Rozprávka pre veľké dievčatá – 21.kapitola

Mark nechal Lili sadnúť si na jej stoličku. Urobila tak bez slova a on sa sklonil, aby jej videl do tváre:

„Buď už dnes dobré dievčatko,“ zašepkal viac starostlivo, než káravo a bez akéhokoľvek náznaku hnevu ju pohladil po tvári. Bez ďalších slov sa vrátil na svoje miesto a ešte ju pohľadom skontroloval. Bola bledá a zúfalo hľadela priamo pred seba. Uvedomoval si, že sa musí cítiť, akoby jej zo starostlivo vystavaného domčeka z kariet vytiahol tú najspodnejšiu. Ale riešiť to teraz nechcel a ani nemohol. Musel pokračovať  v rozhovore s Martinom a aj tak urobil.

Až kým, po nie dlhej chvíli, kútikom oka nezachytil pohyb. Zdvihol hlavu, aby videl, ako k ich stolu kráča Elena. Nepriateľsky na neho zazerala a zastala:

„Dovolí mi Vaše Veličenstvo odísť? Som unavená,“ zaznela kombinácia slušných slov a nepriateľského hlasu. Mal chuť ju zaškrtiť, ale namiesto toho len prikývol. Sledoval, ako prešla okolo Lili a s buchotom pred ňu položila pohár vína, ktorý doteraz zvierala v rukách:

„Tak si ho uži!“ zavrčala.

Lili sklonila pohľad z jej zamračenej tváre na práve položený pohár, aby videla, že spod neho trčí kúsok papiera. Ani sa nestihla rozhodnúť, ako ho odtiaľ nenápadne vezme, lebo keď sa Elena pohla ďalej, Mark zakričal:

„Elena!“

Ihneď zastala a otočila sa na neho:

„Vaše Veličenstvo?“

Lili stuhla a práve tak aj Elena, keď rozkázal:

„Vypi to víno.“

Na dve, možno tri sekundy nastalo ticho. Lili strnulo sledovala papierik, Elena naspäť obišla stôl a postavila sa rovno pred Marka. Aj on, aj Martin ju pozorne sledovali, takže zakrátko už ani jeden nemal Lili v zornom uhle.

„Nerozumiem, prečo si to Vaše Veličenstvo želá,“ povedala nevinne, hoci vo vzduchu bolo jasne cítiť podozrenie, že do nápoja pridala nejaký jed. Ale udržiavala oba pohľady na sebe. Lili sa jemne predklonila, bleskovo vzala malý odkaz zo stola a strčila si ho do rukáva.

„Urob, čo som ti povedal!“ zdvihol Mark hlas práve vo chvíli, keď Elena, na rozdiel od neho, už videla, že jej správa je v bezpečí. Natiahla sa teda po pohár a celý obsah vypila na jeden dúšok. Nedovolila si buchnúť, keď ho prázdny kládla na stôl.

Mark skryl prekvapenie za spokojnosť:

„Môžeš ísť.“

Lili chvíľu sledovala Markove zamyslenie a potom aj to, ako mávol na slúžku, aby doliala ďalšie víno. Veľmi rýchlo sa ponoril do rozhovoru s Martinom, takže Lili mala kopu času a príležitostí nenápadne vytiahnuť odkaz. Udivene ho dočítala, rýchlo skryla späť a začala horúčkovito premýšľať.

Nechala si naliať víno a potom ešte raz. Tretie doliatie si už Mark všimol a prekvapene na ňu pozrel. Keď si to uvedomila, drzo mu hľadiac do očí cez okraj pohára si odpila.

„Opatrne,“ varoval ju poučne, „z vína ráno bolí hlava.“

„Je s tým problém?“ opýtala sa hlasom, v ktorom už bolo počuť alkohol.

Nadvihol obočie a opäť ju prebehol pohľadom:

„…nie. Len som ťa ešte nikdy nevidel vypiť viac ako jeden pohár.“

Lili sa pomerne neisto postavila a schmatla vázu s kvetmi.  Dopadla späť na stoličku a vázu postavila presne medzi seba a Marka.

„Tak sa nepozeraj!“ odsekla, hoci kvety jej ani zďaleka nezakrývali tvár  a opäť mávla na slúžku. Mark váhavo našpúlil pery, ale rozhodol sa nechať to tak. A Lili načala ďalší pohár.

