Neuč orla lietať – 48. kapitola

ASi tu prvýkrát? Začni od 1. kapitoly

Nirella pozerala smerom k úvozu, kde sa už medzi stromami objavovali prvé postavy. Zo tridsať jazdcov sa blížilo v tesnej formácii, sprevádzali kočiar s vysokou strechou a tmavým poťahom. Mereka spoznala okamžite, viedol skupinu.

Kým k nim dorazili, Gavran si ešte hundral popod nos, ale najhorší záchvat hnevu už mal za sebou. Zato začínalo dochádzať Kaelanovi:

„Na čo máme kočiar?“

Pozrel na Nirellu, ona na neho. Chvíľu obaja mlčali, až ona povedala:

„Daj si načas, dôjde ti to.“

Kaelan zamrzol:

Nestrčí ma pred vlastnými vojakmi do kočiara.

Prepichol ju pohľadom:

„Toto mi neurobíš.“

„Ale urobím,“ vážne prikývla hlavou. „Do sedla sa nevrátiš.“

„Je to už len pár hodín, vydržím to!“

„Nie.“

Vedela, že sa mu to nebude páčiť, už od začiatku. Ale každým ďalším pohľadom na neho, keď videla, ako trpí na koni, sa väčšinu cesty modlila, aby Gavran túto jej požiadavku nevynechal.

„Ja si uvedomujem,“ začal pomaly, ako vždy, keď súpera v debate diplomaticky prekláňal na svoju stranu, „že si užívaš posledné chvíle mojej poslušnosti. Ale to ma naozaj musíš ponížiť pred vlastnými vojakmi?“

„Nejde o poníženie. Pred nami je ešte niekoľko hodín jazdy. Neexistuje žiaden dôvod, prečo by som ťa mala nechať trpieť, ak tomu môžem zabrániť. A poníženie pred vojakmi? Sú to tí istí muži, ktorí ťa vliekli z väzenia. Ktorým si spadol z koňa. S ktorými si strávil celý deň v bolestiach. Nemáš nič, čo by ešte nevedeli.“

Keď to povedala takto, mala pravdu. Ale aj tak sa mu to nepáčilo.

„Aspoň tam pôjdeš so mnou?“

To by mohlo vyzerať, že koč je kvôli žene. Pokrútila hlavou:

„Kaelan. Som veliteľ. To si nemôžem dovoliť.“

Otvoril ústa, ale zastavila ho:

„Nepotrebujem tvoj súhlas. Nemusím ti to vysvetľovať. Proste to urobíš.“

Ešte kým mohol protestovať, otočila sa k mužom, ktorí čakali neďaleko. Rýchlym, jasným hlasom vydala sériu krátkych rozkazov:

„Koč pôjde v strede. Jeden oddiel vpredu, druhý vzadu. Vojaci po stranách, nech ho nikto nepredbehne. A zopár ľudí nech sleduje bližšie okolie. Pohyb v hustom lesnom úseku pomalý, kým nebude jasná viditeľnosť.“

Muži sa bez slova rozmiestnili podľa jej pokynov. Potom otvorila dvere koča a pozrela na Kaelana. Ten sa na ňu ešte chvíľu díval a potom bezmocne a neochotne prešiel k nej. Kým nastúpil, zašepkal: 

„Ten chrbát sa raz zahojí, princezná.“ Tým hlasom, ktorý sľuboval pomstu.

„Prežijem to,“ prikývla.

„Určite, dám si na to pozor,“ prikývol. „Inak by som tresty nemohol opakovať stále znova a znova. Až kým nebudeš prosiť o milosť.“

To už Nirelle nabehla husia koža a premkol ju dávno známy strach. Z neho. Ale neustúpila. Len kývla a ticho ho sledovala, kým sa neuložil. Síce sa jej bránil a vyhrážal, ale vnútri si rovno ľahol na brucho. Uspokojilo ju to. Po celý zvyšok cesty zostávala pri koči, s rukou na uzde a očami stále v strehu.

