Lucas prešiel k sedačke a ľahol si. Natlačil si pod hlavu ešte jeden vankúš a zadíval sa na Luciu. Tá ho sledovala ešte stále z linky a čakala.
„Poď ku mne,“ vyzval ju.
Zoskočila a cestou k nemu chytila roztvárajúce sa okraje košele. Včas sa však zasekla. Lucas ju pobavene sledoval a čakal, čo urobí. Zamračila sa, ale pustila látku a došla k nemu.
„Sadni si na mňa,“ povedal nežne, ale rázne.
Zastala a váhala. Chvíľku mu pohľadom premeriavala telo a potom pokrútila hlavou. Zamračil sa.
„Lucia,“ oslovil ju varovne.
Ešte raz ho prebehla pohľadom, ale nepohla sa. Pomaly si sadol. Pár sekúnd sa na ňu díval a pomaly vstal. Postavil sa pred ňu, chvíľku sa nehýbal.

Potom ju schmatol a hodil na sedačku. Rýchlo a hrubo jej roztiahol nohy, ľahol si medzi ne. Hoci sa snažila odvracať tvár, ľahko zachytil jej pery a jazyk nasilu vtlačil do úst. Uvedomoval si, že sa nepokúša ho uhryznúť a ani odtlačiť. Po pár minútach zjemnil nápory na jej pusu. Uvoľnil zovretie jej stehna a začal ju hladiť. Trochu odtiahol aj panvu, keď mu napadlo, že ju môže gombíkmi riflí nepríjemne poškrabať. Do bozku skryl spokojný úsmev, keď sa ona k nemu naopak nadvihla. Opretý o lakeť jednej ruky jej druhú strčil medzi stehná a pritlačil späť k sedačke. Bozky, dráždenie, zopár jej vzdychov. Trochu sa nadvihol, do dlane opretej ruky si položil hlavu:
„Budem k tebe milý a nechám ťa vybrať si. Potrebuješ na zadok, alebo sa chceš ospravedlniť?“

Roztiahli sa jej zreničky a zalapala po dychu. Spokojne sa usmial. Zúrivo stisla pery a mlčala.
„No, v prípade, že budeš nerozhodná, dá sa aj oboje,“ usmieval sa.
V očiach mala pre neho ohromne uspokojivú zmes hnevu, vzdoru a hanby. Vychutnával si to. Ešte chvíľu a potom sa nadvihol.
„Prepáč!“ vykríkla.
„Prepáč, prosím,“ opravil ju, keď zastal v pohybe.
Zaškrípala zubami, ale po nádychu precedila:
„Prepáč, prosím.“
„Za čo sa mi ospravedlňuješ?“ nechcel ju ešte nechať.
„Zaa… to, že som si nesadla?“
„Myslím, že za neposlušnosť.“ Opäť zreničky, aj nádych a uhla pohľadom. Chytil jej bradu a prinútil ju pozerať sa na neho.
„Tak poď,“ zašepkal, “prepáč, prosím.“
„…prepáč, prosím,“ zopakovala.
„Že som neposlušná.“
Odvrátila zrak. Zovrel jej bradu pevnejšie a otočil k sebe.
„Že som…“ preskočil jej hlas, zavrela oči. „Neposlušná,“ dostala zo seba konečne.

Spokojne sa usmial.
„V poriadku. Ale už to viac neskúšaj,“ povedal varovne a keď neochotne prikývla, vstal.
Odstúpil od nej a prešiel za sedačku. Sadla si, zhlboka vydýchla a pretrela si tvár.
„Mám pocit, že my dvaja máme rôzne definície slova znásilniť,“ skonštatovala bez toho, aby sa za ním otočila.
´Nemyslím,´ preletelo mu hlavou, ale nahlas nepovedal nič. Pritiahol si jedálenskú stoličku do priestoru, postavil sa na ňu a zložil kvetináč zavesený na strope. Položil ho na okno a cez práve uvoľnený hák prehodil lano. Zišiel dole, odložil stoličku a chytil oba konce lana.

