Ako zbaliť suchára – 8.kapitola

Natália sa zobudila na pípnutie telefónu. Zívla a vzala ho do rúk:
Oliver: „Dnes som zistil ráno, že som pri tebe podcenil počet elastických treniek 😀 “
Natália: „…elastických?“
Oliver: „Áno. Sú z pevnejšieho materiálu a držia všetko pokope. Lepšie skryjú, čo nemá byť vidno.“
Natália: „ 😊 Takže si opäť vstával ulepený?“
Oliver: „Nie, neblázni. Nevstávam tak vždy. Ale ty si sa mi dostala do treniek a robíš tam divy.“
Natália: „Ty asi nemáš veľa pekných kolegýň, čo?“
Oliver: „No, itéčkárky nie sú práve známe svojimi výhrami súťaží krásy. Prečo?“
Natália: „Že by si mal nejakú zbaliť. Zjavne by si potreboval dostať trošku zabrať.“
Oliver: „S kolegyňami si nezačínam. To je zakázané.“
Natália: „…čo je zakázané?“
Oliver: „Intímne styky na pracovisku. Sám som tú smernicu písal, tak ju musím dodržiavať.“
Natália: „…ty si zakázal kolegom sex?!“
Oliver: „Som členom predstavenstva. Tieto a podobné smernice sú súčasťou mojej práce. Zistil som, že ľuďom treba vysvetliť každý detail, vedia byť veľmi kreatívni pri porušovaní pravidiel.“
Natália: „Ježiš, ty si suchár ☹ “
Oliver: „Prečo? Je to rozumné, takéto vzťahy zhoršujú pracovnú morálku.“
Natália neveriacky potriasla hlavou. Položila telefón vedľa seba, paplón si pretiahla cez hlavu a opäť zaspala.

 

Ráno na druhý pokus sa jej začalo až pred desiatou, keď z postele už aj vyliezla.
Pracovať sa rozhodla z domu, takže len v tričku a nohavičkách zapla počítač aj kávovar.

Oliver: „Dnes sa moc neukazuješ 🙁 kľudový režim?“
Natália: „Chýbala som ti?“
Oliver: „Aj hej.“
Natália: „AJ hej? Ty na komplimenty asi baby moc nebalíš, čo?“
Oliver: „Nebalím ťa. Nedovolila si mi to.“
Natália: „To ešte neznamená, že sa nemôžeš správať ako slušne vychovaný chlapec!“
Oliver: „Veď sa správam ☹ “

Natália začala preberať fotky, zahľadela sa na tvár sympaťáka zo včera. Aj jej napadlo, prečo vlastne on nedostal fajku, ale hneď zhodnotila, že iste pokračoval v nejakom ďalšom fotení alebo točení.

Natália: „Máš radšej ponorenie do vlhkej, mäkkej pusy alebo na sucho a tvrdo až do hrdla?“
Oliver: „Oboje. To záleží od nálady. …Ty sa ma fakt pokúšaš zničiť? Lebo na takú otázku sa nedá len odpovedať a nespustiť predstavivosť.“
Natália: „😊Budeš tvrdý vždy, keď sa tak rozhodnem. Na to si ešte neprišiel?“
Oliver: „Áno, už pomaly aj áno. Našťastie mám dnes rifle. Musím ešte skočiť do Centrálu po granule.“
Natália: „Akého máš psa?“
Oliver: „Rotvík.“
Natália: „Že sa pýtam. Dobre, ja idem do sprchy.“
Oliver: „Spomenieš si v nej na mňa?“
Natália: „Ak to chceš vedieť, tak hej.“
Oliver: „Predstava, kadiaľ blúdia tvoje prstíky je mučivá. Ak by som tam smel ja, možno by som ti dovolil aj niektorú z tých tvojich bŕŕŕ hračiek.“
Natália: „ 😀 ty mi nebudeš nič blahosklonne dovoľovať!“
Oliver: „Si si istá?“
Natália: „TY ma, môj pekný, budeš ešte PROSIŤ, aby som ťa mučila 😉 “
Oliver: „Verím, že nie. Mne sa také nepáči.“
Natália: „Uvidíme 😉“

 

Pokračovať na ďalšiu kapitolu

Ako zbaliť suchára – 9. kapitola

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *