Kľakol si medzi jej kolená tak, aby nohy ešte viac rozkročila, rýchlo natiahol kondóm a plnou silou do nej vnikol hrubo, až vykríkla. Ihneď ju začal surovo šukať, jej hlasné vzdychy prechádzali miestami do kňučania. Uvedomoval si, že drevený okraj postele sa jej musí zarývať do…

Ráno sa Erik zobudil na pohyb matraca. Rebeka sedela na posteli vedľa, už oblečená, a pozorovala ho: „Som hladná,“ zamrnčala a detinsky pokrčila nos. Prišlo mu to rozkošné a pousmial sa: „Prepáč, viem, že tu nič nie je. Dám si rýchlu sprchu a zájdeme sa najesť do dediny.“…

„Kam, preboha, chceš teraz ísť?“ mračila sa na Erika, ale prijala ponúknutý whiskáč a vypila obsah na jeden dúšok. Urobil to isté a dolial. „Je tu jeden podnik, hlbšie v lese, ten je otvorený až do obeda,“ znela odpoveď. „To čo je za pod…,“ odmlčala sa a náhle vytreštila…

Užívajúc si jej ústa nebol schopný sa zamyslieť, či to už zažil lepšie, ale vnímal, že od výstreku ho delia sekundy. Keď v tom prestala. Nie úplne, ale namiesto cmúľania a olizovania mu začala vtáka jemne bozkávať. Trochu ho to rozladilo, ale rozhodol sa nedať nič…

Uvedomujúc si svoje napäté telo hľadela nikam a nehýbala sa. Erik vytiahol kľúče zo zapaľovania a pootočil sa k nej. Ležérne si oprel ľavé predlaktie o volant a čakal, kým sa na neho pozrie. Nechcela, bolo jej jasné, že vzrušenie a túžbu má nepriehliadnuteľne napísanú v očiach. Čo sa teraz stane? Naozaj…

Erik súhlasil, že sa ešte zastavia v Rebekinom byte po zopár vecí. Napadlo mu namietať, že oblečenie potrebovať nebude, ale rozmyslel si to. Aspoň mal čas rozhodnúť sa, že nepôjdu k nemu domov, ale využije víkendovú chatu. Kým Rebeka prehrabávala šaty v skrini, rozhliadol sa po spálni. Pomaly vykročil…

Odo dňa, kedy Erik Rebeku odviezol domov, ubehol týždeň. Za ten čas ju ani nevidel. Najbližší mesiac ju párkrát zahliadol, ale nanajvýš mu pozdravila. Nevolala si ho k sebe a nemala záujem ani o rozhovor. Rozhodol sa dať tomu čas a netlačiť na ňu. Plány…

A potom sa udalosti zomleli akosi rýchlo po sebe. Rebeka plakala a Erikovi nenapadlo nič lepšie, ako naliať jej vodku. Plakala ďalej, až konečne zazvonil telefón a Erik šoféroval do nemocnice. Blonďákovi, ktorého podobnosť čŕt s Rebekinými nebolo možné prehliadnuť, evidentne nič nebolo. Erik si…