Na Natáliinu rannú správu Oliver neodpovedal, tak sa pustila do práce. V noci sa jej už nechcelo, takže ponahadzovanie fotiek Madam Evy ostalo na ráno.

Prechádzala pohľadom zábery jej tváre a takisto aj toho chlapa, ktorého meno vlastne stále nevedela. S Madam Evou sa nekamarátili, ale nemohli si byť nesympatické. Natálii sa páčilo, ako Madam Eva pristupovala k subíkom. Podobne ako Sandra, férovo a s citom. Hoci si za to väčšinou nechávala platiť, ale to aj Sandra. Povyberala najkrajšie zábery a prihlásila sa do administratívneho rozhrania webu, keď zazvonil telefón. Dušan:
„Už na to pracujem, máš ich na webe do hodiny,“ zdvihla bez pozdravu.
„Nie preto ti volám,“ zrušil ju Dušan a z hlasu bolo zjavné, že ho práve niečo poriadne zabavilo.
„Chceš počuť vtip?“ pokračoval.
„Počúvam.“
„Práve mi prišla správa od tej včerajšej modelingovej agentúry. Že sa mi veľmi ospravedlňujú, že včera nezohnali náhradu!“ a rozosmial sa opäť.
Natália sa zamyslela:
„A… Kto je potom ten chlap, ktorého sme včera fotili?“
„To ja neviem!“ odpovedal Dušan a rozosmial sa ešte viac.
Natália sa uškrnula.
„No ale, keď sa chce fotiť,“ pokračoval Dušan, „ja mu v tom brániť rozhodne nebudem!“
„Hm. Aj to je uhol pohľadu. Mne by napríklad na tvojom mieste napadlo, či vôbec mám právo tie fotky publikovať,“ sucho poukázala na právny detail.
„Do piči,“ vyletelo z Dušana okamžite a zložil.

Natália zhodnotila, že zverejňovať včerajšiu tvorbu radšej ešte nebude a skontrolovala okno správ.
Oliver: „Dobré ránko :-* “
Natália: „Spal si dlho :-* “
Oliver: „Hej, bez budíka. Dnes mám len nejaké stretnutia, nejdem do kanclu. A včera si ma nechala zaspávať na tvrdo, takže mi to chvíľu trvalo 🙁 “
Natália: „To ma teší 🙂 Aj také občas potrebuješ.“
Oliver: „Dúfam, že nie často. Dnes už budem môcť?“
Natália: „ 🙂 to ešte neviem 🙂 “
Oliver: „Dobre. Budem sa snažiť, aby som mohol :-* “
Natália: „Čo robíš?“
Oliver: „Ležím pri telke a myslím na teba :-* “
Natália: „A na čo myslíš?“
Oliver: „Či by si nechcela, aby som ti ho trošku dotvrdil 🙂 Máš ma rada tvrdého. Možno by mi to zvýšilo šance dostať dnes dovolenie :-* “
Natália: „ 😀 to vôbec nie je zlý nápad 🙂 …nevadí ti byť stále tvrdý?“
Oliver: „Čo mi na tom môže vadiť? Je to skvelý pocit. Hoci na to nie som vôbec zvyknutý. Neviem, či som za celý život stál toľko, ako od kedy poznám teba.“
Natália: „ 😀 somarina. Myslela som, či to nespôsobuje nejaké problémy v realite.“
Oliver: „Nie. Milujem, keď ma držíš v napätí, čo bude 🙂 A rád som na hrane 🙂 “
Natália: „Na hrane?“
Oliver: „Áno. Keď som už tak nadržaný, že by som striekal v sekunde. Ale nemám dovolenie a musím sa sústrediť, aby som sa neurobil. Dokážeš ma na hranu dohnať veľmi jednoducho :-* Páči sa mi to.“
Natália: „Tak si daj desať minút. Pomaly :-* “
Oliver: „Dobre 🙂 “
Usmiala sa.
Oliver: „Kedy uvidím tvoju včerajšiu prácu?“
Natália: „Popravde, v tejto chvíli naozaj neviem, či vôbec 😀 “
Oliver: „Prečo? 🙁 “
Natália: „Lebo my vlastne nevieme, či hlavný aktér dovolí zverejniť fotografie 😀 “
Oliver: „Nie som si istý, či tomu rozumiem. On sa nechal fotiť pri sexe, ale nechce, aby tie fotky niekto videl?“
Natália: „Takto som to nepovedala. Ale možné to je.“
Oliver: „…asi mám už odkrvený mozog. Máš tých desať minút, moje. A ja tu mám o chvíľu šoféra. To bude riadne tvrdá cesta 🙂 “
Natália: „Také máš predsa rád, nie? 🙂 “
Oliver: „Mám 🙂 Mohol by som ťa dnes pozvať na večeru?“
Natália: „Nemohol 🙁 V prvom rade preto, že s platením som na rade ja, ale najmä, večer pracujem 🙁 “
Oliver: „ 🙁 škoda. Tak inokedy.“
Natália: „Dobre 🙂 “
Natálii prišlo úsmevné, keď si uvedomila, aké slovo použila. A pritom úplne bežné. Oliver neodpovedal, tak si urobila kávu, dala cigu a čakala na informáciu od Dušana.

