Rozprávka pre veľké dievčatá – 30.kapitola

Do svojej spálne sa Mark vrátil o pár hodín. Lili sedela na okennej rímse a keď vošiel, venovala mu ľahostajný pohľad.

„Chcem, aby si išla so mnou,“ oznámil a odopol náramok od reťaze. Znel aj správal sa pokojne, možno až odovzdane. Bez náznaku odporu sa pomaly postavila a keď Mark otvoril dvere, takmer hneď nimi prešla.

Prechádzajúc okolo hosťovskej izby sa nedali prehliadnuť stráže pred dverami.

„Filip je ešte tu?“ obrátila sa na Marka.

„Áno,“ prikývol. „Martin organizuje eskortu.“

Lili jemne prikývla a kráčala ďalej.

„A potom budeš môcť odísť aj ty,“ doplnil Mark ešte tichšie.

Nezaujatým tónom, akoby ju to ani neprekvapilo, sa opýtala:

„Ako vieš, že nepôjdem za ním?“

„To neviem. Ale budeš sa môcť rozhodnúť. Teraz by si išla len zo strachu a to ti nedovolím. Aj keď viem, že sa za to na mňa hneváš.“

Nepôsobil ani zďaleka tam sebavedome ako väčšinou. Skôr rezignovane.

Zastal pred zatvorenými dverami, o ktorých Lili netušila, kam vedú a keď položil ruku na kľučku, ozvala sa:

„Myslela som, že ma tu budeš držať dlhšie.“

Pozrel sa jej do očí:

„Na to nemám právo, akokoľvek by som chcel.“

Mlčala a sústredene študovala jeho tvár. Smútok v nej sa nedal prehliadnuť a jemu to bolo jasné, tak radšej sklonil hlavu:

„Keby si bola čokoľvek menej ako kráľovná, prinútil by som ťa ostať. Áno, viem, ako ťa to hnevá a že je to odo mňa úbohé, ale urobil by som to. Takto nemôžem.“

Otvoril dvere a odstúpil od nich:

„Choď,“ prikázal.

Ešte raz ho prebehla pohľadom a vstúpila do miestnosti.

Starý, bohato oblečený muž s dobráckou tvárou sediaci pri stole zodvihol hlavu. Vzápätí na to sa mu na perách zjavil úsmev a opatrne vstal. Lili naopak zastala, aby sa hneď rozbehla s radostným výkrikom:

„Strýčko!“

Mark sledoval, ako vysoký starec, zjavne kedysi mohutný chlap, zakolísal, keď sa mu blonďavé dievča vrhlo okolo krku.

„Si v poriadku? Nič ti nie je? Sadni si, musíš byť unavený,“ sypala Lili starostlivo jednu vetu za druhou.

„Som v poriadku, dieťa,“ znela upokojujúca odpoveď. „Veľmi rád ťa opäť vidím. Už som sa bál, že sa toho nedožijem.“

„Nerozprávaj také veci,“ zahriakla ho Lili a Mark si uvedomil, že hoci jej nevidí do tváre, v hlase počul, že sa zamračila. Sám pre seba sa usmial a kým Lili pomáhala strýkovi sadnúť si, podišiel bližšie:

„Nechám vás na chvíľu samých. Prinesiem nejaké jedlo a pitie.“

„Nerobte si starosti, Vaše Veličenstvo! Už ste toho urobili dosť!“ namietol starec.

„Vašu neter som nevidel jesť už pár dní, pane,“ trval Mark na svojom.

Lili mu venovala letmý pohľad:

„Ja nie som hlad…,“ zasekla sa a potom zahľadela do jeho tváre dlhšie. Pár sekúnd a potom jemne kývla hlavou:

„…zjedla by som niečo.“

Mark sa neubránil úsmevu. Vedel, že súhlasila len jemu pre radosť a to nemohlo nezabrať. Naznačil hlavou úklon a odišiel.

Nesnažil sa veľmi ponáhľať. Keď sa vrátil, tácku plnú jedla položil na stôl a mlčky začal nalievať víno. Uvedomil si, že ho Lili pozoruje, tak ustal v pohybe a zadíval sa na ňu. Veľmi chcel v jej pohľade nájsť lásku, vďaku alebo aspoň odpustenie. A možno to tam aj bolo, ale on videl skôr neistotu a váhanie.

