Neuč orla lietať – 41. kapitola

ASi tu prvýkrát? Začni od 1. kapitoly

Len čo vyšla z podzemia späť na dvor, vynoril sa spomedzi tieňov muž. Merek, jeden z jej najvernejších. Pristúpil k nej rýchlym, ale nenápadným krokom.

„Výsosť…“ zašepkal. „Niečo tu nesedí. Tí vojaci pri veži sa správajú, akoby čakali rozkazy, ktoré nikdy neprídu. A ja nerád čakám, kým niečo buchne. Ste si istá, že ste tu v bezpečí?“

„Nie, už nie,“ povedala Nirella rovnako potichu. „Majú tu Kaelana. V jednej z ciel.“

Merek zaťal čeľusť, ale neprehovoril.

„Pokúsim sa ho dostať von po dobrom. Ale ak to pôjde po zlom, mojich desať mužov nebude stačiť. Potrebovala by som aspoň dvadsať-tridsať takých, ktorí stoja za mnou. Zvládneš ich nájsť? Rýchlo a potichu?“

„Nie je to nemožné, majú vás tu radi. Ale nie všetci tu dýchajú za vás.“

„Nepotrebujem všetkých. Len tých správnych. Merek, kráľ je zatiaľ v poriadku, ale ja neviem, čo s ním plánujú. Musí to byť rýchlo.“

Merek prikývol a bez slova zmizol v tme.

Nirella sa vrátila do svojej izby. Cestou nestretla nikoho, len tieň vlastných myšlienok. Keď za sebou zatvorila dvere, sňala si plášť, zhasla lampáš a ľahla si do postele.

Tma jej pomohla upokojiť telo, ale nie myseľ. Ak Merek nájde aspoň desiatku verných, bude ich mať dvadsať. To by stačilo na oslobodenie Kaelana. Možno aj na útek. Ale nie na to, aby vzdorovali veľkej armáde. Až ich odhalia, začne sa prenasledovanie a dostihnú ich skôr, než sa stihnú dostať do bezpečia.

Musí preto poslať správu Gavranovi. Ak by sa jeho oddiel pohol okamžite, mohli by ich stretnúť v polceste a vytvoriť obrannú líniu. To by im dalo šancu – čas, priestor, možnosť zmiznúť.

Zajtra. Zajtra musí nájsť spôsob, ako tú správu poslať. Nenápadne. Bez rizika. Kým je ešte čas. No a ako chce skúsiť mierovú cestu jej ešte jasné nebolo.

——————————————————————————————

Ráno ju prebudilo tiché klopanie. Slúžka jej priniesla správu, že ju otec očakáva pri raňajkách. Nirella vstala bez slova, obliekla sa a šla.

Sála bola svetlejšia než predchádzajúci večer. Slnečné lúče sa opierali o ťažké závesy a na stole už paril čaj, chlieb, ovocie, syr a misy s teplými jedlami. Tharan sedel na svojom mieste, so šálkou v ruke, akoby ju čakal celú noc.

„Dobré ráno, Nirella,“ pozdravil ju nenútene.

„Dobré ráno,“ prikývla a sadla si oproti nemu. Na chvíľu vládlo len ticho, prerušované jemným cinkaním príborov a nalievaním čaju.

Napokon prehovorila:

„Uvažovala som o včerajšku. O tých dedinách. O napätí, ktoré cítiť všade, kam sa človek pohne. A najmä o tom, čo s tým ešte môžeme urobiť, kým nie je neskoro.“

Tharan sa na ňu pozrel ponad okraj šálky, ale nič nepovedal.

„Viem, že všetci v tejto krajine pozorne sledujú, čo sa stane. A viem, že ak to skončí zle, nezíska nikto.“

„Hovoríš ako vyjednávač, nie ako dcéra,“ poznamenal ticho.