„Poď sem!“ zavelil.
Až teraz sa otočila. A sklamane odfúkla, keď zbadala, čo robí.
„Musí to byť?“ opýtala sa už prechádzajúc k nemu.
Bez odpovede ju postavil, ako potreboval, zhodil z nej košeľu a jedným koncom lana zviazal ruky. Až teraz si všimla, že jej obmotáva každú ruku opakovane viackrát. Jemne a tesne. Nedalo sa v zovretí otočiť zápästím a lano bolo mäkké. Nemala ako vzniknúť odrenina. A široké obmotanie rozkladalo potenciálny tlak tak, že nemohla vzniknúť ani modrina. Ešte bola myšlienkami pri úvahe, kedy sa túto zručnosť naučil a ako často ju využíva, keď on už druhý koniec lana potiahol tak, aby mala zápästia nad hlavou. Paže nemala úplne natiahnuté, ale pohnúť sa mohla nanajvýš tak o krok. Uviazal koniec lana o radiátor, skontroloval pevnosť a postavil sa pred ňu. Mlčala a čakala. Keď ju chytil okolo pása a pobozkal, netrvalo dlho, kým začala spolupracovať. Pritlačila sa k nemu, ako to len putá dovoľovali a v bozkoch mu neostala nič dlžná.
„Myslím,“ zašepkal jej do úst, „že už si pripravená.“
Neodpovedala.

Ktovie odkiaľ vytiahol olej a nalial si ho do dlaní. Priestorom prenikla vôňa vanilky. Postavil sa čelom k jej boku a obe ruky jej strčil medzi stehná – jednu spredu a druhú zozadu. Hneď ako zavrela oči si uvedomila, že na rozdiel od očakávania, sa jej dole venuje oveľa viac zadku, ako iným možnostiam a dopĺňa tam stále viac oleja. Ustrnula a prudko otvorila oči. Vedel, že jej to práve došlo.
„To nie,“ zašepkala a otočila sa na neho.
„Lucas, toto nie!“ už vykríkla.
Mlčal. Len sa spokojne usmial a pevne jej hľadel do očí. Úplne evidentne si vychutnával začiatok svojho víťazstva.
„To neurobíš!“ znela zúfalo.
„Ale urobím. Dostaneš, čo ti treba.“
„Lucas, nie, prosím!“
Pokúsila sa vymaniť z jeho rúk, ale márne. Chvíľu práve tak márne trhala putami. Pozoroval ju s pocitom zadosťučinenia. Celým svojim egom jej tú bezmocnosť prial.

Keď sa prestala trhať, naklonil sa k jej tvári:
„K tej definícii znásilnenia,“ pobozkal ju na líce. „Ja to vidím ako situáciu, kedy protistrana nesúhlasí so sexuálnou praktikou a dáva to jednoznačne najavo.“
„Naozaj ťa prosím. Nie!“
Spokojne sa uškŕňal:
„Ale! Ono to vie poprosiť aj dobrovoľne?“ podpichoval.
„Prosím,“ zakňučala.

