Moja žena, moje pravidlá – 23. kapitola

Po návrate domov, cestou okolo salóna, sa Aidenovi čosi nezdalo. Nebol si istý. Počul zvuk? Urobil pár krokov späť a vošiel doň.

Vnútri bola Tess. Ohromene nadvihol obočie. Prechádzala bruškami prstov po operadle sedačky. Pomaly, akoby ju skúmala. Nevšimla si ho, zjavne bola ponorená niekde hlboko vo svojich myšlienkach. Mlčal a pozoroval ju. Prešla až ku krídlu, stlačila pár kláves. Spoza okna sa ozvalo čvirikanie, obzrela sa tam. Ale hneď sa zapozerala kamsi ďaleko, ďaleko za vtáky. Vydržala tak hodnú chvíľu. Potom sa vrátila, opäť rozozvučala zopár tónov, pohladila lesklú vrchnú dosku nástroja. Rozhliadla sa po miestnosti a až vtedy si Aidena všimla. Trošku sebou cukla, ako ju prekvapil.

„Vieš hrať na klavíri?“ opýtal sa potichu.

„Prosím ťa,“ pokrútila hlavou. „Kto by ma to učil? A na čo?“ Posledná otázka vyznela zatrpknuto.

„Čo tu robíš, mačiatko moje?“ hlas mu znežnel.

„Ehm… Ja neviem,“ odpovedala zmätene.

„Na „ja neviem“ je to príliš ďaleko tvojho bezpečného priestoru, moje. Deje sa niečo?“

„Nie, ehm…“ sadla si na stoličku pri krídle. „Bola som tu len raz, už sú tomu koľko? Dva týždne?“

„Tak nejako,“ prikývol.

„To sa zložito vysvetľuje, ale… Montellanovci boli na mňa veľmi milí.“

„Sú to veľmi úprimní ľudia. Dobrí. Poznáme sa od detstva. Je prirodzené, že chcú byť voči mojej manželke ústretoví. Som rád, že práve s nimi som ťa musel konfrontovať, lebo s Isadorou si ma…,“ odkašľal si, nechcel sa k tomu vracať. „Každopádne, oni nie sú úplne ten crème de la crème spoločnosti. Sú trošku priúprimní na to, čo sa nosí. Teda Elias je aristokrat v pravom slova zmysle, ale Isadora je trochu šibnutá,“ usmial sa a Tess tiež.

„Je trochu živá,“ súhlasila.

„Hej, to bol zápor zoznámenia. Celkom ma prekvapilo, že iba raz reálne hrozilo, že sa ťa pokúsi fyzicky kontaktovať.“

„Zabránil si tomu.“

„Sľúbil som ti, že sa ťa bez dovolenia nedotkne nikto. Toto právo mám len ja,“ povedal upokojujúco, s krásnym, sebaistým úsmevom.

Ľúbim ťa, preletelo Tess hlavou, ale nepovedala to nahlas. Radšej sa vrátila k odpovedi.

„No, chcela som povedať, že boli milí. Rovnako ako naša Mary, záhradník, stajník…“

„Ty sa rozprávaš s naším stajníkom?“ udivil sa Aiden.

„Veď mi pripravuje koňa skoro každý druhý deň,“ usmiala sa.

„To som nevedel. S kým sa ešte rozprávaš?“

„Ja som chcela povedať, že je to tu úplne iné, ako u mojich rodičov. Tu ako keby bolo ľuďom… ja neviem, jedno, aká som? Akoby ich to neobťažovalo.“

Podišiel k nej bližšie.

„Mačička, na to sme už prišli, že naše domovy sú úplne rôzne svety.“

„Ja nemám domov,“ prerušila ho. Ale skôr, než jeho stihlo pichnúť pri srdci, dodala: „Teda nikdy som nemala. Ale teraz… Ako keby to bolo možné,“ pokrčila ramenami.

„Panebože, netušíš, ako veľmi by som to chcel,“ vydýchol s opatrným nadšením.

Usmiala sa na neho:

„Ja nič neplánujem, len mi to napadlo. Nečakala som, že tu budeš. Neprišiel si dnes nejako skôr?“

„Áno. A myslím, že tak budem chodiť častejšie. Vždy, keď to urobím, dozviem sa niečo nové,“ uškrnul sa. S úsmevom potriasla hlavou.

