Moja žena, moje pravidlá – 24. kapitola

V miestnosti vládlo ticho, vonku noc. V kozube ešte tlmene žiarili uhlíky. Aiden stál pri okne, bez pohybu, bez výrazu, len s napätím v šiji, ktoré prezrádzalo, že tam stojí už veľmi dlho. Panel za knižnicou sa s vrzgotom odsunul. Tess vyšla z chodby bez váhania. S nepravidelným dychom, lem šiat mala zablatený, vlasy zvlhnuté chladom večera a prsty zovreté v látke, ako by ich ešte stále nevedela uvoľniť. Len čo prekročila prah izby, ihneď začala:

„Aiden, ja ti to…“

„Môžeš mi vysvetliť, kde na oblohe vidíš slnko?!“ skríkol zúrivo skôr, než stihla dopovedať. Prudko sa otočil, tvár v tieni, ale napnutá do krajnosti.

„Čo, do čerta, si nepochopila na pravidle, že NESMIEŠ byť v lese v noci?!“

Nádych sa jej zlomil v hrdle, ustrnula.
„Počkaj…“

„DVE hodiny! Od západu slnka prešli minimálne DVE hodiny!! Jedno pravidlo, Tess, jediné!“

Kroky mal tvrdé, postoj stuhnutý, ruky zaťaté v päsť. Nepristúpil k nej, ale hlas mal taký silný, že medzi nimi nezostalo nič, len ostrý priestor.

„Celý ten čas som tu sedel ako naivný idiot a čakal! Najprv som si myslel, že si stratila pojem o čase. Potom, že sa ti niečo stalo. Ale najhoršie bolo priznať si, že ťa iba nezaujíma, čo to so mnou spraví. Ja sa veľmi snažím robiť, čo sa dá, aby si bola šťastná, ako je to len možné. To si naozaj nezaslúžim ani obyčajné dodržiavanie dohôd?!“

Hlas sa mu lámal, no nepoľavil. V očiach sa mu leskli tiene všetkého, čo nestihol povedať.

Tess sa opäť pokúsila prehovoriť, no bol rýchlejší.

„Naozaj si myslíš, že by som si ťa nevedel vychovať? Vieš, čo všetko by som ti mohol s požehnaním Boha urobiť len preto, že som tvoj manžel? A určite nevieš, čo všetko by som ti mohol urobiť, lebo som to ja. Viem byť veľmi kreatívny,“ vyhrážal sa.

Hlas sa mu triasol. Nie hnevom. Skôr rozpadnutím. Pokúsil sa upokojiť seba aj svoj hlas:
„Pozri, ja viem, že ty si si ma nevybrala. Že tu nechceš byť. Rozumiem tomu.“

Tess zúfalo pokrútila hlavou.

„Aiden,“ začala, no nenechal ju.

„Viem, že v sebe nemáš tie city, ako ja. A možno už by som si už mal začať pripúšťať, že ich nikdy mať ani nebudeš…“

„Ľúbim ťa,“ povedala odrazu.

Aiden stíchol. Všetko sa zastavilo. Ani krb nepraskol, ani vzduch sa nepohol. Len jej hlas ešte chvíľu visel vo vzduchu. Aiden stál, očividne ohromený. Pootvoril ústa, ale nepovedal nič. Pohľad mu zmäkol, ruky skĺzli pozdĺž tela, výraz v tvári sa mu zlomil do niečoho medzi šokom a nádejou. Chvíľku váhal, ale potom akoby mu niečo napadlo a sklonil pohľad.

„Tess, k takémuto klamstvu sa naozaj uchyľovať nemusíš,“ povedal ticho.

„Ľúbim ťa,“ zopakovala Tess výraznejšie.

Venoval jej pochybovačný, skúmavý pohľad. Bol vyvedený z miery tak veľmi, že keď k nemu Tess urobila krok, on o jeden ustúpil.

„A ťažko sa mi verí, že by si to už dávno nevedel,“ šepkala Tess nežne a pomaly ho ďalej nútila ustupovať. Ako ona robila kroky jeho smerom, on cúval. Nebol schopný zareagovať a stále ju pozoroval, až kým zadnou stranou nôh nenarazil na okraj kresla opretého o stenu. Stratil rovnováhu a zadkom dopadol presne na sedadlo. Prirodzene po voľnom dopade mal nohy ľahko od seba. Tess sa mu medzi ne hneď postavila a prinútila ho roztiahnuť ich ešte viac.

Oprel sa o operadlo a v tejto nechránenej polohe by sa asi aj začal nejako brániť, keby sa ho nedotkla. Maličkú dlaň mu položila na tvár a jemne pohladila. Zhlboka dýchal a len ju pozoroval. Sklonila sa k nemu a zľahka ho pobozkala. Dotyk, ktorý vyvolal zmiešanú reakciu jeho tela – srdce mu zmäklo a vták začal tvrdnúť.

„Tess, ak sa so mnou teraz len hráš, prosím, prestaň,“ zašepkal chrapľavo. Neodpovedala, len pokračovala v nežnom bozkávaní.

„Ľúbim ťa,“ zašepkala mu znova do ucha. Položil jej ruky na boky, ale odsunula mu ich a položila na opierky kresla. Sám nevedel, prečo sa nebráni. Nestihol však na to myslieť, topil sa v jej bozkoch plných nehy a ona mu ešte jemne položila dlaň na nechránený rozkrok. Zalapal po dychu. Neprestala ho bozkávať, ale rozopla mu opasok aj nohavice a už tvrdého vtáka vyslobodila spod látky. Mal problém dýchať a keď ho jemne obopla prstami, nahlas vzdychol. Oprel sa zátylkom o kreslo, Tess si jeho vtáka prechytila a jemne zovrela v dlani. Začala ho nie pomaly, ale jemne honiť a Aiden pochopil, že dnes rozhodne nevedie on. Pár minút sa mu trpezlivo venovala, Aidenove vzdychy zneli celou izbou. Keď sa jej zdalo, že tvrdý je už dosť, ustúpila od neho.

Nespustil z nej oči, keď zo seba zhodila kabát. Len si ho zosunula z ramien a nechala padnúť na zem. Hneď potom si nadvihla sukňu, spod nej si stiahla spodnú bielizeň a aj tú nechala na zemi. Sukňu si držala na kolenami, z kôpky oblečenia urobila jeden krok vpred. Druhým pohybom položila koleno na kreslo vedľa Aidenovho stehna a hneď ďalším to isté na druhej strane Aidenovho tela druhým kolenom. Nebolo možné, aby Aiden odolal pohľadu na vyhrnutú sukňu, hoci ju mala vlastne príliš nízko. Tess ho chvíľku nechala a potom sukňu pomaličky začala dvíhať vyššie. A Aiden vedel, že je stratený. Prevzala moc a teraz si s ním môže robiť, čo chce. Mušličku mu dovolila vidieť len na chvíľku. Potom pustila sukňu, posunula sa ešte trochu bližšie a začala pomaly dosadať na tvrdého vtáka.

„Panebože,“ vydral sa Aidenovi z hrdla ston. Tess pokračovala v bozkávaní a začala sa na ňom pomaly pohybovať. Oboma rukami jej zovrel boky a pokúsil sa pritlačiť ju proti sebe. Tess mu však chytila obe dlane a zdvihla mu ich nad operadlo kresla. Prekvapilo ho to, ale nebránil sa. Za nič na svete nechcel, aby prestala. Preplietla si prsty s tými jeho, na vrchu operadla našla pohodlnú polohu na zavesenie zápästí a začala sa pohybovať rýchlejšie.

„Panebože, Tess,“ vzdychal Aiden a nechal sa unášať jej aktivitou. Veľmi rýchlo sa k jeho prudkému dýchaniu pridalo aj to jej a Aiden, omámený jej láskou a fascinovaný iniciatívou, rýchlo zistil, že toto je až nebezpečne vzrušujúce.

„Spomaľ,“ zašepkal zachrípnuto.

„Prečo?“

„Nechcem sa urobiť pred tebou,“ odpovedal úprimne.

„Prečo?“ zopakovala zase, ale nespomalila ani o kúsok.

„Nepatrí sa to, dáma má prednosť.“

Musel sa začať sústrediť, aby udržal svoje vzrušenie pod kontrolou. Pokúsil sa vytiahnuť si dlane nad hlavou z tých jej, ale Tess mu ich zovrela pevnejšie. Nemala by silu, keby sa rozhodol, ale pochopil, že to nemá robiť.

„Stále gentleman? Dnes nie,“ usmiala sa a svoje pohyby ešte zrýchlila.

„Ježiš,“ vzdychol, keď si uvedomil, že nemá šancu. Potvorka sa rozhodla urobiť ho. Zbytočne sa sústredil. Stačil mu len pohľad na jej vzrušené telo, zaklonenú hlavu a výstrek už nezastavil. Privrel oči a snažil sa, aby to na ňom nespoznala, ale neúspešne. Ustala v pohyboch a pobozkala ho.

„Pokračuj!“ vyzval ju hneď.

„Nie,“ pokrútila hlavou a začala sa z neho dvíhať. Pokúsil sa ju zastaviť chytením za pás:

„Ty si orgazmus nemala, pokračuj!“

„Neprosím si,“ usmiala sa a vstala.

„Tess, takto to nemôžem nechať,“ pristúpil k nej, keď si naspäť zapol nohavice. „Poteším ťa jazykom, hm?“ ponúkal lákavo.

„Prečo by si nemohol mať orgazmus len ty?“ usmiala sa jemne a pohladila ho po tvári. Tá otázka mu prišla absurdná, ale našiel odpoveď:

„Lebo tak sa to nerobí.“

„Ty mne často dávaš orgazmy, aj keď ty ich nemáš,“ hádala sa.

„…no lebo tak sa to robí!“ snažil sa s úsmevom, ale zbytočne. Neprehovoril ju.