Lucas – 9.kapitola

Spálňa vyzerala podľa očakávania. Obrovská posteľ s kovanými priečeliami. Jasné, treba mať možnosti na viazanie. Nočné stolíky po stranách, pod oknom kreslo. A ďalšie dvere, logicky kúpeľňa. Nechal ju stáť v priestore, sám si sadol do kresla. Oprel sa, položil si ľavý členok na pravé koleno, našiel si trochu pohodlnejšiu polohu.

„Vyzleč sa,“ vyzval ju.
Zaváhala len na sekundu a poslúchla. Sledoval ju bez slova, zato s rastúcim nadšením. Lodičky si nechala a už nahá, istá si svojou krásou, sa sebavedome postavila pred neho. Jej odhodlane protivný pohľad ignoroval a bez hanby si prezeral jej telo. Presne také, ako si ho predstavoval, ak nie krajšie. Od prvého stretnutia sa mu páčila, ale akékoľvek vzrušenie vedela vždy zmariť svojou hlúposťou. Podoprel si hlavu a ešte chvíľu ju nechal stáť pod svojim skúmavým pohľadom.
„Ľahni si,“ povedal konečne a mávol smerom k posteli. Otrávene poslúchla. Uložila sa na chrbát, nohy k sebe, ruky pozdĺž tela. Pohľad do stopu. Nemohol sa neusmiať a vstal. Podišiel k posteli, natiahol sa za nočným stolíkom. Otvoril zásuvku a vytiahol z nej lano. Luciou trhlo, keď to zbadala.
„Veď robím všetko, čo chceš!“ vykríkla obranne.
„To je dobre, pokračuj v tom.“ Kľakol si na posteľ vedľa nej. „Mne sa to páči a tebe znižuje šancu na výprask.“ Žmurkol na ňu a chytil jej obe ruky. Od zlosti zaťala zuby tak prudko, že to snáď bolo aj počuť. Pri priväzovaní jej rúk o posteľ nad hlavou ho to nevyrušilo. Vtlačil jej ľahký bozk na pery a vstal. Spokojne si ju prehliadol a odišiel do kúpeľne.

Netrvalo dlho, kým sa vrátil. Prezlečený do riflí a trička. Lucia v duchu zhodnotila, že sa jej to, ktovieprečo, nepozdáva oveľa viac, ako keby prišiel nahý. Už sa ale sama so sebou nevedela dohodnúť, či to, že jej Lucas pripadá sexi v obleku, rifliach a vlastne hocičom, je za daných okolností dobré alebo zlé.
Prerušil jej myšlienky, keď si ľahol vedľa. Na bok, oprel sa o lakeť. Nervózne sa nadýchla.
Keď natiahol ruku k jej tvári, strhla sa. Na sekundu pohyb ruky zastavil, ale hneď pokračoval a pohladil ju. Líce, brada, krk.
„Nie som sadista,“ znel upokojujúco. „Nepotrebujem ťa biť. Ak mi nedáš dôvod trestať ťa viac, ako si zaslúžiš teraz, úplne pokojne môžeš dnešok prežiť bez bolesti.“
Rozhodla sa mlčať a ignorovať motýle, ktoré sa jej roztrepotali v žalúdku. Odvrátila od neho hlavu a pohľad zapichla do kúpeľňových dverí. Nevyviedlo ho to z miery. Teplou, jemnou rukou jej prešiel zľahka cez prsia na brucho. Boky, stehná a pomaly späť. Naklonil sa k nej bližšie a pobozkal na krk. Zadržala dych.
„Daj mi pusu,“ povedal.
Otočila sa k nemu, rýchlo priložila pery na tie jeho a odtiahla sa. Kým však stihla otočiť hlavu, strčil jej ruku do vlasov a silno zovrel. Stuhla.
„Som si istý, že to vieš aj krajšie.“
Hlas mu znel nežne, ale v podtóne sa ani nepokúšal skryť vyhrážku. Neochotne sa natiahla späť. Tentokrát mu strčila jazyk do úst. On ju svojim jazykom nijako nerušil, až po chvíľke jej snahy sa pridal. Keď jej však pustil vlasy, okamžite sa odtiahla a položila hlavu na vankúš. Nechal to tak. Prešiel jej nechtami po bruchu, potom prsiach. Podoprel si hlavu a voľnou rukou ju ďalej hladil. Jemne, tvrdšie, dlho. Jej pevne zovreté pery nenechávali na pochybách, že je rozhodnutá nespolupracovať. Ale to ani nečakal. Sám bol zvedavý, za ako dlho povolí. Nesympatický jej nie je, tým si bol istý. A v tom prípade fyzická stimulácia jednoducho nepustí – či chce, alebo nie, vzruší ju. Otázkou je iba, za ako dlho. Odolávala síce tvrdohlavo, ale ani nie štvrťhodinku. Jej pokojné dýchanie sa začalo pozvoľna zrýchľovať, prvý tlmený vzdych mu pomohli získať bradavky. Zjavne ju to samú prekvapilo, alebo nahnevalo, lebo hneď potom zadržala dych a opäť silno stisla pery. Usmial sa a pokračoval. Keď sa konečne prestala snažiť maskovať čoraz ťažšie dýchanie, prešiel jej rukou medzi nohy. Opäť sa strhla a pokúsila uhnúť. Zbytočne. Pridržal jej panvu a lano na rukách nepustilo. Zamračila sa:
„Prestaň.“
„Prečo?“ opýtal sa vecne, ale neprestal ju dráždiť. Namiesto odpovede vzdychla, zavrela oči a zaklonila hlavu.
„Nepáči sa mi to,“ odpovedala pridusene, keď chytila dych.
„Naozaj?“
Nečakal odpoveď, len jej strčil jazyk do úst. Brániť sa pokúšala iba chvíľu. Až keď sa upokojila, zjemnil svoje nájazdy a potom ju pustil.
„Na to, že sa ti to nepáči,“ šepkal jej krku medzi bozkami, „si už pekne pripravená.“

