Ako zbaliť suchára – 12.kapitola

eroticke poviedky

Natália: „Dobré ránko, pán riaditeľ ? “

Vytiahla šálku z kávovaru, keď sa vrátila z cigarety.

Oliver: „Ale nooo ☹ Naozaj mi tak musíš hovoriť? Vidím, že sa mi tým posmievaš.“
Natália: „Veď ok :-p Aký máš deň?“
Oliver: „Na hovno. Zabudol som si doma hodinky, moji ľudia zase neurobili, čo mali, serie ma minister s tými jeho nezmyselnými požiadavkami a večer mám pracovné pivo, na ktoré sa mi vôbec nechce ☹ “
Natália: „…aha… Ty nosíš hodinky? ? Aké?“
Oliver: „Viem, že sa to dnes už nenosí. Trochu masívne, hnedý remienok. Prečo?“
Natália: „Len odvádzam pozornosť. Zdáš sa mi podráždený.“
Oliver: „To je len prepracovanosť. Poznáš ten pocit, keď ti v práci stojí 4-5 vecí, ktoré nezávisia od teba a potom sa nekontrolovateľne mení poradie ich priority a ty len dookola prerátavaš plán.“
Natália: „No, keďže pracujem sama, tak nepoznám… Viem ti nejako pomôcť?“
Oliver: „V pohode. Pôjdem si dole dať kávu a prečítať noviny. Myslím, že ich už priniesli.“
Natália: „Ty čítaš papierové noviny??“
Oliver: „Mám to rád. Zvuk toho papiera, jeho vôňu. Je to pre mňa relax.“
Natália: „To je chutne divné ? “
Oliver: „Neviem, či chutne, ale divný som, to viem ☹ “

Natália sa usmiala a prešla do kúpeľne. So zubnou kefkou v ústach si všimla novú SMS:
„Ahoj, máš čas fotiť pre zábavu?“ znela správa od Sandry, kamarátky.
Prechytila si zubnú kefku do pravej ruky a ľavou odpísala:
„Kedy?“
„Dnes ? ,“ prišla obratom odpoveď.
Natália, šúchajúc si ultrajemné štetinky o sklovinu, zamyslene prebehla najbližšie plány.
„Mám. Kde a čo?“
„U mňa. Treba vytrieskať zajačika ? “
Natália sa uchechtla a vodou vypláchla pusu.
„Stále bývaš v tej prdeli? Tak do dvoch hodín by som tam vedela byť.“
„Platí.“

Prebehla k počítaču:
Natália: „Zlato, odchádzam a prídem až večer.“
Oliver: „Viem, že ma máš aj v telefóne ? “
Natália: „ :-p mám, ale dnes na teba nebude čas.“
Oliver: „Nevyplazuj ten jazýček, aby som ti naň nenastriekal smotánku.“
Natálii primrzol úsmev na tvári.
Natália: „OLIVER!!! Pozor na pusu!“
Oliver: „Prepáč ☹ “
Odmietla sa nad tým rozčuľovať a radšej sa rýchlo poobliekala.
Aby o pár hodín vystúpila v malej dedinke pánu bohu za chrbtom. Rozhliadla sa po krásnych horách v okolí a ako vždy pri svojom príchode, aj tentokrát sa zamyslela nad tým, či sa nevykašlať na stres a ruch veľkomesta.
„Nazdar, krásko!“ privítala ju Sandra ironickými slovami, ale úprimným tónom a objatím.
„Ahoj,“ opätovala objatie.
Vybrala z auta kabelku aj tašku s foťákom a obe vošli do domu.

Teda presnejšie rovno do mučiarne.
„Ako doma,“ povedala Sandra, „kávu, čaj?“
„Kávu,“ odvetila Natália a začala si vybaľovať foťák a cigarety.
„Hneď to bude,“ zašveholila Sandra ochotne a už jej nebolo.