Na nádvorie dorazili, keď slnko už bolo vysoko hore. Vojakom dala okamžite rozkaz, aby sa rozpustili. Koč zastavil čo najbližšie k bočnému vchodu do hlavnej budovy. Nirella zoskočila ešte skôr, než sa kolesá celkom dotiahli a pevným krokom prešla k dverám. Otvorila a s potešením si všimla, že doteraz spal.

„Chceš ísť sám, alebo potrebuješ pomoc?“ usmiala sa nežne.

Kaelan otvoril oči a chvíľu sa snažil zorientovať. Potom pomaly prikývol, nadýchol sa a s námahou vystrel. Zostúpil z koča bez cudzích rúk, aj keď so zaťatou sánkou a stiahnutým výrazom. Nirella išla vedľa neho, ale nedotýkala sa ho. Až keď prešli dverami a zamierili k jeho komnatám.

Vošli dnu potichu, bez zbytočných slov. Nirella zavrela dvere a prešla k posteli, kde odhrnula prikrývku.

„Ľahni si,“ povedala. „Natriem ti to ešte raz.“

Kaelan zaváhal. Nemusel ju už poslúchať. Ale vedel, že on spal a ona nie. A jej oči hovorili, že to teraz nechce predlžovať. Mlčky si uvoľnil košeľu, pomaly ju vyzliekol a ľahol si na brucho.

Nirella si sadla vedľa neho a začala mu jemne natierať chrbát. Prstami sa pohybovala pomaly, s ľahkým tlakom, len toľko, aby sa masť vpila, ale neublížila.

„Musíme sa porozprávať, princezná,“ povedal pokojne, keď skončila. 

Len sa usmiala, keď niekto zaklopal.

Natiahla ruku po župane prehodenom cez stoličku a jemne ním prikryla Kaelanov chrbát.

„Poď!“ zakričala potom a o chvíľku sa zjavil Gavran.

„Prepáč, že ruším,“ zamrmlal. „Chcel by som byť chvíľu s kráľom. Ak mi to dovolíš.“

„Iste, poď. Rád ťa uvidí.“

Počkala, kým vojde a sadne si vedľa Kaelana.

„Nechám vás,“ usmiala sa. „Ako dlho asi?“

Gavran vyzeral prekvapene, tak dodala:

„Stihnem sa najesť? Alebo kúpeľ? Alebo ani jedno?“

„Oboje,“ odpovedal Gavran konečne.

„V poriadku. Počkáš tu, kým prídem, dobre?“

„Iste.“

Len čo za sebou zavrela dvere, Gavran sa opýtal:

„Môžeš mi vysvetliť, čo sa to tu deje?“

„Čo myslíš?“

„Keď som vás videl pred odchodom, bola schopná ťa zaškrtiť holými rukami. A teraz okolo teba krúži a stráži si ťa ako dračica.“

Kaelan sa usmial, spokojne.

„Za normálnych okolností by som sa opýtal, či ti ublížila,“ pokračoval Gavran. „Ale teraz to vidím skôr na opak.“

„Zachránila mi život. Trikrát. Za jeden deň.“

Keby to nezažil, sám by neveril.

Gavran nadvihol obočie. V tom si všimol, že župan je na Kaelanovi len položený a tak ho chytil a strhol.

„Doboha!“ zvolal zhrozene.