Bola si vedomá vlhka vo svojom rozkroku. Prestávala si byť istá, na koho sa hnevá viac – na neho, či sama na seba. Prestal ju hladkať a chvíľu spokojne pozoroval. Keď otvorila oči a venovala mu spýtavý pohľad, načiahol sa k lanu a jednou rukou ho uvoľnil.
„Nie si hladná?“ opýtal sa odrazu a kým ona nechápavo párkrát zažmurkala, už aj stál vedľa postele a podával jej svoju košeľu.
„Ehm,“ odkašľala si zmätene a sadla na okraj postele. „Ani nie, skôr smädná.“
Vzala od neho košeľu, obliekla si ju a chytila prvý gombík.
„Nezapínaj si ju,“ povedal Lucas a otvoril dvere. Poslúchla a vstala.

Zišli do kuchyne, Lucas cestou vzal zo skrinky oba poháre a na pulte do nich dolial. Odpil si, položil pohár a mávol na Luciu, nech príde bližšie. Keď tak urobila, chytil ju za pás a vyložil sadnúť si na linku. Nekomentoval, keď si okolo seba zavinula košeľu. Podal jej fľašku minerálky a otvoril chladničku. Niečo z nej vybral a keď potraviny položil, všimol si, že Luciin pohár je už prázdny. Nadvihol obočie, ale bez slova vzal fľašu a dolial. Nestihol ju ani zatvoriť, kým Lucia do seba otočila celý objem pohára. Zaváhal a s úsmevom fľašu predsa len zavrel. Podišiel k Lucii, roztiahol jej nohy a stal si medzi ne.
„Ak si myslíš,“ oprel sa dlaňami o linku a vlepil jej pusu na pery, „že ti dovolím sa opiť, tak aj to si vyhoď z hlavy. Dnes si až do dna vychutnáš každú jednu minútu pri plnom vedomí.“

