Lucas – 12.kapitola

Dočkala sa až o takmer hodinu:
„Poď sem,“ zaznel jeho hlas do ticha.
Prešla k nemu.
„Dvere,“ povedal do stola, keď ona už ich zatvárala. Nie, žeby sa ho bála. Vedela, že toto bude nepríjemný rozhovor, ale súhlasila s tým, že nepatrí do cudzích uší. Ostala stáť pri dverách a on sa rozhodol nenavigovať ju. Vzal do rúk jej výpoveď a položil na okraj stola bližšie k nej.
„Počúvam,“ pozrel sa jej do očí.
„Nezachytila som otázku,“ odvetila a zdvihla nos.
„Prečo chceš odísť?“

BOXERKY IMPERIA ČIPKOVANÉ 13,99 €
BOXERKY IMPERIA ČIPKOVANÉ 13,99 €

Zvraštila obočie:
„Sranduješ, však?“
„Nie. Vážne sa pýtam.“
„Lucas. Znásilnil si ma!“ začala zdvíhať hlas.
„Páčilo sa ti to!“ vykríkol on.
„Nie, nepáčilo!“ odporovala.

Prekvapene a rozčúlene nadvihol obočie a zalapal po dychu. Odsunul stoličku, postavil sa a hánkami oprel o stôl.
„Do čerta, vyšukal som z teba orgazmus! Tak mi tu teraz nerozprávaj, že sa ti to nepáčilo!“
Odpovedala až po pár sekundách, už pokojnejšie:
„Ja netvrdím, že to technicky nebolo príjemné.“
„Aha, príjemné?“ zopakoval ironicky. „Ok, pokračuj.“
„Ale toto si ku mne nikto dovoľovať nebude.“
Obišiel stôl, ale nepokúsil sa priblížiť k nej, len sa zadkom oprel o hranu. Založil si ruky na prsia:
„To ťa naozaj až tak hnevá, že som ťa prinútil poslúchať?“
Rozhorčene pokrútila hlavou:
„Lucas, ja toto naozaj nie som povinná znášať. Nemáš právo na niečo také.“
„Lucia, za ten tvoj megapodvod ti malá príučka patrila. A zase uznaj, že na to, čo si si zaslúžila, si obišla veľmi dobre.“

Prečítaj si príbeh o panovačnom kráľovi a krásnej zajatkyni

Rozprávka pre veľké dievčatá – 1. kapitola

 

Zlostne odfrkla:
„V normálnom svete by stačila výpoveď!“
„To by si mala na háku! Môj trest bol oveľa účinnejší. A nepopieram, že pre mňa príjemnejší,“ žmurkol.
Pokúšala sa nezdvíhať hlas:
„Lucas, na mňa nikto nebude siahať bez môjho dovolenia. Nikto sa ku mne nebude správať ako k malému decku a vychovávať ma.“
Vyzerala ohromne sexi, takáto odhodlaná a odvážna. Lákala ho myšlienka schmatnúť ju a skrotiť. Hlavou mu preletela hlúpa puberťácka veta ´zalomiť a nabiť´. Neodvážil sa však týmto smerom ani len zviezť rozhovor, nie sa o to ešte pokúsiť. No ani nemusel, Lucii jeho úvahy prezradila okamžitá reakcia jeho tela – krv sa mu nahrnula do nohavíc, čo bolo hneď aj vidno.
„To robíš naschvál?“ zamračila sa Lucia, keď vrátila pohľad späť do jeho očí.
„Nie, prepáč.“ Strčil si ruky do vreciek nohavíc, dúfajúc, že to bude na zamaskovanie stačiť. „Povedal som ti, že na teba reagujem hneď, ako si v miestnosti. Neovládam to. Len tak mimochodom, z nás dvoch skôr ty.“ Vyzývavo sa na ňu usmial.
„Možno by si mal tráviť v kúpeľni viac času,“ odsekla.
„Ak ťa to poteší, dnes ráno som si ho vyhonil dvakrát,“ zakontroval.
„O tomto sa ja nebudem baviť. Podpíš to.“
„Nie. Nikam nejdeš.“
„Ts!“ vyprskla a pokrútila hlavou: „Myslím, že situáciu úplne nechápeš. Skúsim ti ju vysvetliť: Ak nepodpíšeš ty, podpíše personálne. A ak by si tam náhodou zaúradoval a oni by mi to nechceli vziať, tak tu zajtra jednoducho nebudem. Alebo si naozaj myslíš, že pre mňa má hrubé porušenie pracovnej disciplíny z tejto firmy nejaký význam?“