„Kedy prídu Montellanovci?“

Zaváhal.

„Mám ti ich priviesť?“

„Nie mne, sebe. Od toho večera tu nikto nebol. A ani ty si nikam nešiel.“

„Uhm,“ zmenil sa mu pohľad a poodišiel od nej ďalej.

„Aiden?“ zastavila ho. Bolo jasne vidno, že zastal neochotne a rovnako tak sa k nej otočil. Nepáčil sa jej ten pohľad a chvíľu zvažovala, čo povedať.

„Ty si zastavil celý svoj spoločenský život kvôli mne?“

„Nechcem sa o tom rozprávať,“ odpovedal slušne a neútočne, ale rozhodne. Ako skoro vždy. Akurát, že tentokrát narazil na, veľmi nečakaný, Tessin nesúhlas:

„Ale budeš,“ oznámila. Nemohla ho viac prekvapiť.

„Budem?“

„Som tvoja žena. Si povinný starať sa o moje potreby a želania.“ Opäť proti nemu použila jeho vlastnú zbraň.

Otvoril ústa, pripravený ju rýchlo usadiť, ale zasekol sa. Dal si pár sekúnd a neochotne prikývol:

„Máš pravdu.“

„V tom, že sa so mnou budeš rozprávať, alebo v tom, že si kvôli mne zastavil celý svoj spoločenský život?“

„Oboje.“

Tess naňho uprene pozerala. V očiach sa jej striedala ľútosť s nečakanou rozhodnosťou.

„Nechcem, aby si kvôli mne prinášal takú obetu.“

„Nie je to obeta. Len milujem viac teba, ako spoločnosť. Nechcem sa vracať domov so strachom, čo sa medzi tým mohlo pokaziť. Čo si si mohla zle domyslieť, alebo čo ti proste preletelo hlávkou. Už to nechcem znova zažiť.“

Zamrzelo ju to. Právom, veď ona to celé spôsobila. Ale toto mu nemohla dovoliť. Zdvihla sa a postavila rovno pred neho. Položila mu maličké dlane na boky a zdvihla na neho láskavý pohľad:

„Som jediná, kto si pamätá lekciu, ktorú som potom za to dostala?“ zašepkala.

„Rozhodne nie,“ prestal reagovať obranne, do pohľadu sa mu vrátila láska.

„Tak si musíš pamätať, že si dám sakra dobrý pozor, aby som si ju nemusela zopakovať.“

Bolo vidno, že premýšľa.

„No, áno, o to mi išlo,“ pripustil pomaly.

„Tak? Choď von, zabav sa!“

Ihneď zavrtel hlavou:

„Ja nechcem.“

„Ale pôjdeš. Aj hneď dnes.“

Zase ho prekvapila ešte viac.

„Však?“ zjemnila svoj neobvyklý tón.

„A čo za to?“ vzdal sa. „Pouvažuješ o tom, že by si sa najbližšie pripojila, až pozvem Montellanovcov? Len o tom pouvažuj. Nie je to na výmenu. Pôjdem dnes večer niekam na pohárik a ty ich nemusíš prijať. Len to zváž.“

Spokojne sa usmiala:

„Dobre.“

Zdvihla sa na špičky a vtlačila mu na pery bozk.

„Tak sa poď obliekať,“ chytila ho za ruku a ťahala zo salónu.

„Si potvorka,“ vyhlásil porazenecky, ale nechal sa viesť do izby.

„Jedla si dnes niečo?“ napadlo mu, keď začali stúpať po schodoch.

„Áno, Mary nezabúda. Ale bola som aj za ňou v kuchyni.“

Deň plný prekvapení, nadvihol obočie zase.

——————————————————–

Tess ešte sedela v kresle a čítala si, keď sa Aiden vrátil.

„Nebol si dlho. Necítil si sa dobre?“ privítala ho.

Sklonil sa k nej, vlepil jej pusu a až potom sa začal vyzliekať.

„Želanie svojej manželky som splnil, bol som. Ale stačilo.“

„Aj tak som rada. Nesmieš kvôli mne prichádzať o veci, ktoré máš rád.“

„Mám iný názor,“ zamrmlal do domácej košele, keď ju na seba naťahoval.

Tess položila knihu na stolík a ruky si zložila na sukňu. Chvíľku si nervózne premieľala prsty.