Keď správa konečne prišla, našťastie bola pozitívna. Ukázalo sa, že chlapík zo včera sa naozaj s Madam Evou pozná, ale nie je profesionálny model a došiel vlastne len akousi polonáhodou zachrániť situáciu. Ale so zverejnením fotografií súhlasil a to bolo hlavné. A Natália mala čo robiť až do neskorého poobedia. Fotky nestihla nahodiť všetky, lebo čas sa posunul tak, že sa pomaly potrebovala začať obliekať na večerné fotenie.
Oliver: „ 🙂 “
Natália: „Už si doma?“
Oliver: „Len na chvíľu. Povedala si, že večer pracuješ, tak som si tiež dohodol jednanie na pive 🙂 “
Natália: „Ty piješ pri práci pivo?“
Oliver: „Aj víno, aj tvrdé 🙂 Ale to sa nie s každým dá 🙂 Ponáhľaš sa? Nemohol by som ti zavolať? Chcel by som ťa aspoň počuť  :-* “
Natália: „Neponáhľam… Nespomínam si, žeby som ti dala svoje telefónne číslo.“
Oliver: „Máš ho na webe 😉 “
Natália: „Jasné 🙂 Dobre, neponáhľam sa.“

Len chvíľku na to zazvonil telefón:
„Ahoj,“ zaznel Oliverov mäkký hlas.
„Ahoj,“ usmiala sa. „Aký si mal deň?“
„Tvrdý,“ zaznela samozrejmá odpoveď.
„To bola sťažnosť?“
„Vôbec nie. Vieš, že to mám rád.“
„Tak si ho pohoň.“
„…teraz?“
Natália zlostne pokrútila hlavou. Zapamätá si on niekedy, že neznáša tieto jeho overovacie otázky?
„Oliver!“ zavrčala.
„Prepáč,“ vysypal rýchlo. „Prepáč, už sa rozopínam.“
„Len pomaly, kĺzavo, “ povedala po chvíľke už jemnejšie.
„Dobre,“ odvetil hlasom, v ktorom bolo poznať, že už začal plniť rozkaz.
„Príjemné?“ podpichla.
„Veľmi,“ súhlasil ticho.
„Tak trošku rýchlejšie!“ prikázala a zrýchlený dych takmer hneď potvrdil poslúchnutie.
„Páčiš sa mi takýto,“ uškrnula sa.
„Viem. Snažím sa,“ jeho hlas neznel ani zďaleka tak rázne ako jej.
„Tak ešte rýchlejšie!“
„…prosím.“
„O čo?“
„Toto sa nedá vydržať. Prosím, dovoľ mi prestať.“
„Nie,“ odmietla škodoradostne. V podstate si uvedomovala, že v jej hlase musí byť počuť vzrušenie, ale nerušilo ju to. Zvuk jeho zrýchleného dýchania jej zvieral žalúdok a zmocňovalo sa jej vzrušenie.
„Prosím!“ zakňučal Oliver.
„Poriadne!“ zdvihla hlas. V tej chvíli jeho prudký dych odrazu ustal a vymenilo ho hlasné, hlboké vydýchnutie. A po sekunde ďalší dlhý výdych, ale tento bol jednoznačne porazenecký. Zaváhala:
„…to… nemyslíš vážne.“
„Prepáč. Neudržal som sa. Prepáč, prosím,“ znel zúfalo.
Natália sa sklamane nadýchla:
„Aj tak musíme ísť pracovať.“
„Prepáč, prepáč!“
„Prestávam stíhať. Ozvem sa neskôr, ok?“
„Dobre. Mrzí ma to,“ zašepkal.
„Maj sa zatiaľ,“ odpovedala a jeho „aj ty“ začula, keď už skladala telefón. Ešte raz sklamane cmukla a šla sa obliekať.