„Aká irónia,“ začala Lili po čase a vstala. Zakolísala, na chvíľu sa chytila stola a potom opatrne prešla pred Marka:

„Toto je prvýkrát, čo môžem ísť na toaletu sama a ja by som práve teraz spoločnosť ocenila.“

Hlásky vyslovovala veľmi zle a oprela sa dlaňami o stôl.

Mark si ju nespokojne premeral:

„Prečo si myslíš, že môžeš ísť sama?“

Zazrela na neho vražedným pohľadom:

„Ty veľmi dobre vieš, čo si teraz urobil!“ Zúfalo sa uškrnula. „Si si úplne istý, že by som nedovolila, aby sa kvôli mne niekomu niečo stalo. A ja som si istá, že by si bol ochotný urobiť svinstvo len preto, aby si mi ukázal svoju moc. Ty si tu predsa pánom, že?“

Nedalo sa nevidieť, že má problém stáť rovno a Mark si uvedomoval, že hnev by bol teraz úplne zbytočný:

„Povedal som ti, že všetko bude tak, ako chcem ja. Po dobrom to s tebou nešlo. Dotlačila si ma do toho. Takže opakujem: Je jedno, či ti Elena pomôže, alebo nie. Nebudem to ani zisťovať. Ak zmizneš, ona bude visieť.“

Zúrivo otvorila ústa, ale nakoniec si to rozmyslela a nepovedala nič. Pomaly sa otočila a veľmi neistou, kolísavou chôdzou sa vybrala k toaletám. Mark ju, stále v úžase, sledoval, až kým sa nestratila za dverami.

„Tak toto sme tu ešte nemali,“ skonštatoval sucho. „Kam sa vôbec do nej toľko vína vošlo?“

„Bude zvracať,“ odpovedal Martin.

Prešlo niekoľko minút, potom ďalších pár. Mark stále častejšie ubiehal pohľadom k dverám, cez ktoré prešla:

„Netrvá jej to nejako dlho?“ mračil sa.

Martin len mykol ramenom.  Mark vydržal čakať ešte chvíľu, ale nervozita nakoniec zvíťazila. Rozhliadol sa, ktorú dámu pošle skontrolovať Lili a vstal. Podarilo sa mu to tak nešikovne, že posunul celý stôl, na ktorom potom spadlo zopár nádob.

Jeho pohľad upútala váza, ktorú si pred tým Lili prisunula k sebe. Pár sekúnd nechápavo hľadel na sýto červenú vodu, ktorá sa z vázy vylievala. Sledoval, ako sa vpíja do obrusu stále viac a viac, až sa zväčšujúca škvrna dotkla karafy s vínom presne rovnakej farby a potvrdila jeho podozrenie. Tekutina vo váze je víno. Lili to svoje nepila, ale nenápadne ho vylievala. Srdce mu vynechalo jeden úder.

„Nie je opitá!“ vykríkol a okamžite sa rozbehol k dverám.

A nastal chaos. Mark Lili na toalete, presne ako čakal, nenašiel a bez zastavenia sa rozbehol do chodieb, v ktorých ju už raz chytal. S búšiacim srdcom si uvedomoval, že Lilina čiastočná znalosť cesty  jej náskok ešte zväčšuje.

Martin povykrikoval zopár rozkazov a väčšina ozbrojených chlapov začala vybiehať z hradu rôznymi smermi.

Mark preletel už silne stráženou hradnou bránou na neosedlanom koni.

Martin poslal stráže po Elenu a zmeravel, keď ich uvidel vracať sa bez nej.

Mark už vedel, že v stajni chýbajú dva kone. Neprestával štvať toho svojho, hoci si uvedomoval to isté, čo jeho priateľ na hrade. Že armáda vojakov, ktorá prehľadáva každý kút, má šance chytiť dve ženy cválajúce na koňoch ktovieakým smerom, vskutku mizivé.

3 thoughts on “Rozprávka pre veľké dievčatá – 21.kapitola

  1. Wow … naozaj som si ju ani neodkladala tak som sa do nej zažrala až som ju od 1 v noci čitala do pol 4 … neskutočne..nadhera :3

Napísať odpoveď pre Alexandra Veľká Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Shopping cart

close