„A ty si sa zachoval ako nepriateľ, nie ako otec,“ odvetila bez emócie. „Ale teraz nejde o nás dvoch. Chcem veriť, že sa ešte vieš rozhodnúť múdro. Pokojne. Politicky. A najmä, bez krvi.“

Tharan sa oprel, premeriaval ju dlhým pohľadom. „Čo presne odo mňa chceš?“

„Chcem, aby si ukázal, že máš ešte všetko pod kontrolou. Že sa nebojíš riešiť veci otvorene, aj keď sú nepríjemné. Všetci v tvojom okolí vidia, čo sa deje. A ak sám nezakročíš, začnú konať za teba. Svojvoľne. Bez rozkazov. A to už nebudeš mať nič pod kontrolou.“

Otec sa na ňu zahľadel. Bez úsmevu, bez hnevu:

„Dá sa to urobiť bez krvi. Takmer. Ako vychádzaš s manželom?“

Nirella zamrela.

„Prečo sa pýtaš?“

„Ty si ho nechcela. Predpokladám, že by ti nevadilo, keby… neviem,“ nedopovedal.

Takže po zlom. Ale ešte nemám ľudí. Musím získať čas.

„Ako by si si to predstavoval?“ opýtala sa.

„Ja nič nehovorím, ale… Videl som, ako sa na teba pozeral, keď žiadal o tvoju ruku. Predpokladám, že vy dvaja ste ako kosa na kameň.“

Panebože, on ma predal!

Potrebovala čas, aby toto strávila.

„No, prekvapil si ma, takto som sa na to nepozerala. Dajme tomu pár dní, premyslím si to,“ povedala a vstala.

„Ja som vedel, že si múdra žena.“

Bleskovo zmizla, aby neudrela vlastného otca.

Našťastie, Merek jej prišiel povedať, že desať ľudí získal a dokonca aj jedného špeha, ktorý bol ochotný dopraviť správu Gavranovi. To by znamenalo, že vlastne môžu ísť na to ideálne zajtra ráno, aby mali na cestu čo najviac denného svetla. Možno dovtedy ešte nejakí muži pribudnú. Ostala sa chvíľu prechádzať po nádvorí. Sledovala okolie a dolaďovala plán. Síce bolo poludnie, ale rozhodla sa skúsiť, či sa dostane ku Kaelanovi. Zbalila nejaké jedlo a opäť zamierila k južnej veži.

Tentoraz to však nebolo také jednoduché. Stráže pred vstupom boli iné. Starší muži, menej poddajní, viac ostražití. Hliadka stála pevne a keď sa priblížila, zaujali pozíciu tak, že jej zatarasili cestu.

„Výsosť,“ oslovil ju jeden z nich, „je nám ľúto, ale do tohto traktu dnes nemá nik vstup.“

„Na čí rozkaz?“ spýtala sa ostro.

„Od veliteľa stráže.“

„Veliteľa stráže? Som kráľovnou susednej krajiny a budúcou kráľovnou tejto. Myslíš, že ma nejaký veliteľ zaujíma?“

Muži zneisteli a zaváhali.

„Správne rozhodnutie,“ usmiala sa a prešla pomedzi nich.

Mreža zapraskala. Ustúpili.

Zostúpila znova do podzemia. Chodba bola rovnaká, tichá, zatuchnutá, nasiaknutá vlhkosťou. Kroky ju viedli priamo k tej poslednej.

Kaelan ležal bruchom na lavici. Keď ju zbadal, pomaly vstal a prešiel bližšie k mrežiam. Nirella prižmúrila oči a naklonila hlavu. Nepohyboval sa tak ako bežne, ale to sa dalo vysvetliť nepohodlím. Prestrčila cez mreže na zem jedlo a pozrela sa naspäť na neho.

On mi uhol pohľadom??

Zmeravela.

„Vyzleč si košeľu,“ prikázala vôbec nie tak prísne, ako včera. Skôr so strachom. Dlho premýšľal, kým nakoniec povedal:

„Bol by som veľmi rád, keby si ma do toho nenútila.“

Zbili ho, došlo jej.

„Vyzleč si tú košeľu, hneď!“ cedila cez zuby tónom, ktorému sa neodporuje.

Zaťal čeľusť. Za iných okolností by to nikdy nedovolil, toto nie je pohľad pre ňu. Lenže teraz bol vďačný, že s ním už aspoň hovorí a nebol ochotný o to prísť. Ak ju za to bude musieť chvíľu poslúchať, tak bude. Len nech ju udrží aspoň na tejto miere tolerancie voči nemu. Prekrížil si ruky a bez slova začal vyzliekať košeľu.