Ako zbaliť suchára – 11.kapitola

eroticke poviedky

Ráno Natália otvorila oči a hneď si spomenula na Olivera. Hľadiac na telefón, v hlave prebehla včerajšiu debatu a potom myšlienku:
´No, ukáž, čo si vymyslel.´

Otvorila správy:
Oliver: „Myslíš si o mne niečo, čo nie je pravda, ale ja ti to nemám ako vyvrátiť. Tak sa nebudem ani snažiť.“
Oliver: „Ignoruješ ma?!“
Oliver: „Mrzí ma to nedorozumenie ☹ Nechaj ma vysvetliť ti to ☹ “
Oliver: „ ☹ prosím ☹ “

Uvedomila si dve veci: že postupná zmena jeho správania až do poddajnosti jej nepriniesla želané zadosťučinenie a že on teraz uvidí, že správy čítala. Aj tak bez odpovede zablokovala obrazovku. Pri kávovare jej až zvláštne ticho v byte pripomenulo, že Sebastián išiel na nultú hodinu. Na cigarete sa rozhodla, že dnes sa jej do práce nechce a opäť otvorila správy:
Oliver: „Hovor so mnou, prosím. Už budem dobrý.“
Natália: „To je fajn plán.“
Oliver: „Budem, sľubujem. Len sa už na mňa nehnevaj, prosím :-* “
Natália: „Čože taká zmena?“
Oliver: „Strašne som sa zľakol, že o teba prídem. To nechcem ☹ “
Natália: „Tak nehnevaj.“
Oliver: „Už nebudem :-* “
Natália: „Nechcem viac počuť, že si nadávaš. To môžem len ja.“
Oliver: „Dobre, moje :-* “

Prelistovala nejaké fotky, facebook a nakoniec vytiahla z chladničky fľašu.
Oliver: „Môžem ťa nejako potešiť? Urobím dnes čokoľvek si zaželáš a bude splniteľné.“

Usmiala sa a víno naliala do pohára.
Natália: „ 😊 žehlíš?“
Oliver: „Áno ☹ Chcel by som tú svoju hlúposť nejako odčiniť :-* “
Natália: „Nemal by si byť pri mne taký odvážny 😉 “
Oliver: „Snáď ma budeš trochu šetriť. Tak čím ťa poteším, moje?“

Uškrnula sa a odpila:
Natália: „Mohol by si si ho trochu pohoniť. Aspoň päť minút 😉 “
Oliver: „…ja som v práci.“
Natália: „Vo svojej kancelárii. Či to je príliš neprípustné, robiť takéto nehanebné veci v práci? Pán riaditeľ?“
Oliver: „Neposmievaj sa mi ☹ Nikdy som nič také neurobil. Je pre mňa nové, aká si.“
Natália: „Ako chceš.“
Oliver: „Počkaj! Urobím to pre teba. Sľúbil som.“
Spokojne sa usmiala.
Oliver: „Päť minút?“
Natália: „Áno.“
Oliver: „Dobre, moje.“
Natália: „Teraz by som ťa chcela vidieť 😊 Ako neochotne si sťahuješ nohavice 😊 “
Oliver: „Nie je to neochotne. Chcem ťa potešiť. Ale červenám sa určite až za ušami 😮 “
Natália: „Hm. Takže máš na tom svojom koženom kresle nahý zadok a vtáka v ruke, pán riaditeľ?“

Uvedomovala si, že ju táto predstava príjemne vzrušuje. Obzvlášť preto, aké náročné to musí byť pre neho.

Oliver: „Áno ☹ “
Natália: „Je to nepríjemné?“
Oliver: „Práve naopak, šialene príjemné.“
Natália: „Tak sa vykašli na hanbenie a užívaj si to!“
Oliver: „Šialené, že to robím.“
Natália: „Lebo také sa nepatrí? 😊 “
Oliver: „Nepatrí. Už máš tých päť minút.“
Natália: „Dobre 😊 Obleč sa. Ako ti je?“
Oliver: „Riadne zahanbený a ešte viac na…“
Natália: „Na… čo?“
Oliver: „Veď vieš.“
Natália: „Neviem 😊 “

Pokúšala sa z neho dostať presné slovo, ale vykrútil sa.

Oliver: „Už len dúfam, že vydržím domov a neurobím sa už pred tým.“
Natália: „A čo bude doma? 😊 “
Oliver: „Uvoľnenie. Veď som ako kameň, takto nezaspím.“
Natália: „Hm. Nechcel si ma dnes tešiť?“
Oliver: „A nepotešil som? A budem ťa poslúchať celý deň.“
Natália: „ 😊 v tom prípade sa ale musíš na výstrek opýtať 😊 “
Oliver: „Opýtať čo?“
Natália: „ 😀 Či sa môžeš urobiť.“
Oliver: „Musím si vypýtať dovolenie??“
Natália: „Áno 😊 “
Oliver: „Ale to mi ho nemusíš dať.“
Natália: „Nemusím. A pravdepodobne ani nedám.“
Oliver: „Veď zošaliem!“
Natália: „No, budeš sa musieť snažiť dovolenie dostať 😊 “
Oliver: „Tak to musí byť hoodne náročné!“
Natália sa spokojne usmiala a sledovala, ako sa Oliver pomaly zmieruje so značne nevýhodnou pozíciou.
Oliver: „Teba sa partner musí pýtať vždy?“
Natália: „Áno 😊 “
Oliver: „A čo ak sa urobí bez dovolenia?“
Natália: „To radšej nechci vedieť 😉 Ale teba sa to netýka. Nemám čo urobiť, ak neposlúchneš. Nemám na to ani ako prísť.“
Oliver: „Budem sa snažiť poslúchať a vydržať. A prijmem trest, ak zlyhám.“
Natália: „Šikovný :-* Čo ťa dnes čaká?“
Oliver: „Hodne tvrdá porada 😮 “
Natália: „Kedy?“
Oliver: „Za desať minút.“
Natália: „Tak to sa mu ešte stihneš päť minút venovať :-* “
Oliver: „To vážne? 😮 “
Natália: „Vážne😊 “
Oliver: „Dobre.“

Natália vyšla na balkón a zapaľujúc si cigaretu sa začala sústrediť na reakcie svojho tela. Pri predstave, čo sa teraz deje v Oliverovej kancelárii, jasne vlhla. A spokojne usmiala.

Oliver: „Mučíš ma,“ hovorila nová správa, keď sa vrátila k monitoru.
Natália: „Ale no táák. Veď sa iba hráme. Povedz, že nechceš a nebudeme.“
Oliver: „Netušíš, v akom som stave. Týchto päť minút som takmer neustál.“
Natália: „Chceš prestať?“
Oliver: „Nie. Len sa bojím, aby som neutŕžil hanbu, ak sa mi stane nehoda ☹ “
Natália: „Akože by si sa urobil do nohavíc? 😊 Prečo by to mala byť hanba? Mne by sa to páčilo 😊 “
Oliver: „Nechcem, aby si sa mi za to posmievala.“
Natália: „To by som neurobila.“
Oliver: „Musím na tú poradu, moje. Ozvem sa neskôr :-* “
Natália: „Dobre.“

Erotické prádlo, zvodná sexi bielizeň

Naschvál sa odhlásila a ďalších pár hodín prezerala maily a dohadovala termíny fotení. Až okolo druhej otvorila facebook:
Natália: „Aká bola porada?“
Oliver: „Tak nudná, že som bol chvíľami rád, že som tak na…“
Natália: „Tak čo?“
Oliver: „Musím to povedať?“
Natália: „Áno.“
Oliver: „Nadržaný ako zviera. Keby si bola tu, hneď ťa opriem!“
Natália: „Daj si desať minút. Pomaly :-* “
Oliver: „Desať?? Prosím, nie! Neviem, či by som to zvládol ☹ “
Natália: „Povedala som.“
Nebola ochotná ustúpiť, ale zdalo sa, že Oliver má už dosť. Netušila, či naozaj robil, čo tvrdil, ale pôsobil dôveryhodne.
Oliver: „Dobre.“

Ak neklame, tak sa teraz musel veľmi prekonať.

Natália: „Len pomaly. Pokojne, do príjemna.“
Oliver: „Príjemné je to šialene. Až príliš ☹ “
Natália: „Chceš skončiť?“
Oliver: „Nie, ak nechceš ty. Ale tak nadržaný som nebol asi nikdy. Už nemyslím na nič iné len na to, aby som sa neurobil.“
Natália: „ 😊 Si veľmi milý :-* Ide ti to :-* “
Oliver: „Snažím sa. Nechcem ťa sklamať druhýkrát.“
Natália: „ 😊 zlatučký.“
Oliver: „Ježiš, toto nedám. Môžem prosiť o dovolenie?“
Natália: „ 😊 Skús.“
Oliver: „Prosííím!“
Natália: „O čo? 😊 “
Oliver: „…prosím, dovoľ mi uvoľniť sa.“
Natália: „Hmmm… Skús to inak.“
Oliver: „Môžem sa urobiť?“
Natália: „Ešte inak? 😊 “
Oliver: „Prosíím, môžem si vyhoniť vtáka?“
Natália: „ 😊No vidíš, že sa vieš aj jasne vyjadrovať 😊“
Oliver: „Viem. Prosíííím, dovoľ mi striekať.“

Natália ešte párkrát pohľadom prebehla jeho slová a vychutnávala si vlhko vo svojich nohavičkách. Ale nechcela ho dlhšie trápiť, zaslúžil si odmenu. Toľkú snahu a sebazaprenie od neho ani nečakala.
Natália: „Môžeš sa urobiť, zlatíčko :-* “
Oliver: „Ďakujeeem!!!!“

Hľadela na správu tú chvíľku, kým žiadna ďalšia nepribudla. Predstavovala si, čo sa deje v Oliverovej kancelárii a zvažovala strčiť si prsty do nohavičiek. Rozhodla sa najprv pre cigaretu, ale kým stihla vstať, blikla nová správa:
Oliver: „Ďakujem :-* Bol to neskutočne silný orgazmus.“
Natália: „ 😊 To ma teší.“
Oliver: „Chcel by som sa ti zaň odvďačiť.“
Natália: „ 😀 Uvedomuješ si, že celá tá hra bola pre mňa? 😊 “
Oliver: „Ale bola skvelá aj pre mňa. Myslel som, že ma za včerajšok vytrestáš, ale bolo to úžasné :-* “
Natália: „ 😊 Mňa sa oplatí poslúchať 😊 “
Oliver: „Hej, asi to začnem chápať 😊 “

 

Pokračovať na ďalšiu kapitolu

Ako zbaliť suchára – 12. kapitola