Ako zbaliť suchára – 1.kapitola

Unavene zatvorila obal fotoaparátu, potom aj kabelku a sadla si na schod. Prehrabla dlhé ryšavé vlasy, aby jej nepadali do tváre, pripálila Marlborku, vydýchla. Roztiahla kolená, oprela sa o ne lakťami a dlane spojila medzi nohami. Po chvíli si opäť potiahla a unavene sledovala dianie vo veľkej podzemnej sále ponorenej do polotmy. Nahé modelky pobehovali sem a tam, niektoré sa za chôdze obliekali, iné bez hanby v Evinom rúchu sedeli a veselo debatujúc popíjali. Na chvíľu sa zadívala na nádherné plné prsia svojej favoritky, potom zachytila ako jeden z organizátorov vedie za ruku štíhle nahé dievča k drevenému krížu. Videla, ako ju sympatický chlap otočil chrbtom k sebe a jej ruky začal strkať do kožených pút vysoko nad hlavou. Preletela pohľadom ochotne nastavený zadok modelky, o ktorom si uvedomila, že je biely len zatiaľ, keď sa chlap za ňou natiahol po strapcový bič.

“Chceš?” ozvalo sa odrazu pri nej.
Zdvihla pohľad na kamaráta a ponúkaný poldecák čohosi v jeho ruke. Pokrútila hlavou:
“Som autom,” vstala a uhasila cigaretu v popolníku. “A mám toho dnes dosť, idem domov.”
“Tak sa vidíme zajtra,” prikývol a poldecák otočil do seba.
Obaja sa obzreli ku krížu, keď sa od neho ozval hlasný ženský výkrik. Chlap pri ňom jednou rukou hladil spútanej modelke prsia. Tá vďačne vychádzala jeho dotykom v ústrety. Zaklonila hlavu, prestúpila si z jednej nohy na druhú a potom vystrčila zadok. Takmer hneď jej naň prudko dopadli prúžky kože a ozval sa ďalší výkrik.

Natália zodvihla kabelku aj foťák, ramienka oboch si prehodila cez plece.
“Zajtra obedujeme všetci vonku, počítaj s tým,” povedala kolegovi.
“Prečo?”
“To sa mňa nepýtaj, rozhodol o tom Dušan. Ale tipujem, že to bude mať niečo spoločné v tým, že chlap, čo dnes obedy priviezol, nám tu zhrozene začal nadávať do úchylákov a všetci pôjdeme do pekla. Áno, vonku ho odprevadila ochranka,” pobavene žmurkla. “Zajtra by si som kúpila bulvár.”
“Skvelé! Koľko reklamy zadarmo!” zaznela nadšená odpoveď až keď už bola otočená na odchod.

Doma si stiahla nohavice a už len v tričku a nohavičkách prešla chodbou otvoriť dvere do detskej izby:
“Ako sa máme?” opýtala sa a hlavu oprela o zárubňu.
Adolescent hodil na stôl ceruzku:
“Vieš mi vysvetliť dvojbodovú perspektívu?”
“Viem. Musí to byť dnes?”
“Nie.”
Prikývla a pobrala sa do kuchyne.
“A čo ty?” ozval sa z izby chlapčenský hlas.
“V pohode. Len unavená.”
Ďalšiu reakciu ani nečakala. Pri chladničke otvorila plechovku piva a šla si na balkón zapáliť.

Sadla si k počítaču a kým sa z foťáku sťahovali fotky, otvorila photoshop a pokecový portál. Rad radom vyklikala “neodpovedať” na všetky správy internetových honičov, ktorí sa stále dookola pýtali, či je domina alebo rovno ponúkali peniaze za lekciu. Až kým nenašla tú správu, ktorú hľadala:

Oliver: “Ahoj ? “
Natália: “Ahoj ? Aký máš deň?”

Už pár týždňov mala tieto správy rada. Chlap na druhej strane neotravoval so sexom, nemal blbé poznámky ani narážky, dokonca hneď na začiatku sa jednoznačne vyjadril, že nehľadá sex ani reálne zoznámenie. Len zabitie času. Natáliinu webovú stránku komentoval veľmi decentne, nanajvýš si tak dovolil spomenúť, že niektoré série fotiek mu “pohli trenkami”. Vedela o ňom len málo, obaja využívalo čaro anonymity a prezrádzali o sebe len fakty, ktoré ich nemohli identifikovať.