Sandra nastavila foťák na pološero, ktoré tu bolo vždy, potom ho položila na kožou potiahnutý dereš a zapálila si. Pohľadom prebiehala mučiace nástroje a pomôcky, či nenájde nejakú novú. Všetky biče, rákosky aj pádla spoznávala. Dildá, vibrátory, kolíky. Aj drevený kríž stál na známom mieste. Asi nič nové.
„Madam,“ ozvalo sa od dverí, tak sa otočila.

Stál tam nahý mladý chalan, niečo po dvadsiatke. Priemerná postava, polostoporený penis, na krku kožený obojok a v rukách tácka so šálkou kávy.
Nepoďakovala, to sa v tejto situácii nerobí. Len prikývla a naznačila, nech to položí.
„Poslúžim ešte madam?“ opýtal sa.
Pokrútila hlavou a sledovala, ako odchádza.

Takmer vzápätí vošla Sandra. Natália ju preletela pohľadom:
„Wow!“ zvolala uznanlivo.
Obtiahnuté kožené nohavice dopĺňali čižmy nad kolená s vysokými ihličkovými opätkami. Kožený korzet bol zrejme šitý presne sa Sandrinu luxusnú postavu, ktorú okrem dlhých nôh tvoril štíhly pás a krásne urobené silikónové trojky. Medzi nimi teraz na retiazke visel znak trojnej monády. Dlhé rovné čierne vlasy doplnené krvavočerveným rúžom už boli iba korunkou jej dokonalého vzhľadu.

Sandra zdvihla obe ruky a predviedla elegantnú otočku:
„Nech z toho chalan niečo má, keď už ho to stojí kilo, nie?“ usmiala sa a tiež siahla po cigaretách. „Nie žeby ja som si ho neplánovala vychutnať,“ doplnila a žmurkla.

Natália si sadla a v tej chvíli sa chalan vrátil:
„Madam,“ oslovil tentokrát Sandru. Tá mu z tácky vzala poldecák plný číreho destilátu a otočila ho do seba. Nestriaslo ju, zato Natáliu áno. Nikdy nechápala, ako môže niekto piť gin.
„Padaj po ďalší!“ zrúkla Sandra, keď prázdny pohárik vrátila na tácku. Chalan sa ihneď otočil, ale aj tak doplnila rovnakým tónom:
„A pohni si! Kto má na teba čakať?!“
„Máš niečo nové, moja?“ otočila sa k Natálii opäť nežne a pokojne. „Možno konečne nejaký chlap na obzore?“
„Stále nie,“ odpovedala Natália a sledovala, ako si kamarátka sadá vedľa nej.
„Ja ťa nechápem. Vieš ako by si sa mohla mať?“
„Viem,“ vydýchla Natália zamyslene, rozhliadajúc sa dookola.
„Tvoja vec,“ zhodnotila Sandra a v popolníku uhasila nedofajčenú cigaretu. Vzápätí na to aj Natália svoju a vzala do rúk foťák.
„Len zo zvedavosti, čo chce?“ opýtala sa Natália.
„On?“ Sandra mávla hlavou k dverám. „Len bitku. Ale chce z nej pamiatku.“
„No tak to bude mať po tebe ešte dva týždne.“

Obe sa usmiali a potom vstali. Vošiel chalan, Sandra do seba otočila ďalší pohárik a šla na vec.

Prinútila chalana postaviť sa do stredu miestnosti. Rozkročené nohy mu priviazala o kovové oká v podlahe, obe ruky spolu vytiahla vysoko nad jeho hlavu a aj tie uviazala. Chalan trochu prestúpil, aby stál na chodidlách pevne. Zjavne vedel, čo ho čaká. Znehybnené polovzrušené mužské telo stojí za zvečnenie. Cvak, prvý záber. Sandra vzala do rúk jazdecký bičík za oba konce a výhražne ho ohla. Cvak, druhý záber. Postavila sa tvárou k chalanovi a to už Natália mohla iba tušiť jej zákerný úsmev. Ženská ruka schmatla chalanovi sánku, červené pery sa priblížili k tým jeho bledým. A potom sa cvakanie fotoaparátu začalo zlievať s dianím.

Sandra evidentne šepkala vyhrážky, lebo chalan začal viditeľne rýchlejšie dýchať. Prebehla mu rukou po tele a skončila v rozkroku. Bez váhania hrubo zovrela semenníky, chalan vykríkol a pokúsil sa predkloniť, ale to mu putá nedovolili. Ani Sandrina ruka, zovrela ešte pevnejšie. A červené pery začali vyhrážky a nadávky namiesto šepkania tlmene vrčať, tesne pri jeho tvári. So zaťatými zubami prikývol, Sandra ho pustila, pochválila a odmenila fackou. Potom mu chytila vtáka a začala honiť. Chalan trochu pookrial a začal sa na ňu dívať vďačne. Ešte chvíľu a nečakane mu vrazila ďalšiu facku. Hneď na to sa postavila za neho a na zadok mu našvihala zo desať rán bičíkom. Chalan sa držal a ani nemukol.

Sandra vymenila bičík za strapcový bič. Natália odklonila foťák a zaostrila. Áno, to čo vidí nie sú mäkké koženkové prúžky, aké sa predávajú v sídliskových sexshopoch pre začiatočníkov. Toto je kvalitná hrubá koža. Uznanlivo kývla hlavou a ďalšie dianie sledovala cez foťák. Sandra sa postavila za chalanov chrbát a začala vyplácať rany. Prvých pár desiatok bolo počuť len údery kože o telo, ale potom sa pridali mužské výkriky. Sandra však neprestávala. Po ďalších desiatkach sa chalan zvíjal od bolesti a snažil uhýbať úderom, ale to nebolo možné. Triasli sa mu kolená a párkrát by sa mu asi aj podlomili, keby to viazanie dovolilo. Akoby uťalo, Sandra položila bič a postavila sa pred mučeníka. Jej dokonalá postava a vznešené držania tela silne kontrastovali s tým jeho nahým a zúboženým. Zdvihol na ňu pohľad a na tichú otázku prikývol. Opäť mu vzala vtáka do ruky a začala honiť. Najprv pomaly a potom hneď prudko a rýchlo. Vytrvalo pokračovala dlhé minúty, na mužskej tvári bolo jasne vidieť rozkoš. Nedalo sa odhadnúť, koľko mu dopriala, ale v jednej chvíli prudko prestala. Mučiarňou prenikol mužský výkrik zúfalstva.

Sandra vzala do rúk rákosku a celá tortúra začala odznova. Chalan to už vôbec neniesol dobre a výkriky sa ani nesnažil maskovať, alebo tlmiť. Prvé dve-tri desiatky ešte ako tak stál, ale potom už len visel na rukách. A potom sa Sandra opäť postavila pred neho. Pozbieral zvyšky síl a vyrovnal sa. Červené pery sa priblížili k jeho uchu, ženské prsty objali penis. Prudko, hore a dolu. Chalan ledva stál a celý sa triasol. Trvalo ani nie minútku, kým sa jeho telo naplo a Natália len tak-tak stihla odfotiť ohromný výstrek semena. Orgazmus zjavne trval celkom dlho, Sandra pokojne čakala, kým dostrieka. Až potom ho pomaly pustila. Chalan sa vyčerpaný opäť spustil na ruky.

Po chvíli ho Sandra jemne pustila dole a podala pohár vody. Trvalo ešte pár minút, kým sa pozviechal a prešiel dverami. To už Sandra sedela vedľa Natálie a pripaľovala si.
„Mala by si začať chodiť na nové miesta, aby si našla toho pravého,“ predniesla konverzačným tónom.

 

Pokračovať na ďalšiu kapitolu

Ako zbaliť suchára – 13. kapitola