, že ani prstami nemohla pohnúť.

„Ššššššššššššš…,“ opakoval. Jeho hlas bol teplý, obklopujúci, ako prikrývka na zmrznuté telo.

Tess sa ešte raz nadvihla. Pokúsila sa mu ujsť zo stehien. Vykĺznuť. Ale v silnom náručí sa len viac zaborila do jeho hrude.

„Skús sa uvoľniť,“ zamrmlal. „Skús na chvíľu nič nerobiť.“

Jeho pery sa jemne dotkli jej spánku. Ako nevinnosť. Ako koniec vzdoru.

„Si v bezpečí.“ Tie slová zašepkal tak potichu, že sa v izbe takmer stratili. Ale Tess ich počula. Zreteľne.

Stisla stehná a pokúsila sa odsunúť. Nepodarilo sa jej to, ale ten pohyb jej vyhrnul šaty nad kolená. Aiden si to všimol hneď. Zastal. V dychu. V myšlienke. V čase.

Potom sa jeho dlaň posunula. Po jej stehne. Jemne, ticho. Tess sa pod jeho dotykom ihneď zachvela. A v tom okamihu vybuchla. Prudšie než predtým. Nohou mu takmer vykĺzla, vykrútila sa celým telom, zaklonila hlavu. Vydala tlmený zvuk do šatky. Zmes protestu, hrôzy, hanby. A ešte niečoho iného. Aiden ju chytil za stehno. Celou dlaňou. Jemne. Vzrušene. Rozhodne.

„Pokojne, mačiatko,“ zašepkal jej znova. „Pokojne.“

Dýchal jej do krku, do vlasov, do ramena. Jeho ruka prešla po stehne vyššie, Tess sa pokúsila zdvihnúť panvu. Využil to. Prešiel jej pod šatami dlaňou na bruško a bleskovo ju strčil pod jej spodnú bielizeň.

Vzoprela sa, ale nepritlačil ju späť. Len zaboril prsty medzi chĺpky. Nechcela ustať v boji, snažila sa ešte kopať, ale jeho presné dotyky jej veľmi rýchlo uberali na sile. Našiel jej najcitlivejšie miestečko, začal ju dráždiť a počkal, kým sa vzdá. Telo sa jej napínalo, ale už neunikalo. Každý nový dotyk jej rozvibroval boky, nohy prestávali klásť odpor, panva sa namiesto úniku začala sama dvíhať. Uvoľnila svaly, oprela sa o neho a vzlykla. Nie zo strachu. Nie celkom. A Aiden si ju len pritiahol bližšie. O zlomok. Koleno mal opreté o jej bok, hruď o jej chrbát a dlaň stále medzi jej stehnami. A keď sa znova napla, už to bolo aj so vzdychnutím. Položil si tvár do jej vlasov. A prstami si ju jemne začal pripravovať na prvý orgazmus. Cítil jej horúci dych, stále rýchlejší a užíval si to. Ako vždy, trošku sa napla, keď trafil správne miestečko. Pevnejšie si ju k sebe pritlačil a prstami spôsobil prvý orgazmus. A vzápätí aj druhý. Ešte sa spamätávala, keď trochu povolil objatie. Vyslobodil si vtáka z nohavíc, jej nadvihol sukňu, stiahol bielizeň a nasadil si ju na seba. Síce sa nebránila, ale aj tak ju opäť pevne zovrel, tentokrát, aby si ju na sebe vedel jemne posúvať. Celkom plytké pohyby vôbec nebránili tomu, aby sa mu Tess zlomila v rukách aj tretíkrát a on do svojej ženy mohol zase striekať.