TANGÁ ORIENS 8,69 €
TANGÁ ORIENS 8,69 €

Na tento fakt trochu pozabudol a musel uznať, že má pravdu.
„Ok,“ začal a rozmýšľal. „Skúsme sa dohodnúť. Môžem sa pokúsiť… Prestať na teba používať silu.“
„Ty sa nebudeš o nič pokúšať. Toto sa jednoducho skončí. Bodka!“
Chvíľu jej hľadel do očí a uvedomoval si, že túto vojnu nemá s čím hrať . Lenže nechcel o Luciu prísť:
„Tak inak,“ začal pomaly. „Existuje niečo… Čokoľvek… Čo keby som urobil, by ťa presvedčilo ostať?“

Zaváhala. A potom pokrútila hlavou:
„Nie. Jedine, keby si sľúbil, že sa ma už nedotkneš.“
To sa mu nepáčilo ani trochu, ale bolo to svetlo na konci tunela:
„Beriem,“ súhlasil váhavo.
Prekvapil ju. Nečakala, že bude súhlasiť.
„Ehm…,“ premýšľala, „ …aj tak to podpíš.“
Kým stihol odmietnuť, pokračovala: „Urobíme to takto: Naformulovala som to ako ´ukončenie pracovného pomeru dohodou k dnešnému dňu´. Dátum tam nie je. Podpíš a ja si to odložím. Ty sľúbiš, že sa ma bez dovolenia nedotkneš a ja sľúbim, že kým budeš slovo držať, ten papier nepoužijem. Ak slovo nedodržíš a to počítam aj náhodné dotyky pri podávaní papierov, či v preplnenom výťahu, dopíšem dátum a odovzdám na personálne.“
Váhal:
„Tro-ochu tvrdé. Naozaj sa môže stať, že… ja neviem, vrazíme do dverí obaja naraz,“ skúšal.
„Áno. A v tej chvíli môžem odísť,“ mykla plecom.

Sledoval ju, nadýchol sa, vydýchol. Otočil sa k stolu, prisunul si list papiera bližšie. Vzal do ruky pero. Nečítal, len premýšľal. A potom natrénovaným pohybom ruky podpísal dohodu s diablom. Vzal papier, otočil sa k Lucii a podal jej ho:
„Dobre, takže naspäť kolegovia.“
Lucia si papier vzala a mlčky ho skladala na polovicu.
„Čo znamená, že si moja podriadená a v kancelárii budeš plniť všetky moje zadania.“
„Pracovné. Z mojej pôvodnej náplne práce,“ prikývla.
Otočila sa a zjavne spokojná prešla k sebe.
Bol presvedčený, že tento truc ju o deň-dva prejde. Ale aj tak mal z toho zlý pocit.

TANGÁ NESSA 7,89 €
TANGÁ NESSA 7,89 €

Dohodol si radšej s Petrom drink, vzal sako a prešiel okolo Lucie.
„Môžeš ísť domov. Idem preč a dnes sa už nevrátim,“ oznámil.
V takých situáciách zvykla poďakovať a zaželať pekný deň, ale teraz jej jeho nijako zle myslené povolenie zdvihlo tlak, tak mlčala. Prešiel dva kroky a hneď ich zacúval späť. Keď mu venovala spýtavý pohľad, on si strkal ruky do vreciek nohavíc a evidentne premýšľal. Pozrel sa na ňu:
„Ja mám iné nohavice a ty kabelku. Tú včerajšiu si u mňa nechala? Mám ti ju priniesť?“
„Nie, vzala som si ju.“
„Ok.“ A šiel.
„Za to by ma zavreli,“ zahundrala si pod nos.
„…čo si povedala?“
Strhla sa a otočila k nemu. Nečakala, že ju bude ešte počuť.
„Ehm, že… Tie nohavice si mal v kúpeľni úhľadne zavesené. Zjavne si sa za mnou veľmi neponáhľal,“ rozhodla sa odviesť pozornosť útokom. Nepriateľsky na ňu zazrel. Chvíľu váhal, ale potom povedal:
„Prekvapí ťa, ak ti poviem, že primárne som si ho tam išiel vyhoniť? Inak by som ťa bol dal už na tej posteli.“

Dívala sa na neho a mlčala.
„Ale bál som sa, že ťa nestihnem vzrušiť a že by si to vnímala naozaj ako znásilnenie.“
Ešte chvíľku mu hľadela do očí, potom sklopila pohľad a otočila stoličku späť k monitoru:
„Nezaujímajú ma tvoje dobré úmysly. Nemal si na to právo. V každom prípade, už sme to predsa vyriešili. Prajem ti pekný večer.“
Pár sekúnd váhal a odišiel.

 

Pokračovať na ďalšiu kapitolu 

Lucas – 13.kapitola