Najbližších pár dní prešlo bez nejakých výnimočnejších situácií. Lucas sa evidentne pokúšal vyhýbať Luciinej spoločnosti, čo jej vyhovovalo. Lucia sa začala správať akosi uvoľnenejšie – už u nej sem-tam pila kávu aj nejaká kolegyňa, dokonca začala vybavovať súkromné telefonáty od stola aj keď vedela, že Lucas ju môže počuť. Takže sa dozvedel, že rada usporadúva tematické žúrky, pije modrého Johnnieho, väčšinu jej problémov rieši osoba menom Andy, je precitlivelá na chlór, jej „neviemasibavorák“ je v skutočnosti X7 v M úprave a s nikým nechodí.
Čím viac o nej vedel, tým viac sa mu páčila a tým viac ho žralo, že k nej nesmie.

Keď ani po pár dňoch nezačala javiť záujem o nejaký kontakt, rozhodol sa tomu pomôcť a z času na čas za ňou zašiel. Vtipkoval, podpichoval, občas skúsil dvojzmysly. Lucia sa správala normálne, dokonca priateľsky, často sa s ním smiala. Ale ako náhle sa k nej dostal bližšie ako na meter a požiadal o dotyk, odmietla. Prestávalo ho to baviť. Najmä po zistení, že jeho telo na ňu reaguje čím ďalej, tým rýchlejšie a častejšie.

Že mu to fakt vadí, si prvýkrát uvedomil, keď si ju náhodne prehliadal pri rozhovore s kolegom na chodbe. Nie dlho obdivoval jej zadok v obtiahnutej sukni. V spomienkach si vybavil, ako ju nahú držal za boky a uvedomil si, že stúpajúci tlak v nohaviciach nerozchodí. Vošiel k sebe, zabuchol dvere, oprel sa o ne rukou a druhú si strčil do nohavíc…
´Toto je trápne,´ skonštatoval sám pre seba. Čo ale nič nezmenilo na fakte, že sa toto „uvoľňovanie napätia“ rýchlo stalo každodennou záležitosťou. Cez hlavu mu to prerástlo po pár týždňoch.

Vošiel k nej do kancelárie, v dostatočnej vzdialenosti sa oprel o stenu.
„Áno?“ otočila sa k nemu.
„Nevytrestala si ma už dosť?“
„Lucas, toto nie je trest. Ja jednoducho nemám záujem o tvoj spôsob zábavy,“ vysvetlila pokojne.
„Už to nebudem robiť. Nebudem ťa držať nasilu, sľubujem. Zruš ten zákaz, prosím.“
„Nie,“ ani nezaváhala.
„Čo ti na mne vadí?“ vyprskol.
Zatvárila sa prekvapene: „Prosím?“
„Viem, že sa ti páčim a priťahujem ťa. To nepoprieš. Ty zase vieš, že ťa dokážem urobiť aj spôsobom, ktorý sa ti vraj nepáči. Takže aj akýmkoľvek iným, aký by si si len povedala. Ale ty si ma radšej držíš od tela a odbavuješ sa na tom, ako ma trápiš!“
„Sebavedomie ti zjavne stále nechýba. Ale omyl, neodbavujem sa na tebe. Ja ťa iba ignorujem.“
„Kecy. X-krát som videl ten tvoj spokojný úsmev, keď si všimneš, že mi stojí.“
Uchechtla sa:
„Tak zase nepopieram, že je to zábavné.“ Škodoradostný úsmev sa ani nepokúšala skryť.
Zatváril sa kyslo:
„To všetko je naozaj len za tú jednu noc?“
„Len za tú jednu noc?! Ty si pamätáš, ako prebiehala?!“
„Pamätám si, ako si sa mi v rukách urobila, keď som ťa preťahoval,“ tlmene zavrčal.
Odvrátila pohľad a nespokojne zdvihla nos.
„Lucas,“ začala a nedalo sa nevšimnúť, že sa veľmi snaží znieť pokojne. „Táto debata je úplne zbytočná. Skrátka nie si môj typ.“
„Nie som tvoj typ!“ zvolal neveriacky. „Akože čím, slečna dokonalá?!“
´Hádam z nej už konečne niečo rozumné vylezie.´
„Tak hlavne,“ spustila. „Nezačnem si s chlapom, ktorý si dovolí urobiť čokoľvek, čo ja nechcem. To mi ako dôvod stačí. Potom si napríklad nemyslím, že by si bol typ na vzťahy. Od kedy tu som, chodia za tebou len dámy, o ktorých obidvaja vieme, že majú hodinovú sadzbu. A ešte pravidlo, ktorého porušením by som zmarila celý ten rok, čo tu blbnem – nezačínať si s chalanom, ktorý prejaví záujem až potom, ako spozná výšku môjho bankového konta.“

Fascinovane sa na ňu díval a nevedel, ako reagovať. Či poďakovať za úprimnosť a informácie, ktoré v takej koncentrovanej forme dostal, alebo ju zvoziť za jej názory na neho. Nepodarilo sa mu rozhodnúť v relevantnom čase, tak len pokýval hlavou a pomaly prešiel k sebe. Cestou bezmyšlienkovite povedal prvú hlúposť, ktorá mu napadla:
„Mám 37. To väčšina ľudí definuje ako chlap, nie chalan.“
Zhodil sa do kresla a začal triediť myšlienky.