Ráno sa zobudila na zvuk kávovaru a hlasy z telky. Spokojne sa natiahla a vyliezla z perín.
“Dobré ráno,” pozdravila puberťákovi, ktorý sa s pollitrovým cestovným pohárom presúval do svojej izby.
“Aj tebe. Chceš sprchu?”
Sebastián bol aj v tomto po nej, ráno mával dobrú náladu.
“Môžeš ty, som dnes doma,” odvetila.

Svoju šálku kávy vytiahla skôr, ako ju kávovar dokončil. S nápojom v ruke sa oprela o stôl a bezmyšlienkovite pozrela na televízor, v ktorom bežal program o hlúpych otázkach moderátorov a ešte hlúpejších odpovediach ľudí z ulice. Puberťák s uterákom cez rameno prešiel okolo nej k sušiaku na bielizeň a po chvíli si pri ňom veľavýznamne odkašľal. Pozrela sa, ako končekmi prstov drží za ramienka jej červené čipkované body a otáčajúc sa k nej hlási:
“Na to, že s nikým nechodíš, perieme doma celkom zaujímavé veci.”
Odpovedala len grimasou, šťukla do gombíka počítača a šla si zapáliť.

Pripojila fotoaparát k počítaču, zapípala esemeska od Dušana:
“Kedy pošleš fotky? Mám ho ako stožiar. Nech mi tá štetka ešte párkrát poslúži. Boha, ako kňučala!”
“Ty si fakt prasa. Pošlem dnes,” odpísala znechutene.

Až keď Sebastián za sebou zabuchol dvere, sadla si k počítaču a pootvárala potrebné programy. Vrátane pokecu.

Natália: “Dobré ráno ? “
Oliver: “Dobré ráno. Včera si mi chýbala 🙁 “
Natália: “Prišla som neskoro.”
Oliver: “Veľa práce? Aj po sprche v pyžame som sem nakukol a teba nikde 🙁 “
Natália: ” 😀 ty spíš v pyžame??”
Oliver: “Áno. V čom by som mal spať?”

Prešla k chladničke, vytiahla z nej jogurt a cestou späť k počítaču sa snažila vybaviť si chlapa, ktorý spí v pyžame. Jedna lyžička, druhá. Nie, chlapi v pyžame nespia. A to počíta aj šesťročného synovca a sedemdesiatročného otca. Nakoniec si predsa len spomenula, kedy naposledy videla pánske pyžamo. V domove dôchodcov, kam ako dieťa chodievala navštevovať dedka. Zomrel, keď mala štyri. Nosieval pyžamo z hnusného tvrdého materiálu s ešte hnusnejším socialistickým vzorom. Striaslo ju.

Natália: “No to musí byť dobrá antikoncepcia.”
Oliver: “Vôbec nie. Prečo?”

´Môj zlatý, ty si mal sex ešte dávnejšie ako ja. Takže asi to pyžamo predsa len ženy bohvieako nehecuje,´pomyslela si.

Natália: “Myslím si to 🙂 . …idem cez víkend na party do Prahy a nemám si čo obliecť, keďže som si na minulej roztrhla posledné kožené nohavice. Neznášam nakupovanie 🙁 “
Oliver:  “Kožené nohavice? Hmmm, to musí vyzerať dobre 🙂 …a jazýček sa nevyplazuje, to by si potom mohla dostať na holú 😉 “
Natália: “Tak sa ku mne nesprávaj.”
Oliver:  “Prečo?”
Natália: “Lebo som to povedala.”

Otvorila zložku so stiahnutými fotkami a začala triediť. Niektoré dávala rovno na svoj web, niektoré do zdieľaného priečinka Dušanovi. Do hodiny si ich na internete evidentne prezrel aj Oliver.

Oliver:   “Tak ten pánsky pás cudnosti, to je kruté 😀 Ty si také niekedy použila? Vyzerá to strašidelne.”
Natália: ” 🙂 pozeráš fotky? Áno, použila. Cieľom nie je spôsobiť bolesť, takže to nie je také zlé.”
Oliver:   “Ale nevrav, že to nepôsobí bolesť. Však keď chlapovi presmeruješ obeh krvi, tak sa to tam nemôže zmestiť  🙂 “
Natália: “Noo, áno, ak sa snaží postaviť, tak to tlačí. Ale vraj je možné si myšlienky presmerovať tak, aby k erekcii neprišlo… to už neviem, len podávam, ako som dostala.”
Oliver:   “Ma z tej fotky mrazí.”
Natália: “Neboj. Je to len hračka, nemá ubližovať. …kks, ja som sa s neuchylákom nerozprávala, ani nepamätám.”
Oliver:   “To bol kompliment, ten neuchylák?”
Natália: “Ehm, ani nie 😉 “

Preklikávala Lenkine fotky, sledovala nespokojné výrazy v jej tvári a zamračila sa.

Natália: “Skúšal si už análny sex?”
Oliver:   “Áno, ale nemusím. Je mi tam úzko, príliš rýchlo sa urobím.”
Natália: ” 😉 myslela som naopak.”
Oliver:   „Ako naopak?“
Natália: „ No, nie ty, ale tebe.“
Oliver:   “Aha! Ee, to by na mňa nebolo 🙂 “
Natália: “Heh, to je jedno z najobľúbenejších mužských klamstiev. Uvedomuješ si, že fyzicky nie je možné, aby to chlapovi nebolo príjemné?”
Oliver:   “Neklamem. Nepustil som tam ani doktora. Musím sa ísť teraz venovať ministrovi. Neznášam tieto oficiality. Musím sa premáhať, aby som sa z nich nepogrcal.”
Natália: ” 🙂 Tak držím palce.”
Oliver:   “Mohla by si na nich všetkých vyskúšať bič.”
Natália: “Bičov mám viac 😉 Ale adeptov k nim si prísne vyberám 😉 “

Oliver sa odhlásil a Natália googlila e-shopy s koženou módou. Nenašla taký, ktorý by mal doručenie tovaru do víkendu a tak sa vrátila k práci. Ako klasicky, skončila až neskoro v noci.

Na štvrtok si naplánovala obehnúť zopár obchodov, takže aj to ráno bolo pomalé a lenivé.

Natália: “Dobré ráno 🙂 Ako si spal?”
Oliver:   “Dobré ráno. Dosť nekľudne. Divoké sny asik boli 🙂 “
Natália: “Asi?”
Oliver:   “Nepamätám si ich, ale ráno som sa zobudil s pyžamom jak stan 😀 No ono je lepšie, že som si ho nepamätal, vtedy je to zobudenie totiž s nehodou 🙂 “
Natália: ” 🙂 …prečo tomu hovoríš nehoda?”
Oliver:   “No však mokrý sen. Má to dve strany mince. Na jednu stranu zobudiť sa na orgazmus je asik najskvelejšia vec, ale druhá strana je, že sa zobudíš ulepená až po kolená a celý deň máš problém s chodením, lebo nevieš dostať ten sen z hlavy 😉 To je proste chlapský problém, na ktorom sa vy ženy bavíte škodoradostne 🙂 Ale nechajme.”
Natália: “Dobre, tak ešte môj dodatok, aké si myslíš, že máva bežné dni fotografka erotiky? 🙂 “
Oliver:   “No môže ich mať kľudne vlhké, ale nemá nič tvrdé v trenkách, čo jej sťažuje chôdzu 😀 “
Natália: “Väčšina chlapov si ho zastrčí za opasok. A po chodbách nemusíš behať, stačí kráčať.”
Oliver:   “A to odkiaľ vieš, čo chlapi robíme? Nebodaj kontroluješ? 😀 “
Natália: “Mala som párkrát tú česť  😛 Ok, idem do obchodov, tak sa zatiaľ maj. Inak, dala som ďalšie fotky na web, tak som potom zvedavá na tvoj názor.”
Oliver:   “Dobre, hneď jak pozrem a pustí sa trochu krvi späť hore.”

Obiehanie obchodov dopadlo presne podľa očakávaní – Natália nenašla nič, čo by sa jej páčilo. Takže večer trochu podráždená prevetrala skrine a do finále sa dostala sukňa s korzetom a krátke šaty bez ramienok. Všetko rovno zbalila do cestovnej tašky a pomaly dohadzovala ďalšie veci.

Oliver:   “Pokúšaš teda riadne. Po tých fotkách mám problém zasunúť sa pod stôl.”
Natália: “Budem to brať, akože sa ti páčili 🙂 “
Oliver:   “Páčili. Až je ťažké skryť, ako veľmi 🙂 “
Natália: ” 🙂 “
Oliver:   “Našla si niečo v obchode na seba?”
Natália: “Nie 🙁 Vidím to na koženú sukňu a korzet.”
Oliver:   “Sukňu na ostro? 🙂 …Fuj, ale som sprostý 🙁 Prepáč 🙁 “
Natália: “Nie si sprostý, som ok.”
Oliver:   “Gentleman sa takto nevyjadruje.”
Natália: ” 🙂 Dobre. …Nikdy nenosím sukňu na ostro. Väčšinou nosím krátke a tam aj pri správaní dámy, aké mám, je riziko nevhodného výhľadu. A pomerne často stojím rozkročená nad chlapom.”
Oliver:   “Definitívne si ma prepla.”
Natália: “???”
Oliver:   “Tok krvi. V hlave už neostala žiadna.”
Natália: “Hmmm, to znie dobre 🙂 Budeš to musieť nejako vyriešiť 😉 “
Oliver:   “Nejako to rozchodím.”
Natália: “…ako myslíš. Idem si ľahnúť a prídem až v nedeľu. Tak sa zatiaľ drž.”
Oliver:   “Zabav sa, ty moje pokušenie.”