Lucas – 3.kapitola

Rokovanie trvalo vyše dvoch hodín, čo bol čas, za ktorý Lucia premyslela tisíc možných dopadov jej konania. Teda dopadov na neho, pretože ako bude reagovať ona a ako to chce vysvetliť stále netušila.  Čo ju vystresovalo dosť na to, aby sa rozhodla nerozmýšľať a proste počkať. Dnes nejako vykľučkuje a do zajtra niečo vymyslí.  Až sa dvere zasadačky konečne otvorili. Všetci zúčastnení viedli cestou po chodbe tichý, pokojný rozhovor. Pri výťahoch si podali ruky, klienti vošli do výťahu a Lucas s Petrom chvíľu ticho stáli.

“Áno!!” zreval víťazoslávne Peter a vyskočil do vzduchu.
“Máme to! Lucas, si skvelý, dokonalý, si Boh!”
Jej šéf mlčal a vybral sa ku kancelárii.
“Ako si na toto prišiel?! V živote by mi nenapadlo urobiť to takto! Dostal si ich, máš to!”
Lucas prešiel dverami  a prechádzajúc okolo Luciinho stola sa obzrel za ňou. Naschvál sa neotočila a on plynule prešiel k sebe. Keď okolo nej prechádzal Peter, pristavil sa:
“Viete o tom, že váš šéf je génius? Keby ste ho videli. Mali ste vidieť ich tváre! To bolo famózne!”
Silene sa usmiala.
“Lucka, urobte nám kávu,” dokončil a prešiel ďalej. Už stála, keď zakričal:
“Vlastne nie! Otvorte nám šampanské. Toto sa musí osláviť. Toto je biznis roka!”

Chvíľu počkala, či nezačuje zrušenie požiadavky od svojho šéfa, ale ten stále mlčal. Tak prešla do kuchynky, na tácku položila dva poháre aj fľašu. Keď vošla k nim, už sa jej nepodarilo vyhnúť pohľadu – mlčal, pozeral jej priamo do očí a evidentne čakal, kedy sklopí zrak ona. V tvári nemal absolútne nič – žiadna radosť, hnev, zvedavosť, otázka, proste nič.  Začala sa radšej venovať otváraniu fľaše. Peter sústavne nahlas rozprával – ospevoval a farbisto opisoval situáciu. Naliala, položila fľašu a počkala, kým si obaja  vezmú pohár.
“Hm, budete ma dnes ešte potrebovať?” opýtala sa opatrne. “Je dosť hodín, už by som šla domov.”
Ozval sa Peter:
“Lucka, kam by ste chodili! Dajte si s nami, prineste si pohár!”
Usmiala sa na neho a pokrútila hlavou:
“Ďakujem.”
Vrátila pohľad Lucasovi.
“Lucia, bol by som rád, ak by ste si s nami pripili. Bol to naozaj úspech,”  vyzval ju čistým, nadradeným hlasom bez akéhokoľvek citového zafarbenia.
“Naozaj nie, ďakujem. Nemôžem.”
Keď nespokojne zdvihol obočie, dodala:
“Som autom.”
“Dobre. Chcem s vami ešte hovoriť, počkajte chvíľu.”
Odpil si. Lucia zaúpela.
“Ja by som o hodinu potrebovala niekde byť…”
“O chvíľku sa vám venujem,” trval na svojom.

Vrátila sa k sebe a zložila na stoličku. Tep sa jej zrýchľoval, srdce sa pokúsila utíšiť hlbokým nádychom. Zamyslela sa nad cigaretou, ale začula, ako sa obaja muži vedľa dohodujú na večernom drinku a vzápätí na to Peter prešiel okolo nej:
“Máte ísť tam,” oznámil s úsmevom a odišiel. Na sekundu zavrela oči a potom sa postavila.
“Počúvam vás,” začala hovoriť ešte skôr, ako k nemu vošla.
“Sadnite si,” ukázal na stoličku oproti svojmu stolu, ešte stále po Petrovi ležérne natočenú na bok. Poslúchla.

“Máte pripravené aj nejaké vysvetlenie toho, čo sa dnes stalo?” opýtal sa a nepriateľsky založil ruky na prsia. Jej nasilu pokojný výraz tváre hneď zmizol. Zažmurkala a uhla pohľadom:
“Ani nie,” šepla.
“Navštevujete nejaký kurz?”
“…nie.”
Pokýval hlavou.
“Tak si to zhrňme. Ste u mňa už vyše roka. Naposledy minulý týždeň som od vás chcel pomerne jednoduchý graf s troma premennými. Odovzdali ste mi výtvor, po ktorom som nechápal, ako dokážete obsluhovať kávovar. A dnes mi za sedemnásť minút nielenže pochopíte zadanie zložitej analýzy, ale ešte ju aj viete premyslieť, dokončiť, navrhnúť riešenia a dokonca nájsť chyby v zadaní, ktoré si nikto pred vami nevšimol! Vytvoríte zložité tabuľky a grafy, opravíte chybné vstupy a odovzdáte vypracovaný elaborát hodný manažéra, ktorý už desať rokov nerobí nič iné, iba projektuje a riadi solárne elektrárne. A na toto nemáte žiadne vysvetlenie?!”
Už ho kričať počula, ale nikdy nie na seba. Asi čakala pokojnejšiu reakciu. Nevedela, čo povedať a tak mlčala. Hrýzla si peru a pozerala do zeme. Neveriacky a zlostne si odfrkol. Chvíľu sa mlčky snažil upokojiť a potom vyrovnaným hlasom predniesol:
“Ja chcem vysvetlenie, Lucia. A to veľmi dobré. A ja ho aj dostanem.”
Výhražne sa usmial, keď mu venovala vyplašený pohľad.
“Pôjde to s vami buď po dobrom, alebo po zlom. A verte mi,” predklonil sa a oprel predlaktiami o stôl, “mňa zlého zažiť nechcete.”

 

Pokračovať na ďalšiu kapitolu 

Lucas – 4.kapitola