„Z tohto je Nirella takáto,“ povedal Kaelan, keď prehltol, že už aj priateľ jeho bolesť videl. „Akurát ona to videla čerstvé.“

„Tak to sa nedivím, že sa zložila.“

„Mňa mrzí, že ma tak videla.“

„No tak rozprávaj. Čo sa to tam vlastne stalo?“

„Toho by bolo veľa…“ Kaelana zmáhala únava, ale aj nával emócií. „Napríklad, keď som spadol z koňa pri úteku, vrátila sa po mňa. Mohla ma tam nechať. Mala ma tam nechať…“

„Nemohla. Si kráľ.“

„Ona nezachraňovala kráľa. Ona zachraňovala muža.“

„Pri tvojich citoch k nej ti to určite lichotí.“

Kaelan neodpovedal, lebo prišla slúžka s jedlom. Ihneď mu bolo jasné, že ju poslala Nirella. Neuveriteľne ochranársky sa k nemu teraz chová. Vyvolávalo to v ňom skvelé pocity. Jedlo však nechal len položiť, nemal chuť.

„Vieš, prečo som na hrad dorazil v koči?“ pokračoval, keď žena odišla.

„Neodvážil som sa opýtať.“

„Nirella ma hneď po vytiahnutí z väzenia prinútila sľúbiť, že budem plniť jej rozkazy, až kým sa nevrátime na hrad. Normálne sa predo mňa postavila s dvadsiatimi chlapmi za zadkom a vyhlásila, že buď to, alebo zo mňa urobí zajatca. Vlastná žena!“

Gavran sa snažil zakryť posmešný úškrn len veľmi chabo.

„Chápem. Lebo jej to manžel nikdy neurobil,“ prikývol a Kaelan ho prepichol pohľadom.

 „Ale ja sa jej vlastne veľmi nečudujem,“ pokračoval Gavran. „Pred vojenským krokom si veliteľ nemôže dovoliť mať v jednotke niekoho, kto si môže kedykoľvek postaviť hlavu.“

„Veď to, že na jej mieste urobím to isté… V živote som nevidel takého výborného veliteľa a rozhodne žiadneho takého nemám.“

„No, zjavne máš,“ namietol Gavran.

„Ona je v prvom rade moja žena. A potom kráľovná, aj keď chápem, že už toto poradie by som mal mať naopak. Určite ju nebudem menovať veliteľom, hoci vojensky by si to rozhodne zaslúžila. Ale každopádne som dostal riadnu príučku o jej schopnostiach. Zjavne si budem musieť nejako zvyknúť na to, že žena nepatrí len do postele.“

„Aj tam vám to funguje.“

Kaelan prižmúril oči a zvažoval, či sa chce opýtať, ako to Gavran môže vedieť. Ale kým sa rozhodol, Gavran povedal:

„Kráľovná nie je tichá asi v žiadnej oblasti svojho života. Zjavne vieš, ako na ňu,“ žmurkol.

Kaelan si odkašľal:

„Ak sa moja žena dozvie, že som túto debatu viedol, dlho si nezašukám,“ zhodnotil nekráľovsky chlapsky.

Nirella precitla v kadi s už studenou vodou a zahrešila. Rýchlo vyskočila, nahádzala na seba nejaké oblečenie a neutretá aj s mokrými vlasmi prebehla do Kaelanovej komnaty.

Gavran sedel tam, kde predtým, Kaelan spal.

„Prepáč,“ zašepkala.

„Nič sa nedeje,“ vstal Gavran s úctou, ktorú si u neho nikdy predtým nevšimla. „Ešte pred chvíľkou rozprával.“

Usmiala sa a prikývla. A potom sa zamračila na tácku plnú jedla.

„Nezjedol nič?“

Gavran len pokrútil hlavou a vstal.

„Ehm,“ začal. „Ďakujem za starostlivosť o kráľa, Vaše Veličenstvo.“

Bolo jej jasné, že sa podozvedal aj neoficiálne správy, ale aj tak odpovedala:

„Bola to povinnosť.“

„Povinnosť vojaka, nie kráľovnej. Mohla si sa za tú rolu skryť.“

Nemohla.

„Som dlhšie vojak než kráľovná.“

Obaja sa usmiali a Gavran odišiel.

Nirella si sadla na stoličku oproti Kaelanovi a našla pohodlnú polohu.