Rozprávka pre veľké dievčatá – 12.kapitola

Mark otvoril dvere izby, počkal, kým Lili vojde a zavrel.

Nepozrel sa na ňu, len jemne mávol, nech si sadne na posteľ. Poslúchla ihneď.

Keď si k nej kľakol, celá sa roztriasla. Všimol si to a zdvihol k nej pohľad. Stiahla hlavu medzi ramená a ustrašene čakala.

Uvedomil si, že v očiach nemá hnev a nesúhlas, ale hrozný strach.

„Lili,“ oslovil ju zaskočene.

„Prosím?“ odpovedala hneď.

„Zlatíčko, na teba sa nehnevám,“ upokojoval ju.

Chcel ju pohladiť, ale keď natiahol ruku k jej tvári, vydesene sa prudko uhla. Roztiahol oči a pomaly zložil ruku. Pochopil, že čokoľvek teraz urobí, vystraší ju ešte viac. Hoci si nebol celkom istý, či je to ešte možné. Radšej jej bez slova pripol reťaz o náramok na členku. Vstal, ale nechcel sa jej pozrieť do očí. Nechcel to, čo v nich teraz má, vidieť opäť. Otočil sa, prešiel k svojmu stolu a sadol si.

„Skús si pospať,“ zašepkal, znelo to prosebne.

Okamžite si ľahla na vankúš a prikryla sa. Zvykla spávať nahá, ale vždy  na jeho rozkaz. A teraz žiaden nevydal.

Hľadel do stola a mlčal. V jeho tvári nebolo po hneve ani stopy.

Lili sa snažila spomaliť a upokojiť dych. Ležala zakrytá a od strachu sa nedokázala ani pohnúť.

Počul, ako rýchlo dýcha. Dlho čakal, kým to prejde a celý ten čas mal pred očami jej pohľad. Cítil sa strašne. Počítal s tým, že sa na neho bude hnevať a jej dobrovoľnú náladu zmeškal, ale nenapadlo mu, že sa ho začne báť. A už vôbec nie tak veľmi.

Ani po hodine nespala. Počul, ako sa v posteli pomrvila.

„Lili, vyzleč sa, ak ti je teplo,“ povedal, ale nepozrel sa na ňu. Okamžite vyliezla z postele a urobila, čo povedal. Privrel oči a vzdychol:

„To nebol rozkaz. Len som si myslel, že ti tak bude lepšie, si zvyknutá spávať nahá.“

Bez slova vliezla späť pod prikrývku.

„Ešte pri večeri som sa tešil, ako ťa budem hladiť,“ povedal potichu. „Teraz sa k tebe bojím čo i len priblížiť. Keď ti v očiach vidím ten strach. Zo mňa.“

Mlčala.

„Skús sa upokojiť, ak sa to dá.“

Opatrne sa na ňu pozrel a hneď to oľutoval. Dívala sa na neho stále prestrašene. Uhol pohľadom: „Sľubujem, že sa k tebe dnes nepriblížim.“

Nečakal odpoveď.

Spať sa mu nechcelo, no na žiadnu prácu by sa nedokázal sústrediť. Vytiahol papier a začal kresliť.

Za nie dlho sa ozvalo tiché klopanie. Mark zaváhal, ale vedel, že Lili nespí, tak pozval hosťa ďalej. Dvere sa len pootvorili, Lili nevidela, kto prišiel. Stál v nich Martin a Markovi mlčky ukázal tácku s ovocím a vínom.

„To je dobrý nápad, ďakujem,“ súhlasil Mark. „Daj to k Lili.“

Martin za sebou zavrel dvere a keď šiel k Lili, tá sa na neho dívala ohromne vystrašene, až kým nezbadala, čo je na tácke. Martin sledujúc ju sa váhavo zamračil, položil tácku a prešiel si  sadnúť k Markovi:

„Môžem sa opýtať, čo sa deje?“

Mark sa zhlboka nadýchol a bez pohľadu ticho odpovedal:

„Zrezal som Elenu… Bičom.“

„To si mal už dávno. A?“

„Lili mi stála za chrbtom.“

To už Martin pochopil a nadvihol obočie. Obrátil sa na chvíľu na Lili a Marka sa pošepky opýtal:

„Ako ti to napadlo? Čo si si myslel, že sa stane?“

„Ja neviem,“ šepkal Mark pravdu.

„Keby si nebol môj vládca, tak poviem, že si hlupák.“

„To už viem tiež,“ zatváril sa Mark zúfalo.

Martin len bezradne pokrútil hlavou a mlčal.

„Ak si nevedel, čo sa stalo,“ uvedomil si po chvíli Mark, „prečo tu naozaj si?“

„Pokecať.“

Martin sa snažil znieť nezaujate, ale na to ho Mark už príliš dobre poznal:

„…videl si to?“

„Nie. Ale videl som to láskavé gesto, ktoré Elena venovala Lili za tvojím chrbtom.“

Markov pohľad sa zmenil na spýtavý a Martin gesto zopakoval. Mark stisol zuby a zazrel na Lili. Tá sa so zatajeným dychom vtlačila hlbšie do vankúša, tak radšej pozrel späť do stola.

„Mal som jej dať viac,“ precedil cez zuby.

„To by si ju zrejme už zabil.“

„To by mi zrejme nevadilo.“

Martin na neho zazrel a kývnutím hlavy pripomenul prítomnosť Lili. Mark na ňu úchytkom pozrel a stíchol. Ale ozval sa vzápätí, pokojnejšie:

„Takže si tu, aby si vyvolal debatu. Aby si Lili primäl povedať mi pravdu skôr, ako na ňu prídem sám. Lebo vieš, že by si to odskákala.“

Martin len s jemným úsmevom mlčal.

„Vieš, že správne by bolo, aby si prišiel rovno za mnou a povedal, čo vieš.“

Martin pokrčil ramenami a s napätím čakal na Markovu reakciu. Ten sa na neho chvíľu díval, ale nenahneval sa:

„Dobre tak. Aspoň niekto ju tu chráni naozaj,“ povedal do stola.

„Prejde ju to, určite,“ pokúsil sa ho upokojiť Martin.

Mark neodpovedal, tak po chvíli obojstranného mlčania Martin odišiel.

Mark sa prinútil neotočiť k Lili, chvíľu premýšľal a potom radšej pokračoval v kreslení.

Po nejakom čase začul, ako sa s otvorenou pusou nadýchla. Akoby chcela niečo povedať. Spozornel, ale ostala mlčať. Zopakovala to po pár minútach ešte raz, kým konečne zo seba dostala:

„Aký… Aký trest čaká mňa?“

Obrátil sa na ňu:

´Hádam si nemyslí, že by som jej toto urobil…´

„Za čo?“ povedal nahlas.

„Tiež som ti klamala,“ zašepkala.

Nadýchol sa a snažil znieť pokojne:

„Nebudem ťa za dnešok trestať.“

„Prečo?“

„Veľa dôvodov. Nevedela si, aký veľmi mi vadí lož. Nevedela si, ako presne na ňu reagujem. Nezaklamala si kvôli svojmu prospechu, ale preto, aby si neublížila niekomu inému. Aj keď musím priznať, že za to sa na teba veľmi hnevám a už to viac tolerovať nebudem. No a hlavne,“ konečne sa na ňu pozrel, „teba by som takto nikdy nezbil. Si pre mňa výnimočná.“

Neverila. Videl to na nej. Radšej pokračoval:

„Vždy som vedel, že Elena ostatné ženy zastrašuje a správa sa tam ako ich pani. Ale bolo mi to jedno. Robila, čo som chcel, v posteli je šikovná. Neriešil som to. Ale aby chúďa Sáru vydesila tak, že tá na seba vzala trest za niečo, čo neurobila, tak to už nie. Ja som v tej jedálni vedel, že to bola Elena. Lenže ty si sa rozhodla to zamlčať a ja som iný dôkaz nemal.“

Sledoval, ako sa Lili zamyslela. Už sa netriasla a dýchala pomalšie.

„Nie len, že mi opakovane a do očí klamala, ale chcela nechať Sáru vo vine. A najmä, siahla mi na teba. To nikomu nedovolím.“

Bolo mu jasné, že ostane mlčať.

„Spi, prosím,“ ukončil debatu.

4 thoughts on “Rozprávka pre veľké dievčatá – 12.kapitola

  1. Musim sa priznat … prisiel som nie v dobrej nalade … zacital som sa ani neviem ako … musim off … no tesim sa na dalej …
    Dakujem za krajsi den

Napísať odpoveď pre Alexandra Veľká Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Shopping cart

close