Moja žena, moje pravidlá – 27. kapitola

Keď sa Aiden vracal domov, opäť ho zlákal salón. Vošiel doň a áno, Tess bola tam.

Usmial sa:

„Ahoj.“

„Ahoj!“ otočila sa na neho veselo. Oblečenie, ktoré mala na sebe, nikdy predtým nevidel. Bol si tým istý, takýto hlboký výstrih by si zapamätal.

„Nové šaty?“ Bolo to skôr konštatovanie, než otázka.

„Páčia sa ti?“ opýtala sa nezvykle hravým tónom.

„Veľmi.“

Prebehol pohľadom šperky, ktoré mala na sebe.

„Hm, máme zase obdobie, kedy chceš pre mňa zvládnuť niečo nové?“

„Vadí ti to?“ opýtala sa zvodne a podišla bližšie k nemu. Tak blízko, že ucítil…

Parfém??

Postavila sa tesne pred neho. Ten jej lascívny pohľad mu v hlave vztýčil červenú vlajku.

„Muža ako ty treba vedieť oceniť.“

Výber slov pre Tess tak neprirodzený a tón hlasu taký podlízavý, že mu to konečne došlo.

VIKTORIA.

V tej sekunde sa pokúsila položiť mu dlaň na vtáka v nohaviciach, ale schmatol ju za zápästie tej ruky skôr, ako sa jej to mohlo podariť.

„Čo tu robíš?!“ precedil cez zuby mrazivo.

Odtiahla ruku, ale nenechal ju. Stále jej zvieral zápästie. Nie silno, ale dosť na to, aby to nebol len dotyk.

„No, myslím, že by bolo na čase opraviť chybu mojich rodičov.“

„Prosím?“

„Ty si rozhodne nezaslúžiš také nešťastie, ako je Theressa. Pomýlili sa, mali ti dopriať mňa. Som pre teba jednoznačne vhodnejšia manželka.“

„Som si istý, že nie.“

„Ale no táák. Chlapovi ako ty predsa nemôže v posteli stačiť drevo, ktoré len nehybne leží. Som si istá, že moja nenormálna sestrička je presne taká. Ja by som ti vedela ponúknuť oveľa, oveľa viac.“

Zápästie jej zovrel silnejšie.

„Moja žena absolútne dokonale ukája všetky moje chúťky.“ Odsekával slová a každé osobitne zdôraznil.

Nemohol tušiť, že práve túto vetu náhodou začula jeho Tess, ticho sa plížiac z kuchyne. Šokovalo ju, komu to, preboha, jej manžel rozpráva také intímnosti a vošla do salónu.

Stačil jej pohľad na sestru a pochopila, že začína veľmi temné obdobie.

Aiden si všimol, že Viktoria presunula pozornosť z neho na niečo za jeho chrbtom, a otočil sa. Prudko zbledol.

„Tess, nič som neurobil!“ vyhŕkol a rýchlo prešiel k nej. „Prisahám, nič zlé som neurobil! Musíš mi veriť!“

„Ja viem,“ prikývla upokojujúco. Natiahla k nemu ruku a keď jej on trochu nervózne podal svoju, pokúsila sa usmiať:

„Viem, počula som ťa.“

Potiahla ho k sebe a potom posunula vedľa seba. Úsmev jej z tváre zmizol, venovala sestre vražedný pohľad a zavrčala:

„Čo tu chceš?“

Viktória sa ležérne oprela o operadlo kresla a zovrela pery do ľahkého, umelého úsmevu. Vyzerala ako niekto, komu práve odopreli zaslúžený kompliment.

„Prišla som ťa pozrieť,“ odvetila. „Sestrička.“

Tess ju chvíľu mlčky pozorovala. Žena pred ňou mala jej tvár, ale inak nemohli byť rozdielnejšie. Ako deň a noc. Aiden trochu zovrel Tessinu dlaň, ktorou ho stále držala pri sebe, ale nezakročil. Tess stála pevne. Aj keď sa jej dych zrýchlil a v rukách sa jej objavil jemný tras, nepohla sa.

„Od svadby sme sa nevideli. Neukázali ste sa,“ vytkla Viktoria. „Tak som sa zastavila.“

„Žijeme od seba skoro tri dni cesty. Trochu od ruky na zastavenie sa cestou okolo,“ skonštatovala sucho Tess, ignorujúc pokus o výčitku.

Sestra jej ignoráciu oplatila rovnakou mincou.

„Zostanem niekoľko dní. Máme si toho toľko čo povedať!“

„My dve sme si nikdy nemali čo povedať,“ opravila ju Tess.

Aiden ani nedýchal. Bál sa pohnúť, aby náhodou nenarušil ten nádherne strašný pokoj svojej ženy.

Viktoria sa zatvárila kyslo a Tess to prestalo baviť.

„Necháme ti pripraviť izbu,“ oznámila. „Ale neviem si predstaviť, čo tu budeš celé dni robiť. Sme veľmi pokojná domácnosť.“

„No. Tak ma do spoločnosti vezme Aiden!“ oznámila Viktoria radostne.

Tess až teraz pustila manželovi ruku. Urobila k sestre dva veľmi pomalé kroky a venovala jej priamy pohľad.

„Skús sa k nemu priblížiť. Len raz ťa pri ňom pristihnem príliš blízko. Len raz sa mi bude zdať, že sa k nemu správaš nepatrične. A tvoje kufre budú na hranici našich pozemkov do pár minút. A ty budeš rada, ak ťa za nimi pošlem kočom, nie peši.“

Aidenovi prekvapením takmer zabehlo, Viktoria vytreštila oči. Tess sa otočila a odišla.

Zavrela za sebou dvere izby a chrbtom sa o ne oprela. Napriek tomu, ako odvážne voči sestre vystúpila, premáhala ju panika. Vedela, že je zle. Viktoria si prišla po jej život a neprestane, kým ho nedostane. Dá sa proti tomu bojovať?

Sadla si na kraj postele a ruky zložila do lona. Nepohla sa. Len pozerala pred seba. S každou minútou sa jej viac vyjasňovalo, že toto od Viktorie nie je výstrel do tmy. Toto nebolo gesto rodiny, ani záchvat bohvieakej nálady. Viktória prišla pripravená. Nie skúsiť šťastie. Prišla získať to, čo chcela. A vedela presne, čo to je. Aiden. Jeho pozornosť. Jeho postavenie. Tento dom. Chce to všetko, lebo to má hodnotu. Nie kvôli citu, nie kvôli hlbokej túžbe, ale preto, že to patrí niekomu inému. A preto to musí patriť jej. Tess mala chuť smiať sa nad tým, ako zúfalo primitívne to znie. A zároveň mala v hrdle pevný uzol, ktorý sa nehýbal.