Zobudil sa na stoličke. Pokúsil sa vyrovnať stuhnutý krk a potom sa otočil k posteli. Lili sedela a dívala sa na neho.

„Spal si celú noc na stoličke?“ opýtala sa opatrne.

„Čakala si, že odídem?“

„Nie, skôr som si myslela, že…“ nedopovedala.

„Sľúbil som ti predsa, že sa k tebe nepriblížim.“

„Veď hej…“

„Nie len, že sa ma bojíš, ale už mi ani neveríš?“ zamračil sa.

„Nemyslela som to tak,“ šepla a sklopila pohľad.

„No, v každom prípade to platilo včera,“ vstal. „Idem k tebe,“ stíšil hlas, „skús sa nezľaknúť.“

Zdvihla na neho pohľad a čakala. Opatrne sa k nej priblížil. Keď sa nestrhla, natiahol sa za jej členkom a odopol reťaz. Pohľad mu ubehol na jej telo. Vedel, že je nahá, prikrývku si pridržiavala na prsiach. Zatúžil ich vidieť. Prstami jej jemne prešiel po lýtku. Nestiahla sa, tak pokračoval vyššie ku kolenu, pozrel sa jej do tváre. Mala zatvorené oči a silno stláčala pery. Pochopil, že sa neodťahuje len preto, aby ho nenahnevala. Zložil z nej ruku a sklamane vstal. Otvorila oči a chvíľku pozorovala, ako sa prezlieka. Bez komentára vyliezla z postele a obliekla sa tiež.

Otvoril dvere a keď nimi obaja prešli, chytil jej dlaň. Vedel, že sa strhne a aj to urobila, ale nepustil ju. Keď sa na neho pozrela, nenaklonil sa k nej, ale ticho povedal:

„Nemáš dôvod sa ma báť, maličká. Ty určite nie.“

Splašene uhla pohľadom, ale to ho neprekvapilo. Za ruku ju pevne  držal celou cestou a pustil až pri stoličke.

Kým sa usadili, Lili sa otočila na dámsky stôl. Všetky ženy sa na ňu pozerali, väčšina sa usmiala. Lili z nich mala zvláštny dojem. Nechápavo sa pozrela na svoj stôl a zamračila sa. Zamyslene sa natiahla za šálkou čaju, keď sa ozval Martin:

„Je ti divné, že vyzerajú spokojne?“

Venovala mu pohľad a váhavo prikývla.

„Elena je nepríjemná ku každému. Sekírovala ich všetky. Sú ti vďačné za odvahu.“

„Odvahu?!“ vyprskla Lili pohŕdavo.

„Myslia si, že sa jej onedlho dostaneš do rúk.“

„To sa nestane,“ povedal Mark s úplnou istotou.

„No, ale to ony nevedia,“ reagoval Martin.

„Mark?“ začala Lili opatrne.

„Áno?“ hneď sa k nej ochotne otočil.

„Mohol by si mi sľúbiť, že…“ váhala a hľadala slová. „Až si nájdeš novú favoritku, dovolíš mi odísť?“ Mark sa pozrel pred seba:

„Lili, ty nie si moja favoritka. Si moja…“ zasekol sa.

´Láska? Naozaj som chcel povedať láska?!´ neveril sám sebe.

Martin zdvihol pohľad a keď si uvedomil, aký je Mark zaskočený, došlo mu, kde v myšlienkach je. Vyvalil na neho oči a potom pozrel na Lili.

Tá sa na Marka dívala tiež, ale nechápala, čo sa deje.

Mark si odkašľal:

„Áno, ak… Budem mať radšej spoločnosť niekoho iného, sľubujem, že ťa nechám odísť.“

Lili prikývla a ďalej sa bez ochutnania vŕtala lyžicou v tanieri.

„Ale mala by si počítať s možnosťou, že sa to nestane,“ doplnil Mark.

Lili na chvíľku ustala v pohybe a zamračila sa, ale potom miešala jedlo ďalej.

„Mohla by som si ísť sadnúť k dievčatám?“ opýtala sa odrazu.

Mark stuhol a Martin, sledujúc jeho váhanie, ticho povedal:

„To nie je dobrý nápad.“

Mark, stále bez pohybu, konečne povedal:

„Môžeš. Ale pôjdem s tebou.“

A smerom k Martinovi zamrmlal:

„Horšie to už nebude.“

Lili váhala:

„Ehm, veď na mňa dovidíš,“ namietala.

„Nepôjdeš tam sama.“

„Tak nič.“

Mark vstal:

„Sľubujem, že ti nezakážem žiadnu otázku. Ani im odpoveď. Chcem pri tom iba byť.“

´Viem predsa, čo sa dozvieš.´

Chvíľku váhala a potom vstala.

„Ukonči raňajky a ostatných pošli preč,“ povedal cez rameno Martinovi a ten hneď aj začal plniť príkaz.