Bez slova si sadol a Lili sa opýtala:

„Kedy si po strýka poslal ľudí?“

„Hneď po tých raňajkách, keď Filip povedal, že ho má. Ty si to vtedy vedela?“

„Vtedy už áno,“ prikývla. „V záhrade som to nevedela. Že ho v podstate zajal, mi povedal pred prvou večerou.“

Mark si spomenul, aké nepochopiteľné pre neho bolo jej odrazu pokojné správanie pri jedle, keď ešte pár hodín pred tým na Filipa dosť sebavedome útočila.

„A čo teraz?“ položila Lili ďalšiu otázku.

„Moji vojaci Filipa aj so všetkými jeho ľuďmi odprevadia až na naše spoločné hranice. A potom už pre vás bude bezpečné opustiť tento hrad. Aj keď, bol by som veľmi rád, keby ste ostali,“ povedal hľadiac na Lili. Tá sa hneď odvrátila, zato jej strýko ho sústredene pozoroval.

„Samozrejme vám poskytnem sprievod,“ pokračoval Mark radšej ďalej, „ale bude potrebné viac služobníctvo, než armáda. Obaja moji susedia už sľúbili vojenskú podporu pre prípad, že by chcel Filip útočiť. Tie ďalšie dve krajiny, ktoré susedia s vami a uzatvárajú kruh okolo Filipa síce ešte dohodu nepodpísali, ale mám informáciu, že tak urobia. Spolu s vašou armádou je teda v uzavretom obkľúčení. Len blázon by takto začínal konflikt. No, ale berúc do úvahy, že Filip blázon je, bude to blesková vojna. Pravdepodobne aj bez strát.“

Pri tomto rozprávaní ho už pozorne sledovala aj Lili, stále viac fascinovaná. Až po chvíľke ticha sa nechápavo opýtala:

„To bolo také ľahké?“

Mark pokrútil hlavou:

„Nepovedal by som, že…“

Teraz sa zasekol on. Nechcel zdôrazňovať svoj podiel na jej bezpečí. Odkašľal si a pokračoval:

„V podstate bolo. Nikto z nich to nerobí pre mňa osobne a ani pre teba. Od kedy Filip ohlásil vašu svadbu, sú z toho nervózni všetci. On je svojou hlúposťou a zlobou nebezpečný už s vlastnou armádou. Ak by si mu pridala ty svoju, naozaj by bol najmocnejším vládcom v širokom okolí. To by bol problém pre každého.“

Lili neodpovedala a tak Mark vstal a dolial víno. Hodil rýchly pohľad na nedotknuté jedlo, ale zo všetkých síl sa snažil nedať na sebe nič znať a sadol si späť. O to viac ho prekvapilo, keď si Lili vzala kus kuraťa a hoci to urobila akoby mimovoľne počas rozhovoru so strýkom, vedel, že aj toto bolo pre neho. Keď do neho ešte aj zahryzla, potlačil úsmev a povedal:

„Nechám vás. Iste si máte čo povedať. Prosím, nevychádzajte z hradu bez stráží, ešte nemáme pokope všetkých Filipových ľudí.“

Už stál, keď ho starý muž oslovil:

„Vaše Veličenstvo?“

„Áno?“

„Nedá sa nevidieť, ako sa na Lili pozeráte. Mám očakávať žiadosť o jej ruku?“

Marka otázka tak prekvapila, že otvoril ústa, ale nepovedal nič. Čakal, že Lili niečo odvrkne, ale ona ako naschvál práve teraz mlčala. Nechala ho v tom. Nadýchol sa a vydýchol:

„Po ničom na tomto svete netúžim viac. Ale ja v tejto chvíli nemám ani jej súhlas.“

Vetu ´A nie som si istý, či ho dostanem,´ si už nechal pre seba.

Skôr, než stihla prísť akákoľvek reakcia, sa uklonil a rýchlo odišiel.

Ležiac na posteli s rukami pod hlavou pozoroval strop a premýšľal, že ho nenávidí rovnako, ako celú izbu, keď ho vyrušilo zaklopanie. Zmierený s ďalšími Martinovými výčitkami a dobrými radami pozval hosťa ďalej.

Keď však dvere otvorila Lili, okamžite vyskočil na rovné nohy.

 

 

6 komentárov k článku “Rozprávka pre veľké dievčatá – 30.kapitolaPridajte vlastný →

  1. Veľmi sa mi páči to historické prostredie aj to, že to nie je iba o sexe. Je to super poviedka a vôbec by nevadilo, ak by si ju natiahla aj na 35 kapitol 😉 bolo by úžasné, ak by ťa ďalšia poviedka napadla tiež v historickej tematike s kráľmi a tak. Už sa teším na pokračovanie, tak sa ponáhľaj s pìsaním 🙂 ♡♥♡

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *