Rozprávka pre veľké dievčatá – 29.kapitola

Jazdiť išli všetci traja hneď po raňajkách. Lili došla na chrbte koňa posledná. Aj napriek tomu, že sa blížila síce k Markovi, no najmä k Filipovi, usmievala sa. Mark si dal záväzok zapamätať, že jazdí rada a dohliadnuť, aby na to mala v budúcnosti dostatok možností.

Ideme?“ opýtala sa spokojne. Vzápätí bolo vidno, ako si uvedomila, že odniekiaľ zozadu počuť pravidelné rany a mužské výkriky. Zvraštila obočie:

Čo je to?“

Mark zaváhal a po chvíli otočil koňa smerom von zo zámku:

Poďme,“ neodpovedal.

Filip nasmeroval koňa rovnako a teda aj Lili, ale zamračila sa ešte viac:

Mark? Kto tam je?“

Takúto priamu otázku už v prítomnosti Filipa odignorovať nemohol, tak neurčito zamrmlal:

Nejaký vojak.“

Lili prikývla a pohla zviera pod sebou. Ktorý vojak jej došlo o dve sekundy. Strhla koňa späť a popohnala ho za zvukmi.

O krátku chvíľu uvidela známeho chlapa pripútaného k derešu, s fialovo-modrým zadkom aj chrbtom a nad ním ďalšieho s palicou v ruke.

Prestaň!“ vykríkla Lili. Koňa nezastavila, práve naopak, takže keď sa kat opäť napriahol, míňajúc ho v správnej chvíli mu palicu z rúk vytrhla a až potom zastavila obďaleč. Obrátila sa naspäť, ale ostala stáť, keď zbadala Marka, ako sa k nej blíži. Zdvihla nos a počkala, kým zastavil svoje zviera tesne pri nej.

Nie si paňou tohto dvora,“ povedal tak ticho, aby to nik iný počuť nemohol. „Neprináleží ti vydávať rozkazy.“

Nebudeš si tu mlátiť ľudí, ako sa ti zachce!“ vrčala, ale tiež dosť tlmene.

Máš zakázané brániť iných na svoj úkor,“ napriek pokojnému hlasu nebolo možné nevnímať jeho výhražnosť. „To, že som ťa ešte neprehol cez koleno neznamená, že to ani neurobím.“

Lili sa nahrnula krv do tváre.

Takže si daj pozor na svoje konanie,“ pokračoval. „Či budeš taká sebavedomá, aj keď ti nasekám päť a dvadsať na holú. Už to naozaj potrebuješ.“

Pozoroval rumenec v jej tvári a bol si istý, že je to okrem hanby a zlosti aj vzrušením. Jemu samému vlastné slová začali tlačiť krv do rozkroku.

Hovoríš s budúcou manželkou kráľa Filipa!“ odsekla Lili nahnevane. „Mysli na to!“

A hneď aj popohnala koňa, aby sa okolo Marka vybrala za Filipom.

´Drahá, ja myslím skôr na to, ako ti čoskoro vymaľujem zadoček do ružova,´ predniesol v duchu sám sebe a vzápätí zistil, že predstavovať si, ako mu jej mäkké pery obopínajú penis, nebol dobrý nápad. ´Toto bude tvrdá jazda,´ povedal si na záver, poopravil pevného vtáka a klusom oboch dobehol.

V sedlách ostali väčšiu dňa. Všetkým to vlastne vyhovovalo. Lili si zjavne užívala voľnosť a vietor vo vlasoch. Tak veľmi, že jej úsmevu a dobrej nálade nevadila ani Filipova prítomnosť. A Marka zamrzelo uvedomenie si, že na túto jej potrebu pol roka nemyslel. A možno aj myslel, ale odmietol riskovať a dať jej takú šancu na útek. Snažil sa vyhnať výčitky z hlavy a sľuboval si, že jej dá všetko, čo bude chcieť. Len nech s ním, preboha, ostane.

Keď sa vrátili na hrad, boli všetci takí unavení, že aj Filip bez váhania prijal Lilin návrh vynechať spoločnú večeru.

Mark neskoro v noci dostal odpovede od oboch susedných panovníkov, sľubujúce spojenectvo proti Filipovi a vojenskú podporu. To ho síce trochu upokojilo, ale stále nevedel, či sa jeho ľuďom podarilo prevziať ochranu nad Liliným strýkom. A tak zaspával nervózny a odhodlaný zároveň.

Keď ráno vstával od stola, Martin v miestnosti nebol. Rozhodol sa, že je to dobré znamenie a obrátil sa k prichádzajúcej Lili. Došla k nemu, preletela ho pohľadom a on sa ani nepokúšal skrývať sebaistotu. Len sledoval, ako podozrievavo prižmúrila oči, čo bolo v príkrom kontraste s jej inak kamenným výrazom. Bez akejkoľvek reakcie sa uklonil, práve tak vyčkal, kým urobí to isté Filip a všetci si sadli.

Pokojne začal jesť a odignoroval Lilin ďalší kontrolný pohľad, keď si všimla, že v sále je neobvykle veľa stráží. Vnímal ešte zopár Filipových otázok smerom k Lili na svadobné šaty, či kvety, na ktoré ona odpovedala neurčito a nezaujate. A potom sa ponoril do vlastných úvah, že aj keď nebude mať informáciu, ktorú potrebuje, musí zasiahnuť.

“Vaše Veličenstvo,” zachytil Filipov zvýšený hlas a zdvihol na neho pohľad. V tej chvíli si všimol aj to, že Martin stojí za Lili, ale v tejto sekunde mu nemohol venovať pozornosť.

“Áno?” zareagoval na oslovenie.

“Zdá sa, že nás veľmi nepočúvate,” vytkol mu odporný chlap.

“Zamyslel som sa,” odpovedal bez snahy znieť kajúcne a už si dovolil otočiť hlavu na Martina. Ten kútikom úst naznačil úsmev a prikývol.

Mark mal pocit, že počul ten kameň, ktorý mu padol zo srdca. Pohľad mu skĺzol na Lili, ktorá zase pitvala jedlo a potom na Filipa. Mal čo robiť, aby nevystrúhal víťazoslávny úškrn.

“Vyjadroval som vďačnosť za vašu pohostinnosť. My sa hneď po raňajkách vyberieme na cestu,” oznamoval Filip tým svojím nepríjemným hlasom.

Mark vyrovnal ramená a zdvihol bradu:

“Rád som vás na svojom hrade privítal. A samozrejme, je len na vás, kedy sa vy sám rozhodnete odísť,” odvetil. Položil príbor, uprel pohľad priamo do očí a neochvejným tónom dokončil:

“Ale o tom, či odíde Elizabeth, rozhodujem ja.”

Lili vypadol príbor z rúk a hlasno cinkol o tanier. Filip vytreštil oči, očervenel a zalapal po dychu:

“Čo… Si to dovoľujete?! Na to nemáte právo!” jačal.

Mark nehol ani brvou, len sa trochu predklonil:

“Zabráňte mi v tom,” vyzval ho sebaisto.

“Mark,” hlesla Lili priškrtene.

Neobzrel sa na ňu, len ďalej sledoval Filipa, ako vyskočil na rovné nohy a pokračoval v kriku:

“Uvedomte si, že hovoríte s čochvíľa najsilnejším vládcom široko-ďaleko!”

To už si Mark neodpustil posmešný úškrn.

“Ideme!” vyštekol Filip na Lili a ona vydesene vstala.

Mark jej venoval pokojný, prísny pohľad:

“Sadni si.”

Zmeravela. Sledovala jeho neústupčivý výraz v tvári a váhala.

Pevným pohľadom neuhol ani o milimeter, len varovne zdvihol bradu vyššie.

Lili zažmurkala, nervózne vydýchla a nakoniec poslúchla.

Keď to Filip uvidel, zúrivo po nej chmatol. Lenže minul a v tej sekunde stáli okolo neho stráže s hrotmi kopií namierenými na jeho krk. Pomaly, opatrne sa vyrovnal a venoval Markovi vražedný pohľad. Ten vstal tiež a sucho sa opýtal:

“Pochopili sme sa?”

“Toto oľutuješ, ty bastard,” precedil Filip pomedzi zuby.

“Počkáš v izbe, kým pripravíme eskortu, ktorá ťa aj s tvojimi ľuďmi odprevadí až k hraniciam,” znela Markova premyslená odpoveď.

Filip zúrivo zavrčal, ale to pre stráže nebol dôvod nezareagovať na Markove gesto. Kopie sa od hrdla vzdialili, ale len natoľko, aby mal zajatec priestor sa medzi nimi otočiť aj kráčať preč.

Lili sa spamätala až po chvíľke:

“Ja musím ísť s ním!” vykríkla a vyskočila zo stoličky smerom k odchádzajúcim. Mark bleskovo obišiel stôl a stihol ju zdrapnúť skôr, ako okolo neho prebehla.

“Upokoj sa, prosím,” pridržiaval ju.

“Neupokojím, pusti ma!” vrieskala zúrivo.

“Lili,” žiadal prosebne, ale poslúchol. Uvoľnil objatie, trochu ustúpil a len pred ňou stál so široko rozpaženými rukami. “Prosím. Inak ťa budem musieť chytiť nasilu a to by som nemal.”

“Tak to by si fakt nemal!” vyštekla výhražne a pokúsila sa ho obísť. Okamžite ju chytil okolo pása a pritiahol si jej zadok do lona:

“Prosím. Daj mi len trochu času,” snažil sa znieť upokojujúco.

“Prestaň!” bránila sa zo všetkých síl a oboma rukami pretláčala jeho predlaktie.

“No ako chceš,” precedil cez zuby.

Obe zápästia jej za chrbtom zovrel do jednej svojej ruky a pritlačil o telo. Trochu ju k sebe otočil, predlaktie druhej ruky strčil pod jej kolená a zdvihol ju do náručia. Pokúsila sa kopať, tak jej nohy zovrel pevnejšie a celú si ju oprel o seba. Stále kričala, ale nemala sa ako brániť, takže odniesť ju do izby trvalo len chvíľu. Bez váhania si vybral svoju pôvodnú spálňu. Na chvíľu sa zamyslel nad možnosťou vyžiadať od nej sľub, že v izbe ostane dobrovoľne, ale jej zúrivosť dávala jasne najavo odpoveď už vopred.

Položil ju bruchom na posteľ a pridržal, kým sa natiahol po reťaz. Zvuk ťažkého kovu vyvolal ďalší výkrik:

“Neopováž sa!”

Nedbal na to. Zacvakol zámok a otočil kľúčom na náramku. Hneď na to sa bez slova vyrovnal a odišiel. Vlastne ho ani prekvapilo, keď krik z izby doplnilo ešte aj buchnutie čohosi tvrdého o dvere.

Odchádzajúc zachytil priateľov nespokojný pohľad. Martin videl, ako Mark Lili nasilu držal a bolo mu úplne jasné, že ju teraz v izbe uviazal na reťaz.

Mark mlčal, len jeho tvár prezrádzala ´Áno, viem, že toto je zle! Že takto sa kráľovské srdce nezískava a že toto mi neodpustí. A čo, do riti, som mal urobiť?!´

8 thoughts on “Rozprávka pre veľké dievčatá – 29.kapitola

  1. Znovu si nesklamala, už sa teším na pokračovanie. Bolo by fajn, ak by si spolu užili aj na nejakom inom mieste než v posteli, bolo by to zaujímavé spestrenie, až už nebude Lili tak zúrivá 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Shopping cart

close