Vstávajúc ráno od stola na pozdrav, keď do sály vošla Lili, bol presvedčený, že ďalšie také divadlo ako včera už nezvládne. Pokúsil sa vyhnúť pohľadu do očí, keď sa jej uklonil, ale neodolal. Nedalo sa nevidieť, že si všimla jeho únavu, ale prešla to mlčaním a sadla si. Až keď urobil to isté, opýtala sa ľadovým hlasom:

„Filip na seba necháva čakať?“

„Ospravedlnil sa z raňajok, musel niekam odísť,“ podal Mark ďalej odpoveď, ktorú sám dostal len chvíľku pred tým.

„Naozaj?“ Lili na neho potešene zdvihla pohľad. Jej úprimný úsmev ho po včerajšku zaskočil a sledoval, ako sa obrátila na Martina, stojaceho vedľa:

„Sadneš si k nám, prosím?“

„To by nebolo vhodné,“ pokrútil hlavou.

„No ták,“ zaprosila Lili a trošku naklonila hlavu. Mark jej venoval trochu prekvapený pohľad a smerom k Martinovi povedal:

„Buď taký dobrý.“

Martin si teda sadol na svoje obvyklé miesto a služobníctvo pred ním narýchlo prestrelo, kým sa Lili takmer spokojne usmievala.

„Ďakujem,“ zašepkala vďačne.

„Za málo, Vaše Veličenstvo,“ odvetil neisto. Lilin úsmev zmizol a zamračila sa:

„Nehovor mi tak, prosím.“

„A ako?!“ okamžite zaútočil Mark a prepichol ju pohľadom. „Elizabeth?“

Previnilo sklopila pohľad do stola a odpovedala ticho:

„Mám radšej Lili. Hovoril mi tak otec.“

Mark sa nespokojne zamrvil a zjemnil tón:

„Prepáč. Na jeho pohrebe som nebol.“

„Ja viem. To by sme sa poznali.“

Mark sa radšej pozrel na stôl pred sebou.

„Prečo je to hrozno stále pri mne, keď ho je iba Lili?!“ zavrčal podráždene a tanier s ovocím jej hneď aj podal. Bez slova ho pred seba položila a skontrolovala Martina. Všimla si, ako preletel pohľadom z nej na Marka a potom sa pokúsil skryť úškrn sklonením hlavy.

„Čo je?“ vyzvedala s ľahkým úsmevom.

„Nič,“ prudko pokrútil hlavou. Lili sa zachmúrila, Mark na neho pozrel. „Naozaj nie, nevhodný vtip,“ snažil sa Martin brániť.

„No tak to vysyp!“ prikázal Mark.

„Ja len že… Si mal vlastne pol roka na reťazi uviazanú kráľovnú. To je ešte lepšie, ako znásilniť pannu.“ Lili zmeravela, líca jej zaliala červeň a prepichla Marka pohľadom. Ten sa na ňu ale radšej neobrátil a tak vybehla na Martina:

„Je niečo, čo nevieš?!“

„Nie,“ odpovedal Mark a už sa na ňu pozrel. „Vie všetko. Aj to, prečo ťa nebijem.“

Lili stuhla, pootvorila ústa a Mark sa k nej naklonil:

„Vie, že keď si neposlušná, stačí ti natlačiť vtáka do zadku. To ťa vždy na pár dní upokojí.“

Lili od hanby zalapala po dychu a sklonila hlavu. Prudko vydýchla, pokojne položila príbor a práve tak isto si utrela ústa:

„Tak toto ja znášať naozaj nemusím,“ povedala mu priamo do očí a vstala. Mark automaticky otvoril ústa, aby ju usadil, ale včas si uvedomil, že toto vladárke na verejnosti urobiť nemôže. Vyzývavo sledovala, ako ústa zavrel, pomaly sa otočila a ladne odkráčala preč.

Mark mal pocit, že vybuchne. Lili je k nemu drzá a on s tým nemôže nič urobiť! Zúrivo zvieral v dlaniach príbor a snažil sa upokojiť hlbokým dýchaním. Martin ho súcitne pozoroval a zašepkal:

„Tak toto musí byť ťažké.“

Mark v tej chvíli tresol príborom o stôl a prudko vstal:

„Je to sakra ťažké!“ vykríkol a rozbehol sa ku schodom a potom po nich hore.

„Mark, nerob to! To je napadnutie krajiny!“ pokúsil sa ho Martin zastaviť, ale zbytočne.

Mark rozrazil dvere svojej spálne len chvíľu potom, ako ich Lili za sebou zavrela, takže stála v polovici miestnosti, keď za sebou razantne zabuchol. Prudko sa k nemu zvrtla:

„Zbláznil si sa?! Nesmieš tu byť!“

„Vysvetli mi to!“ vyštekol hrubo.

Preletela ho pohľadom a pomaly vydýchla. Rozhorčený výraz zmenila na zmierený a zadkom sa oprela o toaletný stolík. Ešte chvíľu hľadala slová a začala:

„Filip sa o mňa snaží už roky. Otec ma nasilu dať nechcel, lenže v zime mi zomrel a Filip začal dorážať ešte viac.“

Mark mlčal a už bez zúrivosti, len pozorne počúval.

„Vraj mojej krajne vyhlási vojnu, ak sa za neho nevydám. Urobila by som to, ak by som tým zaistila bezpečnosť svojich poddaných. Ale je to práve naopak. Po svadbe sa stane aj ich panovníkom a moja krajina sa zmení na takú chudobnú a nešťastnú, ako je tá jeho. Nevedela som, čo robiť. Proste som ušla,“ rozprávala pomaly, zamyslene.

„Ako si sa naozaj dostala k mojim koňom?“

Že ho zaujíma taká hlúposť u nej vyvolalo úsmev:

„Jeden z tvojich vojakov zrejme nepočul moje ´nie´. Bránila som sa, tak ma násilím zatiahol do stajne. Kričala som dosť dlho na to, aby ma začul tvoj koniar. Lenže na to ma vojak obvinil z krádeže a ani neviem ako, stála som pred tebou.“

Mark zbledol, zaťal zuby aj päste. Zo všetkých síl sa snažil vyhnať z hlavy obraz, čo jej ten chlap chcel urobiť, aby ovládol svoju zúrivosť. Radšej pokračoval:

„Prečo si mi nepovedala, kto si?“

Chcel doplniť ´nesiahol by som na teba´, ale to, že to urobil, nebol schopný oľutovať a tak nechal otázku jednoduchú.

„Bála som sa, že ma Filipovi vydáš.“

„Lili, si panovníčkou krajiny, s ktorou mám mierovú dohodu. Nemal som ani najmenší dôvod ťa vydať.“

„Taký zdrap papiera mám aj s Filipom. Prepáč, že im neverím,“ uškrnula sa. „Dúfala som, že sa mi od teba podarí utiecť.“

Mark si spomenul na ten šialený pocit prázdnoty, keď si uvedomil, že Lili na hrade nie je a že ju už možno nikdy neuvidí. Aj túto predstavu zahnal a len jemne pokýval hlavou:

„A čo teraz?“ opýtal sa.

„Vydám sa za neho,“ odvetila ticho.

Mark mal pocit, akoby mu vrazila facku. Musel sa nadýchnuť, kým zo seba dostal:

„Kedy sa zmenilo to, že tvoju krajinu zničí?“

„…možno, ak budem jeho žena, budem mať šancu…“

„Nebudeš!“skočil jej do reči.

Až teraz na neho smutne pozrela:

„Nemám inú možnosť.“

„Ale máš! Mňa!“

Zhovievavo sa usmiala a pokrútila hlavou:

„Veľmi rýchlo by zo mňa urobil vdovu.“

Pobavene sa uškrnul a podišiel k nej bližšie:

„Toho sa báť nemusíš,“ povedal sebavedome. „Nechaj to na mňa,“ vyzval ju hlasom plným nehy.

„Ak by som to nechala na teba, urobíš nejakú hlúposť,“ pokrútila hlavou.

Zarazil sa a fascinovane žmurkol. Potom sa pomaly usmial a predniesol:

„Odnauč sa toto hovoriť. Nepáči sa mi to, tak aby som ti nemusel dopriať zopár horúcich chvíľ.“ V jeho varovnom tóne bolo cítiť aj záludné vzrušenie, ale na Lili nemalo účinok.

Veľmi pomaly sa vyrovnala hneď oproti nemu, trošku zdvihla bradu a kráľovsky pevným hlasom predniesla:

„Vydám sa za kráľa Filipa. To je moje rozhodnutie.“

Mark zatajil dych. Neschopný pohybu jej hľadel do očí a uvedomoval si, že v nich vidí to isté, ako keď mu odmietala odpovedať: Bude si stáť za svojím.

Lili ešte chvíľu hrdo znášala jeho pohľad, potom si nadvihla sukňu a vystrčila nohu dopredu:

„Daj mi to dole,“ prikázala.

Pomaly sklopil pohľad na zlatý náramok na jej členku. Spomenul si, ako veľmi plakala, keď jej ho dal a teraz mu došlo prečo. Vedela, že raz sa Filipovi do rúk dostane a ten náramok prezrádzal všetko. Pozrel sa jej späť do tváre:

„Prečo by som to mal urobiť?“

„Vydám sa za Filipa tak či tak. Nemáš čo získať tým, že to dole nedáš. Ale môžeš neupútať na seba Filipovu zúrivosť, ak to dole dáš,“ vysvetľovala pokojne a sebaisto.

„…čo sa podľa teba stane, keď Filip zistí, že už nie si panna?“

„Ale nebude vedieť, kto to bol. Nepoviem mu to.“

Mark sa zatváril tak nespokojne, že to Lili primälo k nehe:

„Mark, zabil by ťa!“ znela láskyplne, zúfalo a bezradne zároveň.

Na neho však neha nezafungovala, práve naopak, zmocnila sa ho zlosť:

„A čo urobí tebe?!“

Zaváhala a potom ticho odvetila:

„Mňa chce živú.“

„Utýra ťa na smrť! Je to chorý bastard!“ kričal.

„To urobí tak či tak!“ odpovedala mu rovnako nahlas. „Ale tebe neublíži!“

Mark ustrnul a po pár sekundách neveriacky vydýchol:

„Naozaj veríš tomu, že ti dovolím chrániť ma vlastným telom?“

Akokoľvek sa Lili snažila, jej zdvihnutie nosa vyznelo tentokrát detinsky a práve tak aj jej hlas:

„Vydám sa za Filipa. Daj mi to dole!“

Naopak Mark opäť získal kontrolu nad svojimi citmi a sebaistoty mal, ako vždy, aj za ňu. Jemne sa k nej naklonil:

„Nevydáš. A nedám.“

Zjavne ju ten vyrovnaný a rozhodný tón zaskočil, lebo jeho meno, ktoré zúrivá bezmocnosťou vykríkla, zaznelo až spolu s dverami, ktoré za sebou spokojne zabuchol.