Počkal si na jej sklamano – nahnevaný výraz, vlepil jej ešte jednu pusu a odišiel vybrať chlieb. Začal pripravovať sendviče a sem-tam skontroloval Luciin výraz tváre. Mlčky sa chvíľu dívala do zeme, chvíľu si zamyslene hrýzla peru, občas odpila z minerálky. Stlačil pripravené sendviče do grilu a presunul sa blízko k nej.
„Roztiahni nohy,“ prebral ju zo zamyslenia.
Venovala mu krátky pohľad, pritiahla si košeľu bližšie k telu a urobila, čo chcel. Najprv jej košeľu rozhrnul dokorán a po jej nespokojnom zamrnčaní položil prsty na najintímnejšie miesto. V tej chvíli mu oboma rukami chytila zápästie. Nepohol sa, len jej tvrdo pozrel do očí a varovne zacmukal. Rozpačito váhala.
„Ja si nemyslím,“ začala, „ že je samozrejmé, že ťa budem poslúchať.“
„Je len na tebe, ako to bude prebiehať. Môžeš sa rozhodnúť správať rozumne, poslúchať budeš a tie ruky pekne zložíš dole. Alebo sa budeš hrať sa hrdinu, odmietneš poslúchať a v tom prípade ťa jednoducho priviažem a nasekám ti na zadok. A aj tak sa bude diať všetko presne tak, ako chcem. Akurát to pre teba bude zrejme dosť nepohodlné.“
Zazrela na neho.
„A ako bonus odreté zápästia,“ zamrmlala.
„E-e,“ pokrútil hlavou.
„Viažem tak, aby si nemala šancu si ich odrieť,“ uškrnul sa. „To by bol totiž dôkaz.“
Nenávistne na neho zazrela. Po chvíli porazenecky vydýchla, uvoľnila stisk a nakoniec aj zložila ruky na linku.
„Šikovná,“ zašepkal a začal ju jemne hladiť.

Zaťala zuby a odvrátila hlavu. Podarilo sa jej neprestať sa tváriť nezaujate, až kým nezapípal gril. Lucas sa k nemu bez slova hneď premiestnil a vybral toasty na taniere. Kým to robil, Lucia si späť zavinula košeľu. Všimol si to a grilu varovne povedal:
„Urob to ešte raz a vyzlečiem ti ju.“ Lucia sa nespokojne zamrvila a mlčky sklopila pohľad. Lucas to viac nekomentoval, len jej podal jeden tanier:
„Nalejem ti ešte jeden, ak toto zješ.“
Zaváhala iba na chvíľu. Už tanier držala v rukách, keď dodal: „Neraňajkovala si.“
„Ako toto môžeš ty vedieť?“ opýtala sa pochybovačne.
„Doobeda piješ jednu kávu,“ odpovedal a vzal do rúk svoj toast. „Ak sa podarí, pri raňajkách. Dnes si pila kávu v kancelárii.“ Odhryzol si. Lucia neskrývala prekvapenie:
„Nevedela som, že si ma tak všímaš.“
„Všímam si veľa vecí.“
„Napríklad?“ Začala jesť aj ona.
„Čo ja viem. Napríklad som vždy vedel, že chodíš autom. Akurát som si myslel, že ťa niekto vozí.“ S jedlom v puse urobila len gesto rukou, aby pokračoval.
„Tie tvoje sexi topánky. Akokoľvek bolo vonku, mala si ich vždy čisté. Maximálne tak trochu vlhké, adekvátne roztopenému snehu po pár krokoch z auta do budovy. A zo značkového oblečenia si odšívaš logá.“

Zabehlo jej, takže chvíľu kašľala.
„Drahá, obliekam sa v tých istých obchodoch, ako ty. Viem presne, ako vyzerá originál Prada, či Burberry a ako vyzerá fake. A ty chodíš v origináloch. Akurát som až do nedávna nechápal, prečo odtiaľ odšívaš tie vlajočky a pliešky.“
Viac sa radšej nepýtala. Mlčky ho sledujúc dojedla. Všimol si, že ho pozoruje, ale bola ticho, tak aj on. Podala mu prázdny tanier a poďakovala. Strčil ho do umývačky spolu so svojim a dolial jej whisky. Tentokrát ju do seba neotočila celú.

 

 

Pokračovať na ďalšiu kapitolu 

Lucas – 10.kapitola