Od Luciinho odchodu prešiel týždeň, potom druhý a aj tretí. Lucas sa snažil zladiť s novou asistentkou, ktorá síce nebola škaredá, ale zato dostatočne blbá. Každý deň si uvedomoval rozdiel medzi jej reakciami a tým, ako svoju hlúposť hrala Lucia. Chýbala mu takmer pri všetkom. Aj keď bral ako pozitívum, že už zase je jeho vták väčšinu dňa v kľude. A to aj napriek tomu, že sa ešte neodhodlal zavolať si slečnu „s hodinovou sadzbou.“ Páčilo sa mu, ako to vtedy Lucia zadefinovala. Vlastne sa mu veľa vecí páčilo. V slabej chvíli si vypýtal z personálneho Luciine súkromné telefónne číslo aj adresu, ale neodvážil sa to použiť. Aj tak by to zrejme nemalo zmysel.

Po piatkovom obede sa hodil sa do kresla. Založil si ruky za hlavu, vystrel chrbát a všimol si na stole lesklý darček aj s listom. Chvíľku váhal, ale potom pomaly vzal do ruky obálku a otvoril ju. Vytiahol pozvánku na party a otrávene si vzdychol.
´Iste, party. Debilné reči ťažko pracovne vyťažených idiotov. Optimálne ešte abstinentov. Niekto by im mal vysvetliť, čo znamená party. No, komuže sa budem vyhovárať tentokrát?´
Ani nečítal detaily, len hľadal organizátora. Býval väčšinou hneď v úvode. Tu bol takmer na konci: Lucia Kováčová. Luciin podpis spoznal, samozrejme, hneď.
Takmer prestal dýchať. Ešte chvíľu hľadel na to meno. Rozbúchalo sa mu srdce a začal čítať od začiatku:

Pozvánka
Party – Chute stredozemného mora
Termín: Sobota, 15.8. , začiatok o 16:00
Doprava: Striktný zákaz príchodu autom. Číslo na taxislužbu je 16 66, adresa je „Lucia Kováčová“.
Dresscode: čokoľvek + plavky.
Pravidlá hry:
I. Ako vždy: Ľudia, je to party, nie firemná otravnosť. Mobil vezmem každému, koho s ním prichytím viac ako dvakrát (výnimka sa udeľuje iba rodičom malých detí).
II. Ako vždy: Ak si ako partnera chcete priviesť niekoho, kto u mňa ešte nebol, kontaktujte Andyho.
Predpokladaná účasť: cca 60 ľudí.

´Môže byť toto pravda?´
Zdvihol telefón a vytočil číslo z pozvánky:
„Dobrý deň, taxislužba Michal,“ ozvalo sa.
„Dobrý deň, keby som vás požiadal o taxi na adresu Lucia Kováčová, čo by ste mi povedali?“
„Že nie je problém. Ale otvorený účet na túto adresu máme nahlásený až na zajtra.“
„Aha. V poriadku, ďakujem.“
„Prajem vám pekný deň.“

Položil slúchadlo a oprel sa.
´Naozaj by ma chcela vidieť?´
Uprel pohľad na škatuľku. Schmatol ju a rýchlo rozbalil. Pod darčekovým papierom bola biela krabička s nápisom CB-6000 Male Chastity Device. Takmer mu zabehlo. Jasné, že vedel, čo to je. Aj tak ju otvoril.
´Bože, nech je to len vtip!´
Nie, nie je to vtip. Malá plastová tuba, nejaké krúžky, maličký visiaci zámok… Pánsky pás cudnosti.
Hodil sa na operadlo, prehrabol si vlasy a zahľadel do stropu.

———————————————–

Zobudil sa do slnečného sobotného obeda. Objal jeden vankúš a hľadel von oknom.
´Bože, voňajú tie periny po nej, alebo to iba chcem?´
Radšej zavrel oči. Lenže to tiež nepomohlo. Vybavovali sa mu stále dookola tie isté obrázky: Jej nahé telo… jej prehnutie chrbta pri orgazme… pás cudnosti… tá facka a tá príšerná opica po nej… jej úsmev… hoci vlastne zlý, lebo najviac sa na neho usmievala tie týždne, keď k nej nesmel…
Otvoril oči.
„Lamarc, ty si v peknej riti!“ povedal sám sebe. Otočil pohľad na nočný stolík. Natiahol sa a vzal z neho tú, už teraz tak nenávidenú, bielu škatuľku. Otvoril ju, obsah vysypal na plachtu. Prebehol komponenty a koľkokrát ich prešiel, toľkokrát kľúč od zámku nenašiel.
´Mrcha malá. Nechala si ho.´

Vstal a prešiel do kúpeľne. Klasická hygiena, dve uvoľnenia napätia a úvahy o tom, ako presne to chce dať dole, ak sa mu Luciine pravidlá hry nebudú zdať zvládnuteľné. Vypol vodu.
´Dobre. Nechceš byť bez nej. Tak si choď odtrpieť trest, ktorý ti, chvalabohu, ešte je ochotná dať.´