Nejako sa mu jej reakcia prestala pozdávať. Čakal odpor, ale až takýto?
´Žeby to ešte nerobila?´ preletelo mu hlavou. ´Hlúposť. Má 26 rokov. Neverím, že jej ešte nikto nepretiahol riťku.´
Rozhodne ale nebolo pochýb, že dievča v jeho rukách sa bojí dosť.
´Čím viac sa bude báť, tým väčšia je šanca, že sa to nepodarí. Alebo ešte horšie, podarí, ale ublížim jej… Vzrušená je dosť, zvládne to.´
„Troška pokory ti padne vhod,“ skonštatoval pomstychtivo a postavil sa jej za chrbát. Keď sa pokúsila zvrtnúť, rukou ju prudko schmatol okolo pása. Trhala sa, tak si ju potiahol viac dozadu. Čim ju dostal do jemného predklonu, ale najmä prinútil natiahnuť ruky, čo jej šance na akýkoľvek pohyb zminimalizovalo. Napriek tomu sa celou silou metala, tak ešte viac zovrel objatie ľavej ruky a pravou si rýchlo začal rozopínať rifle.
„Lucas, nie, prosím! Urobím, čo budeš chcieť!“ vykríkla.
Rýchlo si stiahol oblečenie len pod zadok, nastavil si ju do správnej polohy a pritlačil sa na ňu. Mal čo robiť, aby ju udržal.
„Tak poď. Dám ti, čo potrebuješ,“ zavrčal jej do ucha a začal do nej vnikať. Stíchla. Prestala sa brániť a dýchala prerývane. Snažil sa urobiť to čo najpomalšie a sledoval jej reakcie. Ani sa nepohla, až kým v nej nebol celý. Trošku uvoľnil zovretie, pohladil jej chrbát. Mykla sa, tak si ju oboma rukami pridržal:
„Vydrž,“ zašepkal. „O chvíľočku si zvykneš, prispôsobíš sa mi. Bude to fajn.“ Mlčala a plytko dýchala.
„Bolí?“ opýtal sa nežne. Prehltla, chvíľku váhala.
„Nie,“ priznala neochotne. Vydýchol si.
„Šikovná.“ Dal jej pusu na krk. Presunul si obe dlane na jej boky a jemne do nej prirazil. Keď nezakňučala, ani sa nezačala brániť, tak trochu viac… A ešte… Jej najprv tiché vzdychy začali naberať na intenzite. Snažil sa kontrolovať, aby jej neublížil a nedovolil si prirážať plnou silou. Napriek tomu jeho vzrušenie rýchlo rástlo a začínal tušiť, že toto dlho nevydrží. Na jeho obrovské prekvapenie však ona po nie dlhej chvíli trošku zadržala dych. Napla sa, prehla v chrbte a záchvevy jej tela prezradili orgazmus. Pridržal si ju a explodoval aj on.

Zhlboka dýchala a pokúsila sa odtiahnuť, ale nedovolil jej to. Pohladil ramená, bozkával krk a až po chvíli ju veľmi pomaly od seba odtlačil. Urobila krok dopredu a vyrovnala sa, kým si on natiahol späť rifle. Uvoľnil jej ruky a stihol zachytiť, keď sa jej unavenej podlomili kolená. Zdvihol ju a preniesol na sedačku. Sadla si, objala kolená a mlčala.

Lucas prešiel k alarmu, vypol ho, v kuchyni dolial oba poháre a jeden prišiel Lucii podať. Vzala si ho bez slova a pohľadu, ale hneď aj položila na stolík. Sadol si vedľa a keď Lucia aj ďalšie minúty mlčala, s povzdychom odložil pohár aj on.
„Poď sem,“ zašepkal nežne. Chytil ju za členok a pritiahol k sebe. Pokúšala sa vzoprieť. Keď ju chytil okolo ramien, zavrčala. Najprv sa ho snažila odtlačiť dlaňami a keď sa jej to nepodarilo, udrela ho päsťou do hrude. Nebránil sa, no ruku z nej nezložil. Rozohnala sa druhýkrát, ale to už jej chytil zápästia. Obe si strčil do jednej ruky, druhou ju ešte pevnejšie objal a pritiahol si ju k sebe.
„Pusti!“ vrčala.
„Ššššš…,“ zašepkal a pritlačil si jej hlavu na rameno. „Zaslúžila si si to.“ Opäť zavrčala a začala sa mykať. Pevnejšie jej zovrel zápästia, aj si ju pritlačil k sebe. Neostalo jej iné, ako sa upokojiť, čo ocenil povolením zovretia, ale nepustil ju.
Unavená mu v rukách za nie dlho zaspala.