Oliver: “Ja už sedím na ochutnávke vína. A ty? Kedy uvidím tvoju dnešnú prácu?”
Natália: “Dnešnú radšej nie. To je tá, čo nie je pre teba 🙂 “
Oliver: “Dnes tie vaše brrr veci?”
Usmiala sa. Oliver dal hneď veľmi jasne najavo, že akceptuje jej koženo-bičíkový svet, ale jemu sa nepáči. On je klasická vanilka.

“Mamka, potrebujem dvesto euro na ZRPŠ,” ozvalo sa od dverí. Natália rýchlo zavrela všetky okná na obrazovke. Jej syn samozrejme vedel, že je fotografka, ale tú erotickú polovicu svojej práce pred ním skrývala.
“Myslíš, že kradnem?” opýtala sa.
Zabuchol dvere chladničky a s jogurtom v ruke odpovedal:
“Moja škola si myslí, že by si mala začať,” šarmantne žmurkol a zmizol.
Preletela jej hlavou vďačnosť za to, že sa podobá skôr na ňu než jej ex-manžela, pokrútila hlavou a naspäť pootvárala okná.

Oliver: “Ženská oproti mi pod stolom hladí koleno.”
Natália: ” 🙂 pekná?”
Oliver: “Vôbec.”
Natália: “Tak prečo sa necháš?”
Oliver: “Nechcem ju strápniť.”
Natália: “Aha, gentleman!”
Oliver: “Áno, to som 🙂 “
Pobavene pokrútila hlavou a vzala ďalšiu plechovku piva.

Počítač oznámil, že všetky fotky sú stiahnuté, tak ich začala triediť. Až pred polnocou blikla nová správa:

Oliver: “No ja už som na ceste domov. Ty stále pracuješ?”
Natália: “Sám? 🙂 “
Oliver: “Áno. Aj keď chuť vzbudila, to nepopieram.”
Natália: “Tak choď za ňou, nebudem rušiť.”
Oliver: “Nejdem. Nedám predsa každej 🙂 “
Natália: ” 🙂 Ok. Tak si to budeš musieť vyriešiť sám.”
Oliver: “To ja nerád.”

Natália zažmurkala a prečítala správu ešte raz. Presvedčená, že niečo zle pochopila, prelistovala zopár strán späť, ale nenašla inú otázku, na ktorú by posledná veta mohla byť odpoveďou.

Natália: “Nechápem. Čo ty nerád?”
Oliver: “Nerád si to robím sám. Netvrdím, že nikdy neni, ale vyhýbam sa, jak sa dá.”

Pár sekúnd civela na obrazovku a potom si šla zapáliť.
´To čo je za sprostosť?!” zašomrala si popod nos. Sedela takmer bez pohybu a snažila sa spomenúť, či už niekedy v živote niečo také od chlapa počula. V duchu preletela všetkých svojich bývalých, všetkých bývalých všetkých kamarátok, známych, filmové postavy… Nie. Nikdy takú vetu nepočula. Každý chlap rád masturbuje.
´Sekta,´ preletelo jej hlavou. ´Nikto normálny nemôže niečo také v dnešnej dobe povedať.´

Vrátila sa k počítaču a prsty položila na klávesnicu odhodlaná hrubo sa Olivera zbaviť. Ale zaváhala a ešte chvíľu premýšľala. Ohromujúco inteligentný chlap, dobrák. Väčšinu názorov na dianie vo svete má také isté, ako ona. A až na neúctu voči pravidlám slovenskej gramatiky, ktoré evidentne ovláda ale ignoruje, na ňom doteraz žiadnu chybu nenašla. Nakoniec poslala oveľa jemnejšiu variantu svojej reakcie:

Natália: “Oliver, ty si vychovávaný v nejakej viere?”
Oliver: „Áno, som ateista tretieho splnu a siedmeho prílivu 🙂 ale inak vieru rešpektujem, len nemám rád, ak mi ju niekto vnucuje. Prečo?”

Zasmiala sa. Potom ešte chvíľu hľadela do obrazovky a radšej neodpovedala.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Shopping cart

close