Lady Adelin – 16. kapitola

Si tu prvýkrát? Začni od 1. kapitoly

Mattias si pretrel čelo, prehrabol vlasy a potom pozrel na Adelin. Dívala sa na neho tak zvláštne, že sa opýtal:

„Čo je?“

„Nič,“ odvetila Adelin s úsmevom.

Nemal najmenšiu chuť pohádať sa ešte aj s ňou, ale predsa povedal:

„Nikdy ste sa na mňa takto nepozerali.“

„Páči sa mi, ako sa správate k sestre.“

„Ako?“

„Neposlúchla vás. Nepôsobíte ako muž, ktorý si toto nechá.“

„No, jej sa to stáva často.“

Prikývla a zdvihla sa na odchod. Už stála vo dverách, keď ju Mattias oslovil:

„Lady Adelin?“

Otočila sa naspäť:

„Uhm?“

Vstal a prešiel až k nej. Príliš blízko. A zase skontroloval chodbu.

„Dotklo by sa ťa, keby som dnes neprišiel? Na teba potrebujem plnú pozornosť a sústredenie. Nie som si istý, či by som to dnes dokázal. Nechcel by som ti nejako ublížiť.“

„V poriadku,“ usmiala sa chápavo a zamyslela nad tou plnou pozornosťou.

Keď prechádzala dverami, ešte cez rameno prehodila:

„Ale môžete sa prísť porozprávať.“

Také pozvanie ho prekvapilo a zaujalo.

Mattias zašiel do svojej izby. Vládlo tam ticho, len v kozube praskal oheň. V pamäti sa mu vracala krivka Adelininho krku, ten tenký oblúk pod vlasmi, a spôsob, akým sa jej dych zlomil, keď od neho odskočila. Predstava, že by mohol tvár vnoriť do tej mäkkej kože, vdychovať jej teplo a držať ju pri sebe, až by sa mu celá poddala, ho pálila pod kožou ako oheň. Nebola šanca, že by za ňou teraz mohol ísť takto. Nadržaný. Nie bez toho, aby sa jej netúžil dotknúť. Sadol si na kraj postele, predklonil sa, zatvoril oči. Rozopol si nohavice, rukou zovrel penis. Dych sa mu zrýchlil. V mysli cítil jej pokožku, pery, ktoré sa mu otvorili, telo, ktoré ho nechalo vstúpiť. Nežné, krehké a dovolené. Župan jej skĺzol z ramien a pod jeho ústami sa chvela ako voda pod vetrom. Nechala ho. Prijala. A on tú predstavu pustil cez seba tak hlboko, až sa mu celé telo stiahlo v prudkom výstreku. „Adelin,“ vydýchol v slastnom kŕči. Ostal potom sedieť so skloneným čelom, dlaňou opretou o stehno. Až kým sa mu neupokojil dych.

Ešte chvíľu sedel, zavretý v obraze, ktorý v ňom doznieval. A potom ho premohla ďalšia vlna predstavy. Tentoraz bola iná. Pokojnejšia, hlbšia. Adelin neležala pod ním, ale vedľa neho. Tvár otočená k nemu, spala. Jej dlaň bola na jeho hrudi. A on ju len držal. Dych sa im pomaly zosúladil. Nepotreboval viac. Stačilo mu, že by ho pustila tak blízko, aby mohol cítiť, že tam patrí. Začal mať pocit, že intenzita jeho citov k nej rastie už nebezpečne rýchlo. Ak sa do tejto ženy zamiluje, je stratený. Nikdy nebude vedieť, čo iným alebo aj jemu, urobí alebo neurobí. Je možné, že sa mu nepodarí oženiť. Nikdy nebude vedieť, koho ona urazí, ale bude stáť za ňou. Jej schopnosť čítať bude vadiť celej spoločnosti a on ju bude chcieť aj tak podporiť. Milovať túto ženu bude znamenať zmieriť sa s neistotou. To rozhodne nie je dobrý nápad, to vedel určite. Akurát si nebol istý, či pre neho už nie je neskoro.

Aj tak sa rozhodol, že za ňou pôjde a vstal. Obliekol si kabát, prešiel dlhou chodbou až k jej izbe a zaklopal. Adelin otvorila dvere v obyčajnom, jednoduchom oblečení, vlasy mala len zľahka zopnuté. Nič zvodné, nič provokatívne. Vyzerala skôr ako dievča, ktoré si už pripravilo pokoj na noc. Aj tak bola nádherná. Jej pohľad bol tichý, ale pozorný.

Pustila ho dnu. Mattias si uvedomil, že toto je dobrá príležitosť naučiť ju, že sa ho nemusí báť. Prešiel k posteli a naznačil jej, aby si ľahla. Vyčítavo naklonila hlavu, tak rýchlo povedal:

„Budeme sa len rozprávať. Nič ti neurobím.“

Poslúchla ho a uložila sa na prikrývku, stále oblečená. Ľahol si vedľa nej, ponechal si odstup a ruky si dal za hlavu. Takto to pôsobilo prirodzene, pokojne a nenútene. Mlčali dlhšie.

„Predstav si,“ začal Mattias potichu, „že by žena živila muža. Nielen tolerovala, ale ho v tom podporovala. Myslíš, že by sa to mohlo podariť?“

Adelin sa jemne nadýchla. „Veľmi tomu neverím. Táto spoločnosť je zlá.“

„Ale keby to chceli obaja?“

„Ja nie som dobrý príklad pre vzťahy. Ale podľa toho, čo viem, aj tak by to bolo ťažké. Museli by sa navzájom podržať viac, než ktokoľvek iný. Pretože spoločnosť by ich rozbila, len čo by sa ukázali.“

Mattias prikývol, ale nevzdal to. „Ty by si to vedela?“

Zasmiala sa potichu, ale bez veselosti. „Ja nehľadám žiaden vzťah. A nie som bohatá,“ uškrnula sa, no v očiach jej nič neblýskalo.

Zostal nehybný, len hlas mu zjemnel:

„Prečo trváš na tom, že sa nechceš vydávať?“

„To už mám za sebou.“

Slová padli tak pokojne, až z nich mrazilo.

„Moja matka sa rada mýli, ale má pravdu, že si ešte veľmi mladá.“

Adelin stiahla pery do tenkej čiary. „Niečo také už nikdy viac nechcem zažiť.“

Mattiasa zabolelo, keď si predstavil, o čom hovorí. Hrdlo mal suché, ale nepohol sa. Len pohľad mu potemnel.

„Väčšina chlapov taká nie je. Narazila si na výnimku.“

„To nebudem riskovať.“

Povedala to tak odhodlane, že sa rozhodol netlačiť.