„Aiden?“ oslovila ho tak potichu, že váhala, či to naozaj povedala.

„Áno, mačiatko?“

„Naučíš ma robiť ti to pusou?“

Zmeravel. Okamžite začal tvrdnúť a vzrušenie mu zovrelo žalúdok tak silno, že to na chvíľu zabolelo. Otočil sa k nej:

„Prosím?“ Už šepkal aj on.

„No,“ odkašľala si. „V tej knihe,“ nervózne mávla na stolík, „sa to píše. Robí sa to?“

Pozerala sa na neho neisto, nervózne. Akoby si to už-už chcela rozmyslieť a vziať svoje slová späť.

„Robí,“ fascinovaný pozoroval jej nesmelý pohľad a ako kameň tvrdý vták v nohaviciach ho bolestivo tlačil. „Panebože,“ pretrel si tvár. „Áno, robí.“

Jemne naklonila hlavu a červenala sa.

Bolo nad slnko jasnejšie, že toto bude veľmi krátka vyučovacia hodina. Urobil k nej krok. Pomaly, akoby nechcel vyplašiť vzácnu bytosť. Potom druhý. Jej oči ho sledovali, ale neuhýbala. Zohol sa k nej, prsty jej opatrne položil pod bradu a donútil ju pozrieť mu do očí.

„Si si istá?“ zašepkal.

Tess mlčky prikývla. Rozopol si nohavice pomaly, vedome. Vnímal každý svoj pohyb, každý jej pohľad. Ruky mal na gombíkoch a sústredenie na jej tvári bolo také čisté, až z toho sám takmer stratil dych. Tess sa nehýbala. Len ho sledovala. Stiahol si nohavice a sadol na kraj postele. Prikývol. Tess sa pohla dopredu. Kľakla si medzi jeho nohy, dlaňami sa mu dotkla stehien. Opatrne, s rešpektom. Potom pozdvihla zrak. Aiden sa už neusmieval. Z tváre mu zmizol výraz kontroly. Zostala len túžba. Tess sa nahla bližšie. Opatrne, ale rozhodne. Najprv sa perami dotkla len jeho podbruška, potom sa presunula nižšie a jemne ho pobozkala. Aiden sa ani nepohol, len privrel oči a napol celé telo. Vzala ho do dlane, pomaly, akoby skúšala jeho tvar. Aiden potichu zavrčal.

Keď ho vzala do úst, takmer nič nepočula – len vlastný dych a zriedkavý šuchot plachty, keď sa pohol. Najprv ho jemne cmúľala, sústredene a pomaly, akoby vnímala každú jeho reakciu. Perami ho obopla až po koreň, potom sa zľahka odtiahla, nechajúc po ňom kĺzať špičku jazyka. Vzápätí sa k nemu vrátila, hladila ho perami, kým ho opäť vzala hlbšie. Medzi jednotlivými pohybmi ho občas oblízala po celej dĺžke, odspodu až k žaluďu, než si ho opäť vložila do úst. Jej rytmus bol pomalý, no istý — striedala satie s jemným tlakom jazyka, zakaždým o niečo odvážnejšie.

„Láska…“ zachripel. „Píše sa v tej knihe aj niečo o striekaní do pusy?“

Vlastne celkom uvítal, že na odpoveď ho musela na chvíľu pustiť. Nádherne, naivne a úprimne sa zamyslela:

„Hmmm… To nie.“

„Tak tu tvoje znalosti trošku rozšírim,“ vzdychol už bez akejkoľvek sebakontroly. Jemne jej vložil prsty do vlasov, pritiahol si ju späť a čakal, kým ho znova vezme do úst. Tess ho obopla perami s tichým, sústredeným nádychom. Aiden sa oprel dlaňami o okraj postele a hlavu zaklonil. Napätie ho drvilo zvnútra. Toto nemohol vydržať. A ani nechcel. Trochu posunul panvu vpred. A v tej chvíli sa jej do úst prudko urobil. Výstreky boli silné, horúce, orgazmus ovládajúci celé bytie. Tess nezaváhala, neodtiahla sa. A potom prehltla. Aiden sa ešte pár sekúnd nehýbal. Len sa na ňu díval. A v očiach mal všetko – prekvapenie, vďačnosť, túžbu.