Moja žena, moje pravidlá – 11. kapitola

Keď Aiden ráno otvoril oči, zbadal Tess pred zrkadlom zápasiť so sukňou. Podľa neho ten boj Tess nemohla vyhrať. Masívny kus ťažkej látky nebolo možné držať okolo pása a zároveň za chrbtom zaväzovať šnurovanie. Nepohol sa, aby jej pomohol. Radšej ju sledoval v krátkej košeli a užíval si pohľad na jej holé nohy. Už niekoľkokrát mu napadlo, že by ju mal nechávať pri sebe pohybovať sa čo najviac neoblečenú. Aby si zvykla. Aby si zvykol. Ale zatiaľ sa neodvážil.

Tess sa na niekoľký pokus podarilo sadnúť si v sukni na stoličku tak, aby jej pás sedel na mieste v správnej výške, takže ho mohla pustiť a začala vzadu viazať šnurovanie. Škoda.

„Potrebuješ komornú,“ ozval sa.

Bez toho, aby sa prestala sústrediť na viazanie, odvetila:

„Radšej nie.“

„Prečo?“

„Musela by som si ju vyberať.“

„Ako si si vyberala tú u rodičov?“

„Nijako. Keď som sa narodila, už tam bola.“

„Prečo sme ju nevzali so sebou?“

Tess doviazala a pozrela sa na Aidena:

„Lebo si si pôvodne bral normálnu ženu, nie tú šibnutú, čo ti podstrčili?“

Zamračil sa.

„Nehovoriac o tom, že si určite nemysleli, že by si na moju komornú mal peniaze,“ pokračovala Tess. „Keby vedeli, že si bohatý, dali by ti Viktoriu, tým som si istá.“

Zamračil sa ešte viac a radšej zmenil tému.

„Prečo vlastne nosíš tie sukne? Robíš to, odkedy sme tu. Prečo nenosíš svoje šaty? Tie je určite jednoduchšie obliecť.“

„Podľa mojej matky sú nevhodné. Mám sa obliekať ako vychovaná slušná dáma, nie voľnomyšlienkárka. Budúci manžel mi všetky neslušné veci určite spáli. Veď on ma ešte naučí!“

Poslednú vetu zašepkala.

Pochopil, že túto vyhrážku doma počúvala často. Zovrelo mu srdce, ale nebol si istý, či viac tým, ako sa k nej chovala vlastná rodina, alebo tým, že vlastne mali pravdu. Keby sa vydala za niekoho iného… Nechcel o tom premýšľať.

“Čo máš vo svojich kufroch?” opýtal sa.

“Neviem. Balilo ma služobníctvo a matka,” odpovedala Tess bez záujmu.

“Máš tam šaty?” pokračoval Aiden a Tess zneistela.

“No… Možno… Sa mohlo stať, že som tam nejako omylom nejaké strčila,” hľadala slová na nejednoznačnú odpoveď.

“Ukáž mi ich,” vyzval ju Aiden, ktorý síce nerozumel, prečo sa Tess ošíva, ale bolo mu jasné, že šaty v tej batožine sú.

Tess bez zaváhania prešla ku kufrom a až v druhom šaty našla. Hneď si ich predstavila v plameňoch, povzdychla si a potom vstala a podala ľahký odev Aidenovi. Nevzal si ho, len povedal:

“Tie si obleč.”

Prekvapene nadvihla obočie, ale rozkaz okamžite splnila. Vyzliecť sa zo sukne chvíľu trvalo, ale potom to už šlo rýchlo.

Obzrel si ju a usmial sa.

“V týchto som ťa už videl. Pristane ti to.”

Nečakal na reakciu, podišiel k nej a objal ju okolo pása.

“Tipujem, že doma ti hovorili aj to, že sex je nepríjemný, ale manželovi ho musíš dopriať, že?”

Chvíľku na neho hľadela a potom prikývla. Rozosmial sa.

“Mám taký pocit, že tvoji rodičia si pre teba predstavovali úplne iného chlapa, než som ja!”

“No, áno, zatiaľ robíš úplne všetko inak,” prikývla Tess.

Usmieval sa a pokrútil hlavou.

“Chceš sa ísť prejsť, alebo zajazdiť na koňoch?”

Prekonala ďalšie prekvapenie a vybrala si kone. Aiden len z dverí zakričal, nech mu zvieratá pripravia a vrátil sa do izby.

“Mimochodom, pozval som niekoľko priateľov na večeru. Nevadí ti to?”

Tess trochu stŕpla, prehltla, ale odpovedala:

“Vôbec nie.”

“To ma teší.”

“Koľko ich bude?”

“Len štyria. Neboj sa, nebudeme hluční.”

Panebože, ľudia! …Dobre. Musím to vydržať. Pre Aidena. Zaslúži si to.

“Dobre. Nájdem si niečo vhodnejšie,” predniesla Tess odhodlane, pozerajúc na svoje šaty.

“Prečo?” nechápal Aiden.

Tess mu venovala rovnaký pohľad, až Aidenovi došlo.

“Neočakávam, že sa zúčastníš.”

“Prečo?”

“Pretože to nemáš rada? Necháp ma zle, ak by si chcela, samozrejme budem rád, ale nebudem ťa nútiť a zbytočne vystavovať strachu, ktorý z ľudí máš.”

“Som tvoja žena. Je mojou povinnosťou byť dobrou hostiteľkou,” namietala nie veľmi presvedčivo.

Sebavedome sa usmial a rázne predniesol:

“JA určujem, čo sú tvoje povinnosti. A toto k nim rozhodne nepatrí.”

Váhala:
“Tak prečo si sa ma pýtal, či mi to nevadí?”

“Ako si povedala, si moja žena. Čiže toto je aj tvoj dom a máš právo rozhodovať, čo sa v ňom deje.”

“Aha… Takže síce sa nemôžem rozhodnúť, či chcem sex, ale môžem určiť, kto z ľudí, ktorých nepoznám a ani neuvidím, sa bude pohybovať po dome,” zhodnotila ironicky, ale čo najtichšie.

Rozosmialo ho to:

“No, tak nejako. Prečo? Chceš sex?”

Neplánovala odpovedať, takže jej nevadilo, keď prišli oznámiť, že kone sú osedlané a pripravené.

Zišli dole, opäť bez toho, aby stretli nejaký personál.

Niekoľko hodín v sedle a pešo, kone po boku, vzduch nasiaknutý vôňou koní a rozohriatej trávy. Tess sa uvoľnila. Prvýkrát od… možno odvtedy, čo sa zoznámili. Aiden to cítil a mlčky si to užíval.