Rozprávka pre veľké dievčatá – 17.kapitola

Keď jej ráno uvoľnil reťaz a pohladil po lýtku, vytrhla sa mu. Prekvapene na ňu pozrel, aby dostal jej úsmev s nasilu zovretými perami, pokrčenie nosa a v očiach plamienky šibalstva.

„Nestraš ma,“ usmial sa aj on a pristúpil k nej na bozk. Zastavila ho dlaňami na jeho hrudi:

„Prečo? Nepatrilo by ti?“

Neodpovedal, iba sa vrátil na svoju stranu postele a nahádzal na seba šaty. Kým sa obliekala Lili, stál a pozoroval ju:

„Včera si mi zaspala,“ nadhodil.

„No a?“ odsekla. „Snáď bez toho jeden deň vydržíš!“

Mark si špičkou jazyka prešiel po hornom rade zubov a uškrnul sa.

Tvárila sa, že to nevidí a už pripravená prešla k dverám:

„Ideme?“

Bez odpovede k nej pomaly prešiel. Kým si uvedomila jeho zvláštny pohľad, stál pri nej.

„Neopováž sa,“ zdvihla varovne prst. Schytil ju a oprel o dvere. Chvatne nadvihol sukňu, postavil sa jej medzi nohy.

„Mark, nie, čakajú nás!“ vykríkla.

Naplnil jej pusu svojim jazykom a rýchlo si rozopol nohavice. Neprestal ju bozkávať, Lili nezvyčajne rýchlo začala spolupracovať. Nadvihol jej malé telo, počkal, kým mu stehnami objíme bedrá a vnikol do nej…

 

„Si blázon,“ ešte prudko dýchala a opravovala si šaty.

„Do teba,“ pobozkal ju zapínajúc si nohavice.

Vtlačil jej na líce ďalšiu pusu a otvoril dvere.

 

Keď si sadli k stolu, Martin si ich oboch premeral. Lili sa červenala, Mark  sa pri výbere jedla spokojne usmieval.

„Ako bolo včera?“ začal Martin spoločenský rozhovor.

„Fantasticky,“ odpovedal Mark a so zamilovaným pohľadom chytil Lili dlaň, ktorú mala položenú na stole. Vrátila mu rovnaký úsmev.

„Že ti nezdrhla,“ podpichol Martin.

„To už sa nestane,“ znela Markova sebaistá odpoveď a pustil Lili ruku, aby začal jesť.

„Ale!“ zvolala Lili s vyzývavým úsmevom. „Že o tom neviem! Nejaký si si istý,“ kárala ho hravo.

„Keby som naozaj chcel, zruším ti to veľmi rýchlo,“ odpovedal s úsmevom.

Lili prižmúrila oči:

„Ako?“

Drzo sa na uškrnul:

„Nechám ťa odprisahať mi vernosť, oddanosť a poslušnosť.“

 

Martin si uvedomil, že tento zjavný návrh na manželstvo ho vlastne neprekvapil. Len sledoval Lilino zmeravenie, keď Mark doplnil:

„Bola by z teba nádherná kráľovná.“

„No,“ skočil im do rozhovoru, „Lili by vlastne nemohla byť kráľovná. Najvyšší titul, ktorý by sme jej v prípade vášho manželstva mohli dať, je vojvodkyňa.“

Lili sa konečne nadýchla a usmiala:

„Mark, ja sa za teba nevydám,“ povedala a považujúc svoje slovo za posledné sa rozhliadla po jedlách na stole. Mark zdvihol tanier s hroznom a podal jej ho so slovami:

„Ak nejakou informáciou zo seba neurobíš slobodného človeka, tak si ešte stále môj majetok. Urobíš, čo budem chcieť.“

Lili vzala tanier a položila ho pred seba.

„Neprinútiš ma povedať pred kňazom áno,“ povedala vážne.

Martin radšej mlčal a sledoval, ako vzduch medzi nimi dvoma hustne.

 

„Divila by si sa, aký viem byť presvedčivý,“ znela Markova sebaistá odpoveď, už tiež bez úsmevu.

„Nevydám sa za teba, neprinútiš ma!“ vrčala Lili, zdôrazňujúc každé slovo zvlášť.

Mark si ohromne podráždene uvedomil, že zajatá zlodejka nielenže práve odmietla kráľovu ponuku na sobáš, ale ešte sa aj chová obzvlášť drzo. Nahnevane vrátil pohľad jedlu a varovne predniesol:

„Lili, váž svoj tón.“

Tým považoval rozhovor za ukončený.

Ale Lili nie. Hnev jej stúpol do tváre, obe dlane zaťala do pästí:

„Nebudem vážiť tón,“ zdvihla hlas. Mark sa na ňu pomaly, neveriacky pozrel a Martin zašepkal:

„Lili, prosím ťa kvôli tebe, prestaň!“

„Neprestanem!“ skríkla tak, že pár hostí k nej otočilo hlavu.

Markovi zmizol z tváre akýkoľvek výraz. Vyrovnal chrbát, zdvihol hlavu a pohľad upriamil rovno pred seba.

„Nebudeš si robiť, čo sa ti zachce!“ kričala Lili a chytila sa okraja stola. Mark si uvedomil, čo chce urobiť a bez toho, aby sa akokoľvek pohol, ticho zavrčal:

„Neopováž sa postaviť.“

V tej chvíli sa Lili prudko zdvihla:

„Ja budem vstávať, kedy ja chcem!“ zvreskla zúrivo. V sále nastalo hrobové ticho, všetky hlavy sa otočili k hlavnému stolu. Mark s kamennou tvárou vzal do ruky vidličku.

„Nebudeš si robiť, čo sa ti zachce!“ zakričala Lili znova. Mark si pokojne vložil do úst sústo a pohľadom našiel dvoch strážnikov, ktorí, práve tak ako všetci ostatní, civeli na neho a čakali, čo urobí. Dívajúc sa na nich, jemným pohybom hlavy mávol smerom k Lili. Obaja sa okamžite pohli k nej.

Lili sa otočila najprv k nim a potom späť k Markovi:

„To nemyslíš vážne! Neopováž sa na mňa poštvať svoje stráže!“ znela hystericky. To už k nej obrnení chlapi došli. Každý ju chytil za jedno zápästie a pod rameno.

„Ty namyslený hajzel!“ zaznela sálou nadávka.

Svaly na Markovej čeľusti sa pohli, keď zaťal zuby.

Pomaly položil vidličku a vzal do ruky obrúsok. Párkrát si ho zľahka popritláčal po perách, položil a vstal. Všetci prítomní okamžite tiež a Mark sa pobral na odchod. Míňajúc Lili sa na ňu nepozrel, so stále zdvihnutou hlavou mávol na chlapov, ktorí sa hneď pohli a pár krokov za ním dovliekli Lili až do jeho izby.

 

Rozprávka pre veľké dievčatá – 18. kapitola

0 komentárov k článku “Rozprávka pre veľké dievčatá – 17.kapitolaPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *