Mark prudko vstal a po sekunde sa k obom rozbehol. Asi v polovici sály sa definitívne utvrdil v tom, že sa naozaj pozerá na Lili. Zastal a pomalým dýchaním sa snažil utíšiť srdce. Podarilo sa mu to len trochu, ale pomaly opäť vykročil.

„Priniesol som vám váš majetok, Vaše Veličenstvo,“ vtieral sa sedliak nechutne sladkým hlasom. „Má na nohe náramok! Snažila sa ho zakryť handrou, ale mňa neprekabáti…“

Mark slová nevnímal. Sústredil sa na Lili, kým k nej kráčal. Vznešene držala vystreté ramená a zdvihnutú bradu. To podpichlo jeho majetnícke, aj panovačné chute. Mala by pokorne prosiť o milosť a nie tváriť sa ako bohyňa!

Zastal tesne pred ňou, sedliak rozhadzoval rukami a mlel o odmene a vyvažovaní zlatom. Mark ho stále nepočúval, ale uvedomoval si, že ho ten hlas rozčuľuje. Zdvihol ruku a v sále konečne nastalo ticho. Lili sa na neho bez pohnutia dívala pevným, rovným pohľadom. Cítil z nej odovzdanosť situácii, ale aj vnútorný odpor. Ak si chvíľu nebol istý, či má chuť ju objať alebo potrestať, tento jej tvrdohlavý vzdor mu pomohol rozhodnúť sa. Zaťal zuby aj päste. Všimla si to, ale pohľadom neuhla. Premeral si ju skúmavým pohľadom. Vidiecke šaty, ktoré nespoznával, boli čisté. Vlasy zviazané do úhľadného chvosta, na tvári žiadna špina. Bez poranení, či modrín.

„Ublížil ti?“ opýtal sa bezfarebným hlasom.

„Nie,“ zaznela tichá odpoveď.

Ešte chvíľu jej hľadel do očí, potom chytil za zápästie a ťahal preč.

„Vyplať ho,“ povedal smerom k Martinovi, keď prechádzali okolo a bez zastavenia odviedol Lili do izby.

Postavil ju k posteli, zohol sa po reťaz a nadvihol sukňu. Na lýtku mala krvavý šrám. Stuhol a prepichol ju pohľadom:

„Takže ti nič neurobil?!“ zavrčal.

„To nebol on,“ odpovedala a keď Mark nereagoval, doplnila: „Bitka v krčme.“

Markovi zovrela krv, keď si ju predstavil v ohrození. Pripevnil reťaz o náramok a vstal.

Chvíľu sa snažil upokojiť, potom sa na ňu opäť pozrel:

„Desať dní,“ začal tvrdo. „Desať dní si ma nechala trpieť.“

Bez slova uhla pohľadom.

„Aj oveľa menej by stačilo na to, aby ma tá tvoja hlúpa hra prestala baviť.“

Dával si záležať na tom, aby sa ho bála a nedalo sa nevidieť, že sa mu to skvele darí.

„Som si istý, že vieš, čo ťa čaká. Páči sa mi mučiť ťa spôsobom, ktorý nenávidíš a mne spôsobuje rozkoš.“

Nervózne sa zamrvila.

„Strčím ti vtáka do zadočku tvrdo a celého, nie ako minule,“ cedil cez zuby. „A budem ťa preťahovať tak dlho, až kým sa na tvojich prosbách o milosť neurobím.“

Pomstychtivým tónom naschvál zdôrazňoval všetky hrubé slová a sledoval nevôľu v jej tvári. Dal jej čas predstaviť si, čo práve povedal a zákerne sa opýtal:

„Zvládneš to desaťkrát?“

Lili prudko zbledla, ale neodpovedala.

„Koľko vydržíš? Dva, tri dni?“ pokračoval vo vyhrážkach. „Potom mi povieš čokoľvek, len aby som konečne prestal.“

Sťažka prehltla.

„Skôr, či neskôr to vzdáš,“ zjemnil tón. „Skráť si tú cestu. Nemusím ti urobiť nič a dokonca odpustiť trest za útek. Len mi povedz, čo chcem vedieť.“

„Keby si vedel, kto som, urobíš nejakú hlúposť. A to ti nemôžem dovoliť,“ prehovorila konečne ticho.

V tvári sa mu zjavil ohromný údiv, ktorý sa rýchlo začal meniť na zúrivosť:

„Ty si neskutočná! Kde sa v takom malom tele berie toľko vzdoru?!“ besnel. „Ako dlho si myslíš, že dokážeš zvládať muky, ktoré ti pripravím?“

„Možno znesiem viac, ako sa zdá,“ zašepkala neisto, ale odhodlane.

