Rozprávka pre veľké dievčatá – 28.kapitola

„Potrebujem vedieť, ako je to teraz u Lili,“ povedal Mark, keď sa ocitli s Martinom v miestnosti sami a tiež si sadol.
„Či je u nej Filipova armáda a ak áno, kde. Či sú na hraniciach, na hrade, aká je tam nálada, všetko. Za ako dlho to dokážeš zistiť?“
„Lili s nami ani nesusedí. Dva, možno aj tri dni,“ dostal váhavú odpoveď.

„Obávam sa, že toľko času nemám,“ premýšľal Mark nahlas, aby po chvíli zachytil priateľov nesúhlasný pohľad. Zamračil sa a počkal, kým Martin spustí:
„Lili je nie len slobodný, ale aj Bohom vyvolený človek. Bez jej výslovného súhlasu nesmieš urobiť absolútne nič, čo by sa jej akýmkoľvek spôsobom týkalo.“

„…viem.“
„Zjavne máš niečo za lubom. Keby o tom Lili vedela, tieto informácie by si mal od nej. Ale nemáš,“ nenechal sa Martin odbiť. Mark nespokojne prežul, ale odpovedal:
„Možnože na to, aby som jej mohol robiť to, čo doteraz, budem potrebovať aspoň jeden jej súhlas. A je možné, že ho nedostanem,“ nepodarilo sa mu zakryť nervozitu v hlase. „Ale môžem jej zabrániť urobiť najväčšiu chybu v živote.“

„Myslíš?“
„Nedovolím jej vziať si Filipa len preto, že sa ho bojí. Nech sa rozhodne slobodne. A ak ma ani potom nebude chcieť,“ odmlčal sa a sťažka prehltol. „Budem to akceptovať. Nemusím ju mať ja, ak naozaj nechce. Ale jemu ju nedám. A na to jej súhlas nepotrebujem.“

Martin chvíľu váhal a s odovzdaným povzdychom sa opýtal:
„Aký je plán?“
„Musíme zistiť ako to u nej je. Ak má vojakov už na hrade, musíme tam vyslať našich tak, aby dokázali zabrániť prípadnému útoku.“
„Nemáme dosť času poslať najprv zveda a potom vojakov. Musíš sa tieto informácie dozvedieť od…“
„Lili nezlomím,“ skočil mu do reči Mark. „Videl som to na nej. Keby som ju hneď aj schmatol, čo nemôžem, nič z nej nedostanem. Práve tak, ako neprezradila, kým je. A že som ju trápil dosť. Vie byť neskutočne tvrdohlavá.“

Martin mu venoval zhovievavý, poučný úsmev a dokončil svoju vetu:
„…Filipa.“
Mark sa na sekundu zamračil, ale vzápätí pochopil a s úsmevom prikývol:
„Jasné. Dobre, pri večeri.“
Ešte niekoľko hodín rozoberali prípadné možnosti a plány. Až neskoro poobede sa Mark pobral na odchod.
„Aby som nezabudol,“ otočil sa už vo dverách, „zožeň mi chlapa, čo vtedy dovliekol Lili.“

Ľahol si na posteľ a mal v pláne pred večerou chvíľu oddychovať. Trochu sa mu to aj darilo, hoci myšlienky nespomalil. Uvažoval, ako Filipa zastaví a koľko spojencov bude potrebovať, aby tomu idiotovi ani nenapadlo vstupovať do vojny. Či je v tejto chvíli Lili spojenec, alebo nepriateľ. A či ho na konci tohto celého bude chcieť, alebo z jeho života zmizne navždy. Za pol roka mu ani nenapadlo, že raz bude potrebovať jej súhlas. A teraz ho za každú cenu šialene chcel. Najradšej by k nej ihneď vletel, odignoroval jej pokusy brániť sa a priviazal ju o posteľ. A robil jej všetko, čo chce aj nechce tak dlho, až kým mu nesľúbi, že bude jeho. Len sa mu veľmi nezdalo, že toto je spôsob, ktorý presvedčí modrú kv odprisahať poslušnosť a oddanosť až do smrti. Nespokojne si uvedomil, že myšlienky na Lili mu premiestnili krv do rozkroku. Pokrútil hlavou a pokúsil sa aspoň na chvíľu zavrieť oči a nemyslieť.

Večera prebehla lepšie, ako Mark dúfal. Od Filipa sa mu podarilo vyzvedieť, že jeho vojaci v Lilinej krajine nie sú. Na hrade síce boli, ale iba donedávna. Teraz sprevádzajú Lilinho strýka na ceste do Filipovho sídla, kde sa má konať svadba. Lili bola ako vždy vo Filipovej blízkosti tichá a strojená, takže Mark nedokázal rozlíšiť, či tieto informácie už mala, alebo boli pre ňu nové. Filip dokonca súhlasil, že ostanú na návšteve ešte o deň dlhšie. Pôjdu si po raňajkách spolu zajazdiť na koňoch a odídu až ďalšie ráno. Mark prekvapene zistil, že si týmto nápadom získal od Lili kradmý vďačný úsmev.

Síce ho potešil, ale už sa nevedel dočkať konca tejto spoločenskej trápnosti, aby mohol začať konať. Vytratil sa hneď, ako to bolo možné. Zariadil zopár vecí, vydal rozkazy. A už v pokoji z okna svojej dočasnej izby sledoval skupinu jazdcov, ako opúšťajú hrad. Nedokázal sa ubrániť pocitu novej nádeje a s tou sa mu po chvíli podarilo aj zaspať.

Precitol uprostred tmavej noci. Vnímal jemný dotyk na tvári a osobu sediacu vedľa seba na posteli.
„Mark,“ zaznel láskyplný šepot. Aj v polospánku si ihneď uvedomil, že je to Lili.
„Maličká,“ vydýchol prekvapene a natiahol k nej ruku. Ani nestihla zareagovať a vzal si ju do náručia. Jednou rukou ju objal, druhú strčil do vlasov, ústami našiel jej pery. Ihneď medzi ne strčil jazyk, celým telom si ju k sebe tlačil. Položila mu dlane na hruď a jemne odtláčala, ale nevnímal to. Bozkával ju, položil na chrbát a opatrne priľahol.

„Šialene mi chýbaš,“ šepkal jej vzrušene do ucha a rukou roztiahol nohy.
„Mark,“ protestovala, keď si jej medzi ne ľahol a tvrdého vtáka cez šaty tlačil do lona. Nahlas vzdychol a opäť jej zaplnil pusu jazykom. Uhla hlavou a odtláčala ho:
„Nie som tu na to,“ namietala.
„No tak,“ zakňučal prosebne a oprel o ňu vtáka silnejšie. „Ako dlho som ťa už nemal?“
„Prestaň,“ zaznela prísnejšie a odsunula sa od neho.
„Prosím,“ zašepkal a naklonil sa späť k nej. Nedotkol sa jej, len tesne pri uchu zašepkal:
„Poď, pekne si ťa urobím.“
Trhane sa nadýchla, videl na nej, že sa snaží ovládnuť svoje vzrušenie. Potriasla však hlavou a vyložila na posteľ nohu s náramkom:
„Daj mi to dole,“ prikázala.

Ustrnul a pomaly, váhavo si ľahol na bok vedľa. Nespokojne cmukol a snažil sa ignorovať ustávajúce pulzovanie krvi v penise.
„Nie,“ odpovedal namrzene.
Bolo jasné, že ju neprekvapil. Prisunula sa k nemu bližšie:
„Mark. Nie je iná možnosť. Prosím, nerob mi to ešte ťažšie.“
Vyzerala utrápene. Hľadel na ňu a uvedomoval si, že takto sa teraz cíti kvôli nemu. Práve tak, ako to, že jej nesmie ustúpiť.
„Lili,“ začal. „Ak ti to dám dole, dovolím tým utrápiť ťa na smrť a ja sa bez teba zbláznim. Ak ti to nechám, mám šancu zachrániť oboch.“

Podozrievavo sa zamračila:
„Čo chceš urobiť?“
Hľadel jej do tváre, no mlčal. Veľmi jej chcel odpovedať, ale bol presvedčený, že by všetko prezradila Filipovi.
„Mark!“ znela nervózne. „Čo chceš urobiť?“ zopakovala hlasnejšie.
Pokrútil hlavou:
„To nie sú veci pre malé dievčatá.“

Takúto odpoveď zjavne nečakala:
„Neopováž sa. Čokoľvek máš v pláne, prestaň!“
Stále mlčal. Vstala z postele a už takmer kričala:
„Hovoríš s kráľovnou!“
Celú ju prebehol pohľadom a nežným, ale pevným hlasom namietol:
„V tejto chvíli hovorím s malým vydeseným dievčatkom.“

Zdvihla nos a útočne zavrčala:
“Choď sa radšej zabaviť do toho svojho háremu! Také ženy sú pre teba vhodnejšie ako manželstvo!”
A potom sa zvrtla a odišla.

Mark si povzdychol a chvíľu v hlave prechádzal jej slová. Pomaly si sadol na okraj postele a vzápätí vstal a ráznym krokom vyšiel z izby.

Prechádzajúc nádvorím do východného krídla ani netušil, že ho zo spálne na poschodí pozoruje pár hnedých očí, ktoré zaliali slzy.

2 thoughts on “Rozprávka pre veľké dievčatá – 28.kapitola

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Shopping cart

close