Nadýchol sa. Zdvihol bradu a zlovestne stíšil hlas:

„Naozaj? Ako dlho vydržíš stáť nahá na nádvorí?“

Trhlo ňou, na chvíľu mu venovala vydesený pohľad a potom ho sklonila do zeme. Prešiel bližšie k nej a pokračoval:

„Koľkokrát ťa budem musieť priamo tam znásilniť, kým sa zlomíš?“

Vzlykla, privrela oči a roztriasla sa. Potom pozrela rovno pred seba, prehltla a trochu zdvihla nos. Čakal, čo povie a až po chvíli si fascinovane uvedomil, že nič.

„Vyzleč sa,“ prikázal.

Odovzdane, bez slova poslúchla.

Vzal do rúk fľašku s olejom tak, aby to videla:

„Pros!“ vyštekol.

Opäť upriamila pohľad rovno pred seba:

„Zbytočne,“ odvetila ticho.

Došiel bližšie, schmatol ju za vlasy a surovo jej vtlačil jazyk do úst. Nebránila sa, ani nespolupracovala. Zhodil ju na posteľ a hneď priľahol. Pokračoval v hrubom bozkávaní, jednou rukou chytil prsník. Uvoľnil jej ústa a sledoval, ako odvrátila hlavu, keď po bradavke jemne prešiel palcom. Privrela oči a mlčala. Hrubo sa uškrnul:

„Nerozumiem tej tvojej tvrdohlavosti. Akoby si nevedela, že ťa viem vzrušiť, aj keď nechceš. O chvíľku budeš oddane šepkať moje meno a rada znesieš čokoľvek, čo budem chcieť.“

Otvorila oči a chvíľu mu študovala nahnevanú tvár:

„Prečo sa mi to vždy snažíš uľahčiť?“ hlas mala mäkký, neútočný. „Prečo ma vždy najprv vzrušuješ, kým urobíš, čo chceš? Mohol by si to mať aj bez toho.“

Surovosť sa mu z tváre vytratila, ale aj tak kričal:

„Lebo ja ti nechcem ubližovať!“ V hlase mal bezmocnosť. „Chcem, aby si ma poslúchala, ľúbila a bola spokojná! Lenže už neviem, ako to mám urobiť.“

Chvíľku sa na neho mlčky pozerala, potom sa nadvihla a jemne položila svoje pery na jeho. Na sekundu zmeravel, ale jej nehe neodolal. Pootvoril ústa a vpustil do nich jej jazyk. Bozkávala ho a maličkou dlaňou mu pohladila tvár. Rozbúchalo sa mu srdce a vzdychol. Odtiahla sa od neho až po chvíli. So zrýchleným dychom sledoval jej jemný úsmev.

„Zbytočne si na mňa milá,“ varoval ju. „Aj tak ti to urobím.“

Usmiala sa ešte viac a vrátila k bozkávaniu. Posledné zvyšky prekvapenia aj schopnosti premýšľať stratil, keď mu vsunula ruku pod košeľu a pohladila hruď.

Ľahol si na chrbát a stiahol si ju na seba bez toho, aby oddelil ich pery. Ruku do vlasov jej vložil len zo zvyku, nebolo treba ju držať. Nebránila sa a opätovala mäkké bozky rovnako ako tie hlboké a vášnivé. Vydržala, aj keď jej začal hladiť prsia a o chvíľu k jeho rýchlemu dychu pribudol ten jej. Roztiahol jej nohy a zdvihol ju, aby mu obkročmo sedela na bruchu. Až keď si ju začal prezerať, zháčila sa. Videl, že sa pripravuje zakryť rukami a rýchlo jej vzal prsia do dlaní.

„Nehanbi sa, si nádherná,“ šepkal a začal jemne dráždiť bradavky. Nepomohlo to, Lili sa prudko začervenala:

„Je tu svetlo,“ zamrnčala nespokojne a pokúsila sa mu odstrčiť ruky. Rýchlo ju objal a stiahol späť na hruď. Jej zadok si presunul z brucha do lona a kým si ju pritláčal na pevného vtáka, ochotne otvoril ústa a pustil si do nich jej vďačný jazyk.

Uvedomoval si, že ju musí vzrušiť viac ako seba, ale nedokázal si ju nedopriať aspoň na chvíľu. Využil, keď sa hanblivo nadvihla, rýchlo si stiahol nohavice pod zadok a uvoľnil tvrdého vtáka. Keď ju zovrel okolo pása, pochopila, čo chce urobiť a prestala ho bozkávať. Sledoval jej prudký dych, vzrušenie aj oddanosť v očiach. Stiahol jej malé telo nižšie, poľahky si ju na seba nasadil a vkĺzol do